Hidden heart

Eleanor

Ráno bolo pre mňa maximálne stresujúce, pretože som ani za Boha nevedela nájsť telefón. Keď som si uvedomila, že som ho mohla nechať u Jasona... moja prvá zastávka bola jeho firma.

Dnu som nabehla ako hotové tornádo. Proste... ak som stratila telefón, tak je to koniec. V ňom som mala všetko, či už súkromné alebo služobné.

Nezaujímalo ma, že tetka na recepcii po mne zazerala a niečo po mne aj kričala. Môj telefón bol dôležitejší. Preto som sa výťahom vyviezla na poschodie, kde má Jason kanceláriu a dnu som vtrhla bez toho, aby som klopala. Ani tá jeho sekretárka ma nedokázala zastaviť.

„Potrebujem svoj telefón." Vydýchla som. Konečne som sa poriadne nadýchla a tým sa kúsoček aj upokojila. Ale vážne len kúsok. Panika vo mne stále vrela a ja som čo najskôr potrebovala do ruky svoj telefón.

„Aj ja tebe prajem dobré ráno." Zavrčal na mňa. Až potom som si uvedomila, že oproti neho sedí nejaký chlap, zhruba v Jasonovom veku, a divne po mne pozeral.

„Hej, hej, dobré. Teraz k tomu telefónu. Nenašiel si ho?" zakňučala som. Všimla som si, ako po mne ten chlap skĺzol pohľadom a zastal na mojom malom brušku. Inštinktívne som si naň položila ruku a jemne sa usmiala.

„Kámo, nepochválil si sa, že s Miou chystáte už rodinu." Zasmial sa. „Človek ťa chvíľu nevidí a z teba sa za ten čas stane rodinný typ?"

„Nenašiel som ho." Pozrel Jason na mňa. „A toto nie je Mia. Ju predsa poznáš, tak sa nehraj na idiota."

„Takže s Miou už nie si?"

„Som, či nie som, pane bože. El je to všetko?" frustrovane na mňa pozrel Jason.

„Mimochodom ja som Eleanor. Jasonova kamarátka." Predstavila som sa chlapovi ignorujúc Jasonovu otázku.

„Ja som Patric. Brat tohto paka." Venovala som mu milý úsmev a potom som pozrela znova na Jasona.

„Vážne si ho nenašiel? A nemôže byť u teba?" bola som z toho pomaly až smutná. Nemohla som si dovoliť stratiť telefón. Možno som ho v tom zhone včera zabudla na posteli u Jasona.

„Môžem ti dať kľúče a choď sa pozrieť ku mne. Ja budem mať o chvíľku poradu, takže odísť nemôžem." Navrhol mi, čo som hneď uvítala. Síce mi bolo blbé, že sa budem prehrabávať v dome cudzieho chlapa, ale proste to bolo dôležité.

„A ja slečne pomôžem hľadať." Zasmial sa Patric, ktorý bratovi vytrhol kľúče od domu z ruky a prešiel ku mne.

Veselo som sa otočila a bez zbytočných slov som opustila Jasonovu kanceláriu. S Patricom sme prešli k výťahu, do ktorého sme nastúpili a v tichosti sa zviezli dole.

„Nepôjdeme jedným autom?" navrhol mi.

„Môžeme, ale mojim." Ja som bola zvyknutá na moje pohodlie. Patric našťastie súhlasil a tak sme prešli k môjmu miláčikovi.

„Azda mi nechceš tvrdiť, že ty si prišla na tomto." Prekvapene na mňa pozrel Patric, keď som odomkla auto. „Naozaj máš Mercedes? A k tomu G63ku? Páni ženská."

„Chceš šoférovať?" nerobila som to bežne. Ale jeho radosť mi nedovolila sadnúť za volant, preto som to ponúkla jemu. Našťastie to prijal s úsmevom a k Jasonovi nás odviezol on.

„Naozaj ste len kamaráti?" opýtal sa ma, keď som odomkla dvere Jasonovho domu.

„Neviem či sme vôbec kamaráti. Čakám len jeho dieťa." Pousmiala som sa.

Patric sa k tomu síce vyjadriť chcel, ale bolo to v momente, keď parkoval pred domom Jasona. Preto som rýchlo vystúpila a prešla ku dverám.

Vošli sme spolu do domu a ja som sa hneď započúvala do zvukov nejakých hlasov. Nenápadne som nakukla do obývačky, kde na gauči sedela nejaká ženská a pozerala film. Bohužiaľ Patric zavrel až príliš hlasno dvere a tým na nás upútal jej pozornosť.

„Kto si?" hneď na mňa vybehla, keď sa k nám otočila. Toto bude tuším tá spomínaná Mia.

„Čauko krpec." Zasmial sa spoza mňa Patric, ktorý ma obišiel, aby dotyčnú mohol objať. „Mia, toto je Eleanor. Eleanor, toto je Jasonová priateľka Mia."

„Ja idem hľadať ten telefón." Pokrútila som hlavou a pobrala sa ku schodom. Stála som na druhom, keď ma prerušil jej hlas.

„Máš ho v kuchyni na stole. Zobudil ma, keď ti ráno vyzváňal." Arogantne prehovorila.

„Čo keby sme si na chvíľku sadli, El?" navrhol mi Patric.

„Ja sa ponáhľam do roboty." Bolo mi nepríjemné tu s ňou sedieť, keď po mne tak zazerala. Nebola nadšená z mojej návštevy, čo som úplne chápala.

„Len si sadni. Patric nám urobí čaj a pokecáme." Ozvala sa Mia, čím ma prekvapila. No napokon som si sadla a Patric nám odišiel urobiť čaj. „Ako dlho spávaš s Jasonom?"

„Spali sme spolu iba raz." Zasmiala som sa. „A keby nebolo toho zázraku vo mne, nebola by som s ním v kontakte už vôbec." Priznala som.

„Takže ty k nemu naozaj vôbec nič necítiš?" tá otázka prišla tak nedôverčivo, ako by si myslela, že jej ho chcem prebrať alebo čo.

„Jasné, že nie." Zasmiala som sa, za čo som si vyslúžila prekvapený pohľad Mii ako by čakala niečo iné.