Hidden heart

Prológ

„Nemôžem uveriť, že sa ideš naozaj vydávať." Zasmiala som sa pri pohľade na Lucy v nádherných bielych šatách.

„Nemôžem uveriť, že ja sa vydávam skôr ako ty. Vždy som si myslela, že ty budeš tá, ktorá bude viesť usporiadaný život s chlapom a deťmi už v dvadsiatke. A teraz pozri na mňa. Stojim tu v nádherných bielych šatách a a čakám už len na deň D." Pobavene po mne hodila závoj, ktorý som našťastie chytila. Veď nechceme, aby sa náhodou zašpinil.

„To vieš, nikto nemá záujem o ženu, ktorej je práca prednejšia. Ale mne to takto vyhovuje." Pousmiala som sa. „Navyše, nejaký normálny chlap sa hľadá veľmi ťažko." Priznala som otvorene.

Netajila som sa tým, že práca pre mňa bola na prvom mieste. Možno to bolo aj tým, že som žila iba pre ňu. Neprišiel ešte nikto, kto by mi ukázal iný zmysel života.

„O jednom normálnom chlapovi by som vedela. Je rovnaký ako ty. Tiež len práca, práca, práca a práca. No dobre on sa rád aj zabáva, ale to je vedľajšie." Zasmiala sa a z ruky mi vytrhla závoj. „Ale ty by si mala aj žiť. Nemôžeš stále len pracovať. Je to nezdravé. A už ani my dve netrávime spolu toľko času ako kedysi. Chýbaš mi El." Hodila po mne svoj skeptický pohľad.

„Vieš, že na teba si čas nájdem kedykoľvek." Zamračila som sa. Neznášam keď sa ma snaží citovo vydierať.