Vitrisa or Dejrisa?

13. Potřebovala to!

V: ,,Tak dobrou."

K: ,,Dobrou."

Řekli jsme si a já už konečně chtěla usnout, ale pak me probudil zvuk ozývající se z vedlejšího pokoje. Vzdychání. 

______________________________________

Tery snažně tě prosím přestaň s těmi komenty je to fakt otravný díky xd a ano vím že ten název zní úchylně 👌😂

K: ,,Ale no tak!"

Zakričala som a buchla do steny, ktorá oddeľovala môj pokoj od izby Sama.

V: ,,Ztište se trochu!"

Zakričal na ne Vita a ja sa divila, že Maty stále spí. Keď to neprestalo tak som si dala hlavu pod vankúš (polštář) a snažila sa to nevnímať, ale za chvíľku som sa pod tým vankúšom začala dusiť tak som sa musela nadýchnuť a hlavu dát z pod vankúša. Keď som sa pozrela na Vitu mal na hlave vankúš a snažil sa nejakým zázračným spôsobom zaspať.

V: ,,Ještě že není vzhůru Maty, protože ten by to asi nevydržel."

Povedal Vita a ma potom napadlo.

K: ,,Hele nechceš ísť spať dole na gauč? Pretože tu sa spať naozaj nedá. "

V: ,,Super nápad. Jasně že pujdu."

Potom sme vstali a rýchlo zišli po schodoch dolu. Našťastie to tu už počuť nebolo. Sadli sme si na gauč vedľa seba a nakoniec sa rozhodli že si pustíme nejaký film. Po dlhom prehováraní Vity sme si pustili horrorovku, k tomu sme si urobili popcorn a prikryli sa dekou, ktorá ležala na gauči. Bolo to fajn ale ja nakoniec konečne zaspala. Ani neviem ako sa mi to podarilo.

Otvorila som oči. Všade bola čiernočierna tma. Ale potom. zase to svetlo. To ktoré som už raz videla. ,,Ja spím? Toto je len sen?" Ale ako sen mi to prišlo až moc reálne a živé. Znovu som prešla bližšie k svetlu. A opäť zhaslo a objavilo sa ďalej. Medzi prenasledovaním toho svetla som si pomaly uvedomila kam ma to svetlo zaviedlo minule.

___________

Na tej studenej čierno čiernej zemi ležal Vitaa. z hlavy mu povedala krv. Ležal a skoro sa mu ani nedvíhal hrudník. Ležal tam v kaluži jeho vlastnej krvy. Skoro som ho ani nespoznala.

___________

Otriasla som sa. A so zdesením som pre istotu ešte zrýchlila. Svetlo zhasínalo a rozvýcelo sa stále dookola. Už som si myslela že pobežím  donekonečna, ale potom sa svetlo rozsvietilo viac a ožiarilo nehybne telo. Ale nepoznala som kto to bol. Svetlo začalo pomaly zhasínať, keď v tom som to telo spoznala. To nehybne ležiace mŕtve telo patrilo Dominikovi.

K: ,,Čo to je? Nieee .... Do .... minik?"

Svetlo úplne zhaslo a ja sa začala prepadať do tej tmy okolo. Zrazu sa okolo mňa začalo objavovať silné svetlo a hlasy.

Hlas: ,,Kláry? Kláry?"

Otvorila som oči.

(Kto by to čakal že?)

Plakala som. Bola som tam kde som včera zaspala, na gauči. Pozrela som sa na vystrašeného Vitu, ktorý porád dokola. opakoval moje meno.

V: ,,Klárko? Kláry jsi v pořádku?"