Vitrisa or Dejrisa?

17. Bouřka.

Seděli jsme a mlčeli. Slunce pomalu zapadalo. Podívala jsem se na Vitu a on na mě. Pomalu jsme se k sobě přibližovali a vnímali jen sebe. Zavřela jsem oči a vnímala jak moc jsme blízko sebe. A vtom......

______________________________________

Začala bouřka hromy blesky bum bum (100% no copirate Terezounecek24)

(Ne kecám xd ok kdo se lekl tak napište do komentářů Oki? A teď normal kapitol i když idk jestli je to možný mno)

A v tom .... sa stalo niečo neuveriteľné. Naše pery sa spojili. Nemohla som uveriť tomu čo sa deje.

(Což asi všichni co si mysleli, že tohle nikdy neudělám xd)

Ja sa bozkávam s Vitou! Keď sme sa od seba odtrhli pozerali sme si jeden druhému do očí. Bolo to úžasné. Celá som sa červenala, ale vďaka stále zapadajúcemu slnku to nebolo vidieť. Stále som sa pozerala do krásnych Vitových oči a vnímala len jeho a mňa. Do tváre mi spadol prameň vlasov, Vita mi jeho rukách dal prameň vlasov za ucho. Pomaly som si neuvedomovala, že som šťastná a smejem sa od ucha k uchu. Keď som odvrátila pohľad a pozrela sa na slnko zapadajúce za hory, ktoré už skoro celé zapadlo, takže celá obloha bola pokrytá červenou farbou s zore. Bol to krásny pohľad. Ešte dlho sme tam sedeli. Slnku vytŕčali za horami už len posledné lúče.

Keď slnko zapadlo úplne ešte chvíľku sme tam sedeli a pozerali sa na stmívající sa oblohu. Sedeli sme tam dlho ja mala položenú hlavu na Vitovi a spoločne sme sa pozerali na tú krásu. Zrazu začalo kvapkať. Takže nás nakoniec od toho okamihu a krásne chvíľky vyhnal dážď. Cez ulice sme už bežali v úplnom lejaku. Spoločne sme spolu utekali a občas omylom vbehli do kaluže, ktorá sa rostříkla všade možne, ale nám to v momentálnej chvíli vôbec nevadilo. Už tak sme boli úplne mokrý. Už bola tma a na zmoknuté ulici sa od kaluží odrážali svetla lámp. Keď sme konečne celí zmoklí dorazili domov. Keď Vita zavrel dvere pobavene sme sa na seba pozreli.

V: ,,Někdy si to musíme zopakovat."

Povedal Vita a ja na to len s úsmevom prikývla.

K: ,,Bolo to úžasné."

Povedala som a ešte viac som sa usmiala.

Vzala som si suché oblečenie a išla do kúpeľne. Vliezla som do sprchy a po sprche sa obliekla. Keď som bola prezlečená, prišla som do izby. Vita už bol prezlečený taky. Keď som vošla pozrel sa na mňa a usmial sa.

V: ,,Tak co budeme dělat?"

K: ,,Tak si napríklad pustíme film?"

V: ,,No fajn, ale už ne horror."

Povedal Vita a zasmial sa.

K: ,,Vážne nechceš?"

Spýtala som sa provokatívne.

V: ,,Děkuju, ale ten jeden mi stačil."

K: ,,Dobre ako chceš no."

Obaja sme mali stále dobrú náladu čo bolo fajn. Pustili sme si spoločne nejaký dobrodružný film či čo a prikryli sa dekou. Asi v polovici filmu sa k nám pridal aj Sam. konečne už nebol naštvaný takže sme sa pozerali všetci traja. Pozrela som sa z okna. Vonku stále pršalo. No vlastne sa z veľkého dažďa stala búrka (začala bouřka hromy blesky bum bum xd). Zrazu nám začala blikať televízie až sa signál úplne prerušil a televízie sa vypla. Potom postupne zhasli aj všetky svetlá a my zostali uprostred tmy. Inštinktívne som sa rýchlo chytila ​​Vitovi ruky. Hrozne mi to pripomínalo môj desivý sen.