Keď zabudnem lietať

7. časť

Pozerala som všade, len aby mi nebolo vidno do tváre. Poznáš to, učiteľka ide skúšať a ty máš kopu práce s pozeraním do stropu a snažíš sa vyzerať vyťažene. Mala som to podobne. Pozerala som stále na telefón a dosť ma to desilo. Veď predstavte si, že sa ponáhľate a ten blbý telefón nie a nie urýchliť tie hodinky v ňom. Potila som sa ako divá. Ešte, že bol taký zaujatý.

V tom mi zazvonil telefón. "To snáď nie! Ty tehla, takto ma zradiť?! Ach! " zhrozila som sa. Celá zástavka sa na mňa obrátila pohľad keď začala hrať Son Lux-Easy ktorú mám na zvonení. Ten mobil som s upreným pohľadom na Tomáša vypla. Bolo ticho. Vylakane a zároveň zdesene som na neho pozerala. Najprv aj on len pozeral ale potom sa tak nechutne uškrnul. Skutočne ma vydesil! "Ale, ale Shadow, ako sa máš buchtička?" povedal s takým slizkým výrazom. "Aká som ti ja buchtička?!" skríkla som hlasnejšie ako by sa patrilo.

"Počuj. Už nie si také neviniatko čo? (smiech) Ale na pannu si bola celkom dobrá, pusinka." odpovedal. Tak ma to strašne ponížilo, provokovalo. No najviac ma vytáčalo ako bezcenne zaobchádzal so mnou a tým čo si násilím vzal. "Si chudák, obyčajné impotentné hovädo." povedala som s kľudom v hlase. Vedela som, že nie je impotent ale jednoducho som mu to priala tak preto. Jeho kamaráti sa začali smiať. Dosť ho to vyprovokovalo. Vyzeral dosť nasrane. Trhaným, rezkým krokom prišiel ku mne a so slovami "Si obyčajná kurva!!" sotil do mňa. "Vidíš ani taká kurva ťa nechce." nedala som sa. Sotil do mňa opäť a hlavou som narazila do steny ďalšej zástavky.

"Pros ma, aby som ťa neudusil ty štetka!" povedal fakt šialene. Jeho teplá a vlhká ruka pevne obopínala môj krk. Cítila som ten tlak. Chcela som sa brániť ale celá som akosi oťažela. Ľudia okolo len pozerali alebo šli ďalej. Nikto mi nepomohol. Kamoši mu hovorili nech neblbne. On v amoku len viac tlačil. Bolo zvláštne vidieť tie nemé tváre plné prekvapenia. Báli sa mi pomôcť. Cítila som ako pomaly môj život odchádza. Všetko stmavlo. Začala som chrčať v snahe nadýchnuť sa. Smial sa. Smial sa na tom, ako ma dusí. Myslela som že konečne budem môcť lietať, že už nepadnem na dno ako tu na Zemi. Zavreli sa mi oči. Nevnímala som už situáciu. Celý môj svet začal horieť. Videla som v plameňoch Michaela.

Usmieval sa a podával mi ruku. "Poď so mnou," zašepkal. V plameňoch boli aj Alex a Vanesa. Ľudia na ktorých mi záležalo. Šla som mu podávať ruku ale niečo ma odtrhlo od toho. Dostala som sa z bezvedomia. Plamene zmizli. Pustil môj krk, spadla som na zem. To čo sa stalo ma dostalo. Pozerala som na nich len s otvorenou pusou a naberala dych. Sedela som na kolenách, na zemi. Chcela som niečo povedať ale v tej chvíli to nešlo. Niekto mi práve zachránil život..