Jeho oči zrazu vyzerali inak. Dívali sa na mňa úplne odlišne ako pred tým, mali v sebe akýsi oheň. Boli ako les zaliaty plameňmi. Nemohla som z neho spustiť oči. Tak krásne sa usmial, jeho biele zuby žiarili ako nebo zaliate hviezdami. Nikdy som nič krajšie nevidela. "Milujem ťa, Ivon." povedal tak sladko. Tie slová mnou prechádzali ako jemný vánok v horúci deň. Tuho som ho objala. Voňal tak nádherne.
"Oľutuješ toho." zašepkal ktosi. "Hovoril si niečo?" spýtala som sa ho, pretože som nepočula až tak dobre. Pustil ma z objatia a povedal, že nič nepovedal. Kašlala som na to. Pozerala som sa práve do tej najkrajšej tváre, akú som kedy videla. "Neľutuješ toho?" spýtala som sa ho potichu. Pokrútil hlavou. Rukou ma nežne pohladil po tvári, s úsmevom na perách. Stále som rýchlo dýchala, musela som si dať dokopy všetky veci v hlave. Bolo ťažké uveriť niečomu tak neuveriteľnému. Dážď pomaly ustával, ako keby už nebolo žiadneho hriechu, ktorý treba zmyť. Šli sme do kaviarne, tentokrát už do inej. Rozprávali sme, smiali, bolo to celkom iné ako pred tým. Ten jeho smiech znel ako zvuk smejúceho sa dieťaťa. Oči mu žiarili, celý tak svietil. Videla som, že je šťastný a ja som bola tiež. Hlavou michodili myšlienky, či ho môžem objať alebo pobozkať. Chcela som sa ho dotýkať každú chvíľu, aby moje telo nemohlo zabudnúť ako hladkú má pokožku, ako krásne voní, aké pocity vyvoláva vo mne každý dotyk jeho tela na mojom.
Depresie? To slovo som zabudla pri tónoch Christina Aquilera - Hurt, keď mi hovoril, že krajšie dievča nevidel. Všetko som mu verila ako malé dieťa, keď mu poviete, že darčeky mu prinesie Ježiško len ak bude poslušné. Držal ma vo svojom objatí, cítila som také bezpečie, pocit istoty. Chýbalo mi to, naposledy som sa tak cítila keď ma objímal Michael. Tie spomienky.. No nevadí.
Bolo už veľa hodín, blížilo sa k deviatej. Čas letel omnoho rýchlejšie ako obvykle. "Pôjdeme už? Musím byť o deviatej hodine doma." spýtala som sa zarmútene. "V poriadku, miláčik." povedal bez úsmevu. Zarazila som sa, keď mi tak povedal. Trošku ma to prekvapilo ale potom sme sa na seba usmiali. Vyšli sme z kaviarne a chytil ma za ruku. Krásny pocit. Prešli sme pár krokov, keď si začal chytať vrecká. "Boha, kde máš peňaženku?!" začal panikáriť. "Nezabudol si si ju tam?" spýtala som sa. "Asi, počkaj chvíľku. Hneď som späť." povedal, pobozkal ma a rozutekal sa smerom ku kaviarni. Pozerala som sa okolo seba, bola fakt tma. "Ivon, Ivon, Ivon..." začal ktosi kričať. Snažila som sa neznámy hlas ignorovať. Ako obyvkle. Zahľadela som sa pred seba a na druhej strane cesty stála akási osoba. Bola celá v čiernom. Mala dlhý čierny kabát. Zrazu si dala dole kapucňu. Postupne som začala cúvať dozadu, až som sa potkla a spadla na zem. Bol to Filip. Teda, to ohavné monštrum čo sa z neho stalo. Myslela som, že pôjde smerom ku mne ale šiel opačným smerom s desivým úsmevom. Pozrela som sa za seba. Stál tam Fló. usmieval sa. "Ivon, prečo sedíš na zemi?" prekvapene sa zatváril. Pozrela som sa ešte pred seba, už tam nestál.
"Pošmykla som sa." ironicky som sa zasmiala. Pomohol mi vstať a pobozkal ma. Pery mal tak ľadové. Zahľadela som sa naňho, vyzeral inak. Nevedela som ani za svet prísť na to, čo sa zmenilo. "Čo je?" spýtal sa ma. "Nič, len si mi chýbal." pošepkala som mu. Bola to pravda, okrem iného. Objal ma opäť, stále to bolo objatie plné bezpečia. Stratila som všetky pochybnosti aj strach, ktorý vo mne Filip prebudil. Chytil ma za ruku a šli sme spolu smerom k nášmu domu. "Určite sa mi to len zdalo, mala by som sa poriadne vyspať." povedala som si v duchu, zatiaľ čo mi zvieral ruku. Dostali sme sa takmer k domu. Zastavil niekoľko desiatok metrov pred ním. "Poď, musím ťa niekomu predstaviť." povedala som celá natešená, pretože ma napadlo, že by som predstavila rodičom. "To nejde, Ivon." povedal smutne, objal ma a nádherne pobozkal. Zašepkal mi do ucha "Navždy," otočil sa smerom preč, zamával mi a poslal vzdušný bozk. Videla som len ako odchádza preč, preč odomňa. Nechápala som.
(Ďakujem za vyše 200 prečítaní :O Posúvate ma vpred! <3 Ďakujem Vám <3 Teším sa na ďalšie čísla! )
YOU ARE READING
Keď zabudnem lietať
RomanceChcela by som vopred poďakovať každému, čo si prečíta môj príbeh, vlastne Ivonin. Ivon je dievča, ktoré vie ako chutí samota či bolesť zo straty milovanej osoby. Nemá to ľahké aj keď nie je filmová hviezda či známa osobnosť. Nenosí kabelku Gucci a n...