Who owns my heart?

Část bez názvu 16

Je to ten najkrajší pocit byť s niekym koho ľúbiš.

Z pohľadu Liss:

Počkať. Naozaj som práve myslela na to, že ho ľúbim? Toto som ešte pri nikom z nich nepovedala ani na to nepomyslela. Ale pravdou je, že pri ňom sa cítim, milovaná, šťastná, potrebná. To som ešte pri nikom nezažila. Ale nesmiem sa na neho namotať. On pôjde s Gilinskym na tour a ja tu zostanem s chalanmi a Bridgit. Keď sa na neho namotám, môžem s istotou vedieť, že budem mať zlomené srdce a budem na dne. Som veľmi citlivá aj keď sa to nezdá.

Stále sme sa objímali a ani sme si to neuvedomovali. Odtiahla som sa od neho a usmiala sa.

,,Tak?" spýtala som sa s úsmevom.

,,Tak?"povedal Jack J.  tiež s úsmevom.

,,Mal by si sa ísť vybaliť lebo už za päť minút by sme mali byť dolu v kuchyni." povedala som so smiechom a on podišiel ku dverám.

,,Tak sa tam teda vidíme." povedal a otvoril dvere.

,,Teším sa." povedala som a otočila sa smerom k nočnému stolíku kam som si pokladala voňavku.

,,Aj ja." povedal a zatvoril dvere.

Povzdychla som si a zvalila sa na posteľ. Keďže som už bola vybalená, iba som na seba dala čierne tepláky, biele tielko a na to Magcon mikinu. Tú mi raz požičial Johnson, pozerali sme vtedy nejaký film, už ani neviem aký a mne bola zima. Tak sa mi ponúkol že mi dá mikinu. No nie je zlatý?

Asi po piatich minútach ležania a myslenia na Johnsona som sa postavila a zišla dolu do kuchyne. Už tam boli skoro všetci, okrem Johnsona, Gilinskeho a Nasha. Však jasné. Chýba ten ktorý nás najviac hnal aby sme sa išli vybaliť a on sám chýba. 

Skočila som Camovi na chrbát, keďže práve prechádzal okolo mňa. Začal s nami točiť. Strašne sme sa smiali, potom prešiel ku gauču a zhodil ma naňho. Sadol si na mňa a začal ma štekliť. On sa musí naozaj nudiť. 

,,Prosíííím nie." pišťala som ako o život. 

,,Smola. Nudím sa." smial sa a stále ma šteklil. Vrtela som sa ako som mohla len aby ma pustil, no ono, to akosi nezaberalo.

,,Prosím ťa." povedala som z posledných síl.

,,No dobre." povedal a prestal ma sťekliť, no stále na mne sedel. 

,,No ták." smiala som sa a tlačila ho zo seba. On sa smial na mne,  ja na ňom a všetci na nás. Ale inak sme úplne normálni. Konečne dolu prišli aj Jack a Jack s Nashom.

,,Ja neverím." zasmiala som sa a buchla som ho do brucha.

,,Sorry." povedal a objal ma okolo pliec. 

Všetci sme prešli za dom, kde bolo ohnisko a velké drevá na sedenie. Bol to taký kruh. Keďže sa už stmievalo aj som sa začala báť. Všetci sme si posadali a skúste hádať kto vedľa mňa sedel. Johnson na jednej strane, Gilinsky na druhej a vedľa Gilinskeho sedel Cameron. Asi takto sme sedeli---> Jack J., ja, Bridgit, Cameron--->Nash, Fred, Veronica, Shawn--->Hayes, Carter, Matt, Taylor--->Maggie, Sam a Aaron. Ani si neviete predstaviť, ako mi lezie Maggie na nervy. Nie je to tým, že by mi vadilo že chodí so samom, trošku aj áno, ale teraz mam Jacka. No je to hľavne preto, lebo sa správa ako úplná krava. Je namyslená, hnusná a falošná. To čo mi povedala jej už neodpustím. Nikdy. Odpúsťam ale nezabúdam. Ešte že mi túto zlú náladu spríjemňujú ľudia, bez ktorých by som bola teraz asi doma a počúvala maminé reči že prečo nebývam doma...

Bola tu uvolnená atmosféra. Každý sa rosprával o niečom inom, možno aj o tom istom, Shawn, Gilinsky, Johnson a Bridgit spievali a Matt, Carter a Hayes to natáčali. Keď chalani a Bridgit dospievali, Shawn spieval niečo Veronice. Pozorovala som ako sa na seba pozerájú a ako sa Ver začína červenať. Hlavu som si oprela o Jacka a počúvala každé slovo ktoré bolo v pesníčke ,,You an I" od One Direction. Tá pesníčka je proste dokonalá. Jack J. ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty. Ach...to je tak úžasný pocit. Každého som chvíľu pozorovala a hovorila si v hlave sama pre seba aký je a čo pre mňa urobi/čo pre mňa znamená.