Who owns my heart?

Povedať či nepovedať?

Z pohľadu Bridgit:

Bojím sa. Strašne sa bojím. Bojím sa že to s Taylorom bude niečo vážne. Nechcem aby sa mu niečo stalo. A ešte k tomu niečo také vážne. Ach...

,,Bojím sa oňho. Čo ak je to niečo vážne?" zašepkala som potichu tak aby to nikto nepočul, no Lissa to zrejme počula. Prišla ku mne a objala ma. Miľujem toto dievča. Vždy keď sa niečo vážne deje, keď mi je najťažšie, je pri mne v dobrom aj v zlom. Pomáha mne, ale aj iným. Vždy rada pomôže pokiaľ je to v jej silách.

,,Pššt..všetko bude v poriadku." šepkala mi do ucha a hladila ma po chrbte.

,,Čo ak nie. Čo ak si...hlavu udrel silno? Čo..Čo ak si nás nebude pamätať?" vzlykla som a ona ma pevnejšie objala tak, ako ja ju.

,,Ty tuším priveľa pozerávš telenovely." snažil sa odľahčiť náladu Nash.

,,Ale čo ak.." spýtala som sa keď som sa odtiahla od Liss a utrela si oči.

,,Žiadne čo ak...musíme myslieť pozitívne a nie myslieť na to najhoršie...viem aj mňa to napadlo, no hneď som tú myšlienku zahnala do kúta..." predniesla Lissa ,,Poďte. Ideme domov. Tam zavoláme Cameronovi ako to prebieha a potom uvidíme." povedala Lissa a potiahla ma za ruku.

Všetci sme sa pomalým krokom vydali domov. Liss kráčala spolu s Johnsonom ruka v ruke vedľa mňa. Cesta nám ubehla pomerne pomaly, keďže bola tichá. Nikto nepovadal ani slovo. Možno prebehlo iba pár povzdychov, inak nič. Všetci sme boli zažratí do svojich myšlienok. Celú cestu som sa modlila aby bol v poriadku. Možno si hovoríte že to preháňam, no pravda je taká, že keď sa niečo stane vašej polovičke, hoci aj malá drobnosť, ste v pozore a bojíte sa oňho/ o ňu. No...a tak je to aj so mnou. Bojím sa o Taylora aj keď sa ,,iba" potkol a udrel hlavu. No keby to nebolo vážne, reagoval by aspoň na naše hlasy.

Keď sme prišli domov, všetci sme si posadali na sedačku v obývačke. No jasné, zasa na mňa nevyšlo. Lissa si to však všimla a tak si sadla na Jacka J. a poťapkala na miesto vedľa ich. Vdaka.

Všetci sme pozerali do blba a stále vládlo to ticho, ktoré prerušil môj mobil. Všetci sa strhli a čakali kto to je.

,,CAMERON :)" svietilo na obrazovke môjo mobilu.

,,Cam?" spýtala som sa ho so zachrípnutým hlasom.

,,Aho Bridgit. Chcem vám len oznámiť, že je Taylor v poriadku. Má len silnejší otras mozgu preto zamdlel a nereagoval. Taktiež má zlomenú ľavú ruku. Ale bude v pohode. Och..a ešte vám odkazuje že sa nemusíte plašiť. Že môžete prísť zajtra po škole. Bude Piatok takže asi po škole." povedal Cameron.

,,Dobre. Odkáž mu prosím ťa, že ho ľúbim a že zajtra prídeme za ním. Ďakujem Cameron. Za všetko."povedala som a zložila.

,,No?"spýtala sa Veru.

,,Čo?"spýtal sa Nash

,,Ako sa má?"ozval sa Matt ktorý dobehol z kuchyne.

,,Je v poriadku?"bola zvedavá Lissa ktorá ležala na Jackovi J.

,,Už sa nemusíme báť. Je v poriadku. Má silnejší otras mozgu preto nereagoval a zlomenú ľavú ruku. A že zajtra ho môžeme prísť pozrieť." povedala som a na konci sa usmiala. Som rada že je v poriadku. Keby sa mu stalo niečo vážnejšie, asi by som to neprežila. Je pre mňa naozaj všetko. Vie ma vypočuť, vie mi pomôcť, vieme sa blázniť ako malé deti a...veľa dalších vecí ktoré sa nedajú ani vymenovať. Ani to nejde opísať slovami, na toto slová nestačia. 

,,Kokos...ako mi odľahlo." povedal Nash a chytil sa za srdce a zvalil sa na sedačku.

,,Kedy ho zajtra pôjdeme pozrieť?" spýtal sa Jack J. ktorý hladil zaspávajcu Lissu.