Who owns my heart?

Odchod!

U pohľadu Jacka:

Ráno som sa zobudil na budík čo som si nastavil na 5:15. 

Tak! Dnes je ten deň. Deň odchodu. Odchádzam na pól roka. Chápete? Štyri mesiace z toho, je turné, a ďalšie dva, je skladanie, nahrávanie a natáčanie. Čo si len počnem bez Liss? Kto ma bude ráno budiť tým úžasným hlasom? Koho smiech mi bude znieť v ušiach?- Jasné. Gilinsky sa smeje na každej hlúposti ale to nie je ten typ smiechu. Jej smiech. Liss má ten najkrajší a najvtipnejší smiech na svete. Kto ma objíme keď budem mať zlú alebo smutnú náladu? Kto ma pobozká keď to budem potrebovať? No! Gilinsky to nebude určite. ( :D ) 

Pozrel som sa vedľa seba, kde spokojne odfukovala spiaca Liss. Musel som sa usmiať, keď som videl aká je spokojná. To odpočívajúce telíčko.

Postavil som sa A prešiel ku skrini, z ktorej som si zobral čisté veci. Červené tričko, čierne nohavice a biele Vansy.

Keď som vychádzal z izby, predo mnou sa objavil Jack ktorý taktiež ako ja, vychádzal z izby.

,,Pripravený bro? " spýtal sa ma a dal ruku na moje rameno.
,,Jasné." poťapkal som ho bratsky po chrbte.

,,Bude mi to tu veľmi chýbať." povedal keď sme zišli posledný schod a mierili do kuchyne.

,,No lebo mne nie." povedal som ironicky.

,,A hlavne títo ľudia. Viem. Neodchádzame na rok či dva, ale musíš uznať, že pol roka je tiež dlhá doba. " povzdychol si.

,,Bro. Viem. Pre mňa je to tiež také ťažké ako aj pre teba. Mám tu predsa Lissu a to bude ešte len problém keď sa budeme lúčiť. Ale beriem to tak ako mi ona povedala." usmial som sa na neho.

,,Čo ti povedala?" zvedavo sa na mňa pozrel.

,,Čaká tam na nás niečo nové. Noví ľudia, nové miesta, nové možnosti a boh vie čo ešte. Budú za nami chodiť. Okay. Možno sa vyskytne že nebudú môcť prísť, ale uvidíme ich." povedal som. Jack sa na mňa pozeral so slzami v očiach.

,,Bože nezačnite plakať lebo začnem plakať aj ja." povedal Matt ktorý stál pred schodmi. Podišiel ku nám a oboch nás objal. Práve keď sa odtiahol, prišla dolu Veru a Shawn.

,,Čo sa deje? " spýtala sa Veru vedľa ktorej stál Shawn.
,,Nič nič." usmial sa Matt ktorý si išiel sadnúť do obývačky.

,,Okééj." zasmial sa Shawn A sadol si ku Mattovi. Ani nie za päť minút dolu prišli všetci. Všetci, okrem Liss.

Kde je? Nechce sa so mnou rozlúčiť? Musím ísť za ňou.

Tak som sa teda postavil zo stoličky, ktorú som následne zasunul a pobral sa hore schodmi.

,,Liss?" spýtal som sa potichu. Tak ako som aj otváral dvere. Potichu.
,,Um...áno?" povedala chraplavým hlasom. Sedela schúlená pri posteli. Videl som ako si utierala slzy a až potom sa na mňa pozrela a usmiala sa.

,,Zlatko, čo ti je?" spýtal som sa potichu a sadol si vedľa nej.

,,Nič." usmiala sa keď sa otočila smerom ku mne aby mi videla do tváre.

,,Prečo mi klameš. Veď to vidím že ti niečo je. Inak by si neplakala. " pritiahol som si ju za boky bližšie ku mne.

,,Bože. Iba mi tiekli slzy lebo som si dávala kontaktné šošovky. To je všetko." prevrátila očami tak, ako to ona vie a potom sa iba pousmiala.

,,Ehm...a môžem vedieť odkedy si dávaš kontaktné šošovky?" spýtal som sa.

,,Bola som U doktora lebo som nevidela do diaľky, tak mi predpísala šošovky. Mala som ich mať už skôr ale nebol čas si ich vybrať. " pokrčila ramenami a následne sa postavila.