Who owns my heart?

Magcon

Keď nám skončil tréning s babami sme sa ešte rozprávali kde sa na druhý deň stretneme A podobné veci. S mamou som sa dohodla že pôjdem domov sama pešo. tak som aj urobila. Prezliekla som sa, rozlúčila sa s babami A kráčala smerom domov. Po ceste som sa zastavila V obchode kde som si kúpila veci čo potrebujem na šalát. Nebolo to veľa vecí, iba hlávkový šalát, paradajky, smotanu A kukuricu. Ako som vychádzala Z obchodu A dávala si peňaženku do kabelky A nedávala som pozor narazila som do niekoho tak, že som spadla na zem. Začala som zbierať paradajky A hlávkový šalát mi podala moja obeť.,, Prepáč mi...nevidela som ťa...nedávala som si pozor A tak..."začala som koktať keď som sa pozrela na čiernovlasého chalana s piercingom V dolnej pere A krásnym usmevom na perách.,, To je v pohode. Ja som sa mal tiež pozerať pred seba."povedal A prišiel si rukou cez vlasy.,, No...tak..ja už asi...pôjdem..ahoj..A ešte raz prepáč"koktala som s usmevom a otáčala som sa na odchod. Už som bola od neho asi dvadsať metrov A on zakričal.,, Počkaj." otočila som sa A nechápavo na neho čakala kým ku mne pribehne. Keď pribehol zhlboka dýchal.,, Ja..um..nechceš si ísť niekam sadnúť?" spýtal sa ma A vyčaril krásny úsmev Z ktorého som ne edela spustiť pohľad.,, Počúvaš ma?"zasmial sa A mával mi rukou pred tvárou,, Uh..jasné..mm..čo si hovoril?"spýtala som sa ho A vyčarila som úsmev. ,, Pýtal som sa ťa či si chceš ísť so mnou niekam sadnúť A tiež som hovoril že sa volám Samm."povedal a znova sa usmial. Bože nech sa už ten chalan neusmieva pokiaľ nechce aby som odpadla. ,, Jasné, prečo nie A ja som Lissa."povedala som A on sa usmial A prezrel si ma,, Ukáž pomôžem ti."povedal A bez odpovedi mi zobral igelitku V ktorej som mala nákup. Na chrbte som mala ruksak kde som mala ešte veci Z tréningu. Prešli sme cez cestu A išli do nejakej reštaurácie pred ktorou nás zastavilo pár báb ktoré plakali od šťastia A ja som nevedela prečo. Je slávny?Čo je zač? Ozval sa môj vnútorný hlas. Vošli sme do reštaurácie A sadli si celkom do zadu.

,,Takže!" predniesol po chvíľke trápneho ticha. ,, koľko máš rokov?" spýtal sa ma A kusov si do spodnej pery. Ani ja som neodolala A tiež som si zakusla do pery. ,, Sedemnásť. Ty?",, Devätnásť..."povedal A usmial sa na mňa. Mám pocit že som sa červenala. Pozrela som sa radšej nikam inam lebo som videla jeho úsmev že si to všimol. ,, Si zlatá keď sa červenáš."povedal A natiahol ruku ku mne aby mi zaplavil pramienok vlasov za ucho pri čom si zakusol znova do pery. Potom sa otočil A zavolal čašníka aby objednal niečo na pitie A ja som si ho prezerala. Hm...tetovanie na ruke, červené líca A náušnice V uchu. Potom sa na mňa otočil A znova sa usmial,, Naozaj ma mrzí že som ťa zhodil."povedal A prešiel si rukou po zadej časti chrbta. ,, V poriadku. Bola to aj moja vyna."povedala som A žmurkla som na neho. Čašník nám priniesol vanilkové latte A potom odišiel. ,, Naozaj sa cítim zle. Tak, tu..."začal sa hrabať V rifliach A potom vytiahol lístok. Nechápavo som sa na neho pozrela,, máš lístky."dokončil nedohovorenú vetu A potom na mňa žmurkol. ,,Um...ďakujem? Na čo je vlastne ten lístok?"spýtala som sa ho, nevinne sa na neho usmiala A on si znova zakusol do pery. ,, No...to uvidíš...je to vie na dnes A potom aj za mesiac.."povedal A usmial sa. Tým usmevom ma raz zabije. Povedala som si.

V tej reštauráccii sme boli ešte tak hodinu A za tú hodinu sme sa spoznali naozaj dobre. Príde mi že ho poznám celý život. Veľmi sme sa nasmiali. Ani neviem kedy som sa takto naposledy smiala. Keď sme skončili, bol tak milý že ma.išiel odprevadiť až domov.

,,Tak...som doma. Tu bývam."povedala som A ukázala na dom. ,, Pekný."povedal A usmial sa. ,, Tak ja idem."povedala som A otáčala sa.  ,, Počkaj!"zakričal a podišiel ku mne...začal sa približovať telom A...
Prepáčte že som dlho nepridala časť ale nemala som čas, ale teraz sa budem snažiť pridávať časti pravidelne. :)