Who owns my heart?

Část bez názvu 27

Z pohľadu Liss:

S Cameronom sme si posadali do obývačky a pozerali spolu s ostatnými horor ,,Prichádza Satan.". Pri každej scéne kde bola hnusná melódia som sa Jackovi J. schúlila do náručia a ona ma k sebe prichýlil. Nemám rada horory. Vždy sa potom bojím ísť sama do izby. Ako napríklad teraz. Chcem sa ísť osprchovať a spať, no bojím sa ísť sama. No nič. Skúsim to sama.

Postavila som sa a prešla som ku schodom. Išla som jeden schod za druhým. Pozerala som do uličky na konci schodov. Videla som ako sa tam pohybujú tiene. V polivici schodov som si to rozmyslela a vrátila sa späť ku Jackovi J. a ostatným. 

,,Ideš so mnou hore?" pošepkala som mu keď som si na neho sadla obkročmo. Všetci boli tak zažratí do toho hororu že si nás ani nevšímali. Čo už?!

,,Ešte chvíľku. Len toto dopozeráme. Je to desať minút." pošepkal mi späť a ruky obmotal okolo môjho pásu. Ja som si zasa položila hlavu na jeho rameno. Pomaly sa mi zatvárali oči. Počula som len zvuky z toho hororu čo pozerali. Pokojne som si odfukovala. Nebol to ani spánok ani nič čo by bolo podobné. Iba som relaxovala. Na Jackovi. Ach...

Zobudila som sa na ticho ktoré ma obklopovalo. 

,,Zlatko? Si hore?" spýtal sa ma Jack na ktorom som stále ležala. Tak isto ako som zaspala. Iba Jack mal vystreté a opreté nohy o stôl.

,,Hej. Už som." prehovorila som a posadila sa. Oprela som sa o Jackové kolená.

,,Ach...pozajtra už odchádzam." povedal smutne a preplietol si so mnou prsty. 

,,Viem. Bude to ťažké." povedala som a oprela si čelo o to jeho.

,,Veľmi." povzdychol si.

,,Umm...neriešme to teraz. Ja..." chcela som to dopovedať, no začali mi stekať slzy. Jack mi chytil tvár do jeho dlaní a spojil naše pery. Obaja sme nimi začali hýbať. V ústach sa nám odohrávala jazyková vojna. Jack mi stláčal boky a zadok. Neprestávali sme. Nechali sme sa unášať jeden druhým. Od pier som mu prešla ku krku kde som mu zanechala celkom velký cucflek. 

,,To mám na pamiatku?" spýtal sa so smiechom.

,,Hej. Aby si na mňa myslel vždy keď to uvidíš." usmiala som sa a dala mu pusu na čelo. Znovu sme si opreli čelá a ja som mu rukami zašla do vlasov kde som potiahla za končeky.

,,Chcem ti niečo dať." povedal a dal mi pusu na líce.

,,Hej? A čo také?" vyzvedala som. Hovorila som už, že som strašne zvedavý človek? No nič. Usmievala som sa od ucha k uchu a čakala čo mi chce dať. Rukou si zašiel do vačku a ja som čakala čo vytiahne. Už to vytiahol no dal si to za chrbát. To snáď nemyslí vážne.

,,Nóó...už mi to daj." fňukala som.

,,Toto je odo mňa. Priamo od srdca. Aby si na mňa myslela." povedal a vytiahol ruku spoza chrbta. Dal to predo mňa. Môj pohľad bol upriamený na náhrdelník s príveskom v tvare srdca. 

,,Bože. Jack to je..." roztápala som sa. Slzy šťastia mi tiekli jedna radosť. Možno si hovoríte že prečo plačem, však je to len prívesok, no pre mňa je to niečo viac ako ,,len" prívesok. Kupoval to s určitým cieľom, cieľom aby mi ukázal ako ma ľúbi a ako mu na mne záleží. Pozoroval moju tvár. Raz sa pozrel na prívesok ktorý stále držal predo mnou a potom na mňa. Nakoniec mu však pohľad aj tak spočinul na mne.

,,Páči?" spýtal sa s presne takým úsmevom, do ktorého som sa pred dvoma mesiacmi zamilovala.

,,A ešte ako. Bože Jack." pobozkala som ho, potom zas a zas a zas.