Element

Chapter 8.

„Ty si vážne úžasná, Hanna. A ja som tiež riadne sprostý, že som ťa poslúchol a pustil ho. Vravel som ti, že nemáš veriť niekomu, kto je z časti démon." Oboril sa na mňa Jotham, keď sme si sadli v Isaacovej obývačke.

„Netušila som, že aj Faeri sú démonickí." Povedala som potichu na svoju obranu.

„Tak teraz dostaneš lekciu histórie, dievčatko." Otočil sa na mňa a prešiel k Isaacovej knižnici. Chvíľu v nej voľačo hľadal.

„Faeri, kráľovský druh, zo štvrtiny démoni, pôvodne ľudia, roľníci. Legenda hovorí, že v 14. Storočí starý veľmág, chvalabohu už mŕtvy, experimentoval s krvou víl a svojou vlastnou. Vpichol ju alebo ju nechal vypiť obyčajným ľuďom v malej dedinke vo Francúzsku.
Tí, čo to prežili sa premenili na silnejší druh, než sú ľudia.
Démonická krv im dodávala silu na boj a čary, no krv víl ich viazala k prírode, preto mohli používať len mágiu prírodnú. Postupom času vznikalo čoraz viac Faerov, i keď by, prakticky vzaté, kvôli ich démonickej krvi, nemali mať deti, mnoho z nich to vďaka bylinkám a znalosti prírody obišlo. Vo Francúzskom Bordó tak vznikla komunita Faerských rodín a veľmág územie zaklial, aby jeho výtvor ľudia nenašli. Žili akoby vo vlastnom svete, no nič netrvá večne. Mág bol zabitý a tým aj ochrana slabla." V hrubej knihe mi ukázal kresbu starej dediny, v ktorej pozadí bol starec a z rúk mu šli oranžové iskry. Text naokolo bol v nejakom cudzom jazyku a tak som bola vďačná za jeho výklad.

„V 16.tom storočí sú prvé skutočné záznamy o Faerskom kráľovstve, z kroník Asletoru, kráľovstva, ktoré vládne všetkým nadpozemským bytostiam a teda aj nám a Faerom. Pramene sa líšia, no legenda hovorí pravdivo o Faerskej mágii aj ich krvi. Sú z polovice víly, zo štvrtiny démoni a ich ľudská stránka je utláčaná do pozadia. Po Temnej vojne a vyvraždení celého kráľovstva víl nahradili ich miesto a starajú sa o prírodu. Preto je zvláštne, že Faerskí rytieri uniesli Isaiaha, hoc na rozkaz kráľovnej." Ukázal na stránku, kde bol vyobrazený bojovník podobný tým, ktorí tu pred pár minútami ešte boli a vzali Isaaca.

„Aj by som ti povedal, aby si si o nich voľačo naštudovala, ale nemáme čas a pochybujem, že vieš po francúzsky." Prskol posmešne a odišiel do hosťovskej.

Vzala som knihu do rúk a prechádzala obrázkami Faerov. Hoci som sa francúzsky nikdy neučila, text mi aspoň trochu dával zmysel. Dozvedela som sa, že Faeri nemôžu klamať, môžu brať ľudskú podobu, ale sú tiež ľstiví a zákerní.

Kým som dočítala, Jotham už bol nazad v obývačke. „Kam ideš?" Nechápala som. „Keďže si nechala újsť náš voľný lístok priamo na Faerský dvor, musím sa tam dostať tou zložitejšou cestou. Mala by si sa vrátiť do domu, toto bude ešte nebezpečné." Znovu sa ma pokúsil odhovoriť.

„Keďže neviem, ako sa presúva pomocou elementu, musel by si ísť so mnou a Darya by ťa už nepustila." Ironicky som sa naňho usmiala a prešla do kuchyne. Bola som hladná ako vlk a Isaac tu musel mať nejaké jedlo.

„Nevrav mi, že ťa nik nenaučil... Bože ja ich raz zabijem všetkých, oni fakt- Čo to je?" Nechápal Jotham, rovnako ako ja, keď som pozrela na stôl plný dobrôt.

Ak sa zobudíte a budete hladní, tu sú raňajky, som vo svojej spálni - Isaiah. Prečítala som nahlas lístok na stole.

Jotham na mňa nesúhlasne pozrel, ale zaškvŕkalo mu v bruchu, takže si rezignovne sadol vedľa mňa. Obaja sme sa v rýchlosti najedli a ja som hodila riad do drezu.

Kým sa Jotham obzeral po obývačke, ja som si všimla drobný lístok spolu so zväzkom kľúčov na pracovnom stole. Hann, ak by sa niečo stalo a nemohol som ti ich dať osobne, tu máš kľúče od tohto bytu, je tvoj, darček k narodeninám. - Isaac. Úhľadným písmom stálo na lístku, na ktorý som čumela ešte pekných pár minút.

Jotham si ma nevšímal, pretože bol zamestnaný zisťovaním toho, kde sa vlastne nachádzame. V Ottawe sme neboli, ja som pohľadom z okna spoznávala Chicago, moje rodné mesto. Lístok aj s kľúčmi som strčila do vaku, ktorý mi tu Jotham doniesol.

V kúpeľni, ktorú som po chvíľke hľadania našla som sa prezliekla do mojich nohavíc, nechávajúc si ešte Nathanielovo tričko. Pripla som si opasok s dýkami a jednu Jothamovu som si zastrčila do čižmy.
Neviem, kde sa vo mne nabrala tá ostražitosť, ale považovala som to za dobrý nápad. Prečesala som si ešte vlasy a zopla ich do spony.

Jotham ma chytil za ruku a so mnou sa zatočil svet. „Nemalo by ti byť takto zle po prvých troch dňoch." Zamrmlal si, keď sme pristáli v mestskom parku a on ma musel zachytiť.

„Čo tu robíme? Prečo sme nemohli ísť rovno za Isaacom mojim náramkom?" Pozrela som na svoju ruku, keď sa Jotham vybral hlbšie do parku.

„Dvor je chránený kúzlami a nemal som čas kontaktovať Lelu, aby nás pustila jedným z tajných vchodov." Vysvetlil mi jednoducho.

„Poznáš Lelu dobre?" Zaujímala som sa, pretože na mojej oslave sa s mojou sesternicou k sebe dosť mali.
„Viac než by som mal, ale to je teraz bezpredmetné." Oznámil mi a zastal v tmavom kúte medzi dvomi borovicami.

Aj cez to, že vonku bolo svetlo, tu bola absolútna tma. „Strážcovia, vyjdite z tieňov." Zvolal Joth a chvíľu sa nič nedialo.

„Čo tu chceš, Vyvolený, znovu si užiť?" Piskľavý smiech sa rozniesol naokolo mňa a zarýval sa mi do ušných bubienkov. Bolo to, ako keď hrá zvonkohra, avšak nebolo to vôbec príjemné. Ako užiť?

„Prišli sme o niečo kráľovnú poprosiť, nesiem jej neter." Jotham otrávene pretočil očami a z tieňa vyšla vysoká ženská postava spolu s rytierom.

„Nemám informáciu o tom, že by ťa chcela vidieť." Zvonivý smiech sa začal podobať volaniu sirény a ja som prekonala potrebu zakryť si uši.

„Pusť nás aspoň za Lelou, som jej dlžný ešte od minula." Jotham nasadil o čosi milší úsmev.

„A potom môžem dopriať to potešenie aj tebe." Usmial sa zvodne a ja som nepoberala, že čo sa to deje. Faerka šokovane vydýchla.
„Nehraj sa mi s mysľou, element." Zvýskla nepríjemne.

„Pustíme vás za Lelou, ale musíte ísť starou cestou. No najprv tu musíte nechať zbrane a mágiu." Prehovoril poprvýkrát rytier.

„Čo je to za blbosť?" Zasyčal Jotham. „Nové nariadenia kráľovnej, musíme sa nejak chrániť v tejto ťažkej dobe, ber alebo sa na dvor nedostaneš." Vysvetlil mu strážca.

„Veci vás budú čakať pri odchode buď tu alebo u kráľovnej." Ubezpečil nás strážca, keď sme obaja dali dole opasky s dýkami. Prehľadal nám vaky, z ktorých tiež odstránil zbrane.

Faerka sa dotkla môjho ramena a mňa obišli mdloby. Cítila som, ako zo mňa vysáva snáď všetku energiu sveta.

Moje kúzla uložila spolu s príveskom elementu do malej priesvitnej fľaštičky. Jotham sa zamračil, keďže naše nádoby svietili rovnako, no ja som to nejak neriešila.

„Ospravedlňujeme sa, ale máme rozkazy." Prehovoril potichu rytier a kríky sa pred nami rozostúpili.

Strážcovia zmizli a Jotham sa svižným krokom vrhol na lesnú cestu.

„Kašlem ti ja rozkazy, mal som poslať odkaz Lele, teraz sa musím dva dni trepať cez pol Faeru po začarovanom lese až do Bordó, bez zbraní a kúziel." Mumlal si Joth popod nos, keď sa predieral kríkmi.

„Nie je Bordó náhodou vo Francúzsku?" Nechápala som, keď som sa s ním snažila udržať krok.

„Bystré dievča, geograficky sme práve vo Francúzsku, aj keď sa na dvor dá dostať z každého kúta sveta." Vysvetlil mi.

Prechádzali sme okolo akejsi lesnej dediny, kde Faeri pracovali v jej okolí.

„Vitaj v džungli." Prehovoril Jotham po asi hodine chôdze, keď sa pred nami ukázal tmavý les.

Viem, že nie je streda, ale mala som pekný deň, takže je tu časť. Dúfam, že som vám spravila aspoň trochu radosť. Aký deň ste mali vy? X.