Element

Chapter 9.

To, že to bola skutočne džungľa som sa presvedčila po pár minútach, keď sme doň vstúpili. Naokolo panovala takmer nepreniknuteľná tma. Jotham šiel viac menej po inštinkte a rukami odhrňoval liany a konáre. Naokolo panovalo desivé ticho.

To sa však za sekundu zmenilo na škrekot, znelo to ako niečo medzi pávom a opicou. Niečo nad našimi hlavami vrieskalo, pretože sme im narušili územie.

„Teraz zachovaj pokoj, sú to Gugwe, diabolské opice a ja som nemal poňatia, že cesta vedie aj cez ich územie. Faeri ich chránia, takisto ako každé zviera, ktoré nemôže pobehovať po zemi. Skry sa za mňa, z duše nenávidia ženy. Chlap je pre nich nič, no ženu by roztrhali." Pošepkal mi Jotham, keď na chvíľu zastal.

„Keby mám moju mágiu, zmiatol by som ich mysle, ale teraz nám bude musieť stačiť toto." Prehodil cezo mňa svoju koženku a môj nos opantala jeho vôňa. Vlasy mi rýchlym ťahom zopol do gumky a prehodil cez nich kapucňu.

„Na chvíľu ich môj pach presvedčí, že si chlap, ale mali by sme si pohnúť." Otočil sa na odchod. Stále rozhodená jeho správaním som rukami vkĺzla do rukávov koženky a nasledovala ho, aby som tu neostala.

Škrekot nás sprevádzal hodnú chvíľu v tme a až keď už som začínala trochu lepšie vidieť, čo znamenalo, že niekde je východ, škrekot sa stonásobne zhoršil.

„Utekaj." Jotham ma strčil pred seba a ja som ho bez slova poslúchla.

Cestu mi však skrížila chlpatá kreatúra podobná paviánovi s nohami ako klokan. Mala trojprsté ruky s nechtami ako britva, drobné špicaté uši a dlhý huňatý chvost.

Vrieskala ako o život a keď už ma mala na dosah, vrhol sa predo mňa Jotham. Gugwe ho poškriabal do ruky, no on, akoby to vôbec nebolelo, odsotil kreatúru preč.

„Joth!" Skríkla som, aby som upútala jeho pozornosť. Sklonila som sa k čižme a vytiahla z nej jeho dýku. Hodila som mu ju, na čo sa na sekundu vďačne usmial.

„Bež." Vydýchol a ja som sa rozbehla von z lesa. Zadýchane som zastala, až keď som mala istotu, že mi nehrozí nebezpečenstvo v podobe diabolských opíc.

Po pár minútach sa z lesa vynoril aj Jotham. Bol špinavý od tmavej krvi a ja som zdesene zhíkla.

„To nás budú všade čakať takéto nebezpečné potvory?" Začala som byť mierne hysterická, kým on sa len uškrnul.

„Až po tamten les by nám nemalo hroziť nič." Ukázal rukou na druhú stranu lúky a ja som sa až teraz obzrela, kde vlastne stojím.

Lúka sa tiahla v páse dole kopcom a na úplnom spodku bola rieka. Za lesom, ktorý nás čakal, sa týčila hora, ktorá vyzerala celkom zlovestne.

„Okolo tej hory pôjdeme večer, no mohli by sme si na pár minút oddýchnuť." Vysvetlil mi Jotham a vydal sa dole k rieke. Nasledovala som ho, jazyk už mi dávno vyschol smädom.

„Bol to dobrý nápad, dýka v tvojej čižme nás zachránila." Na chvíľu neznel ako dudroš a dokonca sa aj usmial, keď zo seba zhodil tričko. Keď som nemala sucho v krku doteraz, tak teraz už určite. Na zlomok sekundy som si obzrela jeho vypracované telo, no obdaril ma samoľúbym úsmevom a tak som odvrátila zrak.

Rozopla som si vlasy a zhodila zo seba koženku. Začula som, ako si Joth vo vode opláchol tričko a začal sa umývať.

„Dúfam, že si nechcela z tej vody piť." Pokarhal ma pohľadom, keď som zamrnčala. „Tu máš." Z vaku vytiahol čutoru a podal mi ju. Vďačne som sa napila a vrátila mu ju.

„Do riti." Sykol, keď si mokrým tričkom očistil rameno. Mal tam niekoľko rán, ktoré krvácali.

„Do riti s tým, že som momentálne len obyčajný, keby mam kúzla, toto by sa nejak zahojilo." Hrešil Jotham, kým ja som rýchlo hrabla do vaku.