Element

Chapter 13.

Zarazila som sa a hlavou naznačila Jothamovi, nech nespraví žiadnu blbosť.

Démon vysokej postavy s podlhovastými končatinami bol zahalený len v kuse látky v oblasti lona. Honosné krídla mal zložené za chrbtom a jeho krásna tvár ma pozorovala.

Cítila som, ako sa mi pohľadom zarýva do duše a hlodala vo mne myšlienka vrhnúť sa po ňom. Lákal ma k sebe a mňa nepríjemne mrazilo na zátylku.

„Vyvolený a och, moja drahá neter, Hanna.” Lia prehovorila a tým upútala moju pozornosť. Jej hlas znel ligotavo a značne sarkasticky, keď spomínala mňa.

„Čo si želáte na mojom dvore?” Otázka jednoduchá, ale bolo z nej počuť akúsi vyhrážku. Len neodpovedaj zbrklo.

„Okrem našich schopností?” Poznamenal Jotham a ja som po ňom strelila výstražným pohľadom.

„Chceme vedieť prečo si uniesla Isaiaha.” Prehovorila som odhodlane a Lia si naoko šokovane vydýchla. V jej pohľade som na sekundu zazrela starosť, avšak hneď ju vystriedal odporný úsmev.

„Môj starý priateľ potreboval pomoc, avšak mám tu pre teba od Isaiaha odkaz. Viac vám hovoriť nemusím, ale keď už ste merali cestu až sem, poďte, najedzte sa.” Dvihla sa a ladne odkráčala k stolu, kde sa usadila. Démon ju nasledoval, ale nespúšťal zo mňa zrak.

Nedôverčivo som sa pozrela na stôl. Niečo mi na celej situácii nesedelo. Joth, zjavne uvažujúc rovnako ostražito podišiel až k nej a sadol si hneď vedľa. Dostalo sa mi miesta po boku démona, ktorého blízkosť mnou pulzovala. Nebol to pocit, ktorý by som chcela mať, avšak niečo na ňom ma nútilo chcieť ho.

Jotham stroho začal konverzáciu o akýchsi vzácnych bylinach, ktoré vraj v dome chýbajú, vyhýbajúc sa tak tomu, že povedľa nás sedí démon. Ja som bola o čosi neistejšia, čo veľmi rýchlo vycítil. V jednej chvíli po mne strelil pohľadom a snažil sa ma upokojiť.

„Elementy, ako iste viete, situácia je zlá, preto ospravedlňte moje nariadenia, vaše schopnosti vám budú ihneď  prinavrátené.” Začala Lia, keď sme všetci traja dojedli. Chôdzou, ktorá skôr pripomínala vznášanie sa, podišla nazad k trónu a z krabičky vybrala fľaštičky s našou mágiou. Pomaly sa otočila, zaujato pozorujúc ich farbu.

„Hanna, prekvapuješ ma stále viac a viac.” Podala mi moju fľaštičku a ja som nechápavo nakrčila obočie.

„Tvoja mágia je zvláštna.” Vysvetlila mi jednoducho a pokynula, aby som sa napila. Do pľúc akoby sa mi dostal prach, avšak sila, o ktorej som ani nevedela, že mi chýba, si našla svoje miesto. Vnútrom sa mi rozlialo teplo a dlane mi slabo zahoreli.

Začula som Jothamov úľavný vzdych, keď konečne ovládal svoju myseľ, ako aj myseľ ľudí naokolo.

„Dovolíš, Vyvolený?” Kútikom oka som spozorovala, ako Lia zapla náhrdelník s príveskom okolo Jothovho krku.

Za mnou sa v tej chvíli objavil démon, ktorý ju napodobnil a jemne sa dotkol mojej kože na krku. Miesto, kde sa ma dotkol priam horelo a ani po skončení neodstúpil spoza môjho chrbta.

„Och, myslím, že sa mu páčiš.” Poznamenala Lia, keď si všimla, ako je na mne nalepený. Nebolo mi to príjemné, ale akoby som sa nevedela odtrhnúť.

Incubus, sexuálny démon, ktorý získava energiu z tvojej túžby. Zaznel mi v hlave Jothamov hlas. Otriasla som sa, keď som pocítila démonov dych pri mojom uchu.

„Veľmi sa mi páči.” Vydal zo seba niečo medzi vzdychom a zasyčaním. Mal melodický hlboký hlas, nedal sa však porovnať s Jothamom. Tento hlas bol démonický, zatiaľ čo Joth znel ako anjel.

Incubus mi svojími dlhými prstami prehodil vlasy na bok a nosom sa takmer zaboril do môjho krku.

Videla som, ako sa Jotham napriamil a rukou hrabol po dýke.

„Ukľudni sa, Vyvolený, je to len hra.” Zasmiala sa Lia, pozorujúc nás. Bola som vystrašená, ale nevedela som odolať túžbe, ktorá vo mne bola.

„Mňa nezaujíma, že je to hra, prečo je vôbec na vašom posvätnom dvore niečo ako on? To nemáte dosť sexuálnych otrokov?” Vyprskol Jotham po chvíli, kým ja som sa nechala celkom dobrovoľne obchytkávať démonom. Nevedela som si pomôcť. Nevedela som ho odstrčiť.

„Žiarliš snáď? Neukojila ťa Lela dostatočne?” Zachechtala sa Lia škodoradostne a to ma prebrali z tranzu.

Odtrhla som sa od Incuba a podišla bližšie k Jothamovi.

„To vás nemusí trápiť.” Zamumlal si Jotham a ja som vedela, že je nazad, tvrdý a chladný ako predtým. V tejto chvíli ma tá zmena potešila, avšak jeho ľudská stránka, ktorú som zažívala posledné dva dni mi bola o čosi sympatickejšia.

„Prečo sú na dvore démoni?” Zopakoval Joth otázku, keď sa uistil, že som bezpečne pri ňom.

„Doba je zlá a tak sme uzavreli obchod. Oni nás chránia, tak ako Asletor nedokázal nikdy a my im dávame potešenie, rovnaké, ako oni nám.” Úsmev na jej perách bol túžobný.

„Vedia o tom konzuli?” Zamračil sa Jotham.

„Nemusia o tom vedieť, aj tak sa už nestarajú. Od Temnej vojny sa o nás nestará nik, to ti nemusím pripomínať, Vyvolený. A teraz môžete odísť, Lela vás vyprevadí.” Pokynula Lia rukou na svoju kňažnú.

„Počkaj, povedala si, že máš pre mňa odkaz.” Spomenula som si, prečo sme tu vlastne boli.

„Áno mám, ale nebude zadarmo.” Zhovievavo sa pousmiala a pokynula démonovi, aby jej podal obálku. Nakrčila som obočie. Čo môže ona odo mňa chcieť?

Jotham sa v sekunde napriamil, akoby zavetril nový pach a pokrútil hlavou. „To nespraví.” Vyhlásil odhodlane a ja som netušila, o čom to vraví. Vedela som však, že pre odkaz od Isaaca spravím čokoľvek.

„Musíš ho dostať tuto od Dractirana sama.” Ukázala Lia rukou na Incuba, nehľadiac na Jothamove protesty.
„Ale ako ?” Priblížila som sa nazad k démonovi nedôverčivo.

„Bozkom, moja drahá duša.” Zasyčal démon.

„Hann.” Chytil ma za ruku Jotham a otočil k sebe.
„Je to len jeden bozk, Joth.” Šepla som, ignorujúc jeho nastojčivý pohľad.

„Hann, nevieš do čoho-”Skôr než stihol dopovedať som sa mu vytrhla a pritisla svoje pery k tým démonovým. Na moje vlastné počudovanie boli príjemné teplé a túžba vo mne rástla každou sekundou. Cítila som jeho ruky, ako sa mi zapletajú do vlasov a chcela som viac. Oblievala ma horúčava a mala som chuť strhať zo seba šaty.

Cítila som ruku, ktorá ma stiahla nazad a zahmlene videla, ako Jotham vytrhol uškŕňajúcemu sa démonovi obálku.

Mala som chuť sa rozbehnúť nazad a znovu okúsiť tie slastné pery. Chcela som sa stať jeho hračkou a byť s ním už navždy.

Zabránil mi v tom však Jotham, ktorý ma zdrapil za ruku a spoločne s Lelou sme sa preniesli do tmavého parku.

Ešte stále v opojení som ani nevnímala, že Lela sa rozlúčila a zmizla. Predstavovala som si len démonove ruky na mojom tele, ako ma hladia a dodávajú mi potrebnú rozkoš. Od toľkého vzrušenia som nemohla takmer dýchať.

„Môžeš na to prestať myslieť? Je to nechutné.” Začula som Jothamov hlas. „Si ním len posadnutá, Hann, nič z toho, čo cítiš, skutočne nechceš.” Nevnímala som ho, pretože som bola stále hlboko vo svojich predstavách.

„Ale ja to chcem, chcem byť s ním, vráťme sa tam prosím.” Mumlala som aj cez hrču, ktorú som mala v hrdle.

„Uvedom sa láskavo, nič z toho nie je skutočné.” Schytil ma za ramená a ja som až v tej chvíli dokázala rozoznať jeho modré oči. Pred sebou som ale stále mala obraz Incubusa.

„Ja som vedel, že to takto dopadne.” Počula som ho povzdychnúť si a v ten chvíli spravil vec, ktorú som absolútne nečakala.

Tvrdo pritisol svoje pery na tie moje.

Nie, žeby som zabudla vydať kapitolu, ale hej. X.