Element

Chapter 21.

Neviem ako dlho ma objímal, ale môj roztrasený dych sa postupne ukľudnil.

„Lepšie?” Pozrel mi do očí a ja som znovu mala pocit, že sa v nich utopím. „Mhm.” Prikývla som a otrela si líca. Ani som si nevšimla, že plačem.
„Musíme niečo spraviť s tým tvojim neposlušným ohňom, dievčatko.” Poodstúpil odo mňa a prešiel k nočnému stolíku.
„Nebola náhoda, že si sa preniesla práve sem.” Šepol si skôr pre seba a niečo odtiaľ vytiahol.

„Si praváčka?” Otočil sa späť ku mne a dvihol obočie, keď si všimol, že ho uprene pozorujem. Jemne som prikývla a natiahla k nemu ruku, na ktorej som mala náramok od Isaaca.
„Je to náramok z malachitu a ametystu, ochráni ťa pred prenosom energií a svojvoľným prejavovaním schopností.” Zapol mi ťažký náramok so zelenými a fialovými guľôčkami.

„Si si istý?” Bála som sa, že ešte niekoho poraním.
„Som, hnev, ktorý si cítila dole nebol tvoj, ale Haydenov a môj, doteraz síce nechápem, ako si to dokázala preniesť na seba, ale toto ťa ochráni, princezná ho nosila cez pol storočia.” Vysvetlil mi, prečo som zareagovala tak prudko.

„Teraz poď, Darya s tebou bude mať prvú lekciu histórie, hlavne sa nezaťažuj tým všetkým naokolo, dobre?” Chlácholil ma. Ako sa nemám zaťažovať tým, že som znovu ušla za ním? Tým, že nás znovu čaká Shax? Tým, že som poranila moju polovičku?
„Nepremýšľaj príliš, inak sa stratíš a ani ja ťa nenájdem. Navyše Dina to nemá veľmi v láske.” Uškrnul sa bezpochyby nad nejakou spomienkou a preniesol sa aj so mnou do knižnice.
Akosi automaticky ma zachytil vo svojom náručí a usadil za stôl.
Zasalutoval a znovu zmizol vo chvíli, keď sa vo dverách objavila jeho blonďavá sestra.

„Ani sa nejdem pýtať, teraz sú podstatne iné veci. Pýtaj sa.” Povzdychla si unavene, keď si sadla oproti mne.
„Čo sa mám pýtať?” Nechápala som.

„Všetko, čo ti len príde na um. Zažila si toho príliš veľa nepripravená a preto si zaslúžiš odpovede.” Pozrela mi priamo do očí.
Myšlienky mi zaplavili stovky otázok, ktoré som si od mojich narodenín položila, avšak žiadnu z nich som jej nedokázala položiť.

Po chvíli ticha, kedy sme na seba s Daryou len pozerali, si povzdychla a odvrátila zrak.
„Dobre, tak začneme zľahka. Ako som ti už vravela, náš svet sa člení na niekoľko kategórií bytostí. Či už sú to mágovia ako Isaiah, tí dokážu čarovať a sú z polovice démoni, alebo sú to Faeri, strážcovia prírody a všetkých kreatúr, ktoré nemôžu byť v ľudskom svete.” Chytila ma za ruku a mne sa pred očami premietlo niekoľko obrázkov, ukazujúcich kresby, ale aj Dinine spomienky na mágov a Faerov.
Už som pochopila jej dar, dokázala premietnuť všetko, čo sama vedela do reálnej podoby.

„Potom sú tu anjeli, akési nadľudské bytosti, ktoré nás odkiaľsi strážia. Ich potomkami sme my. Dlho som na nich sama neverila, avšak jedného som videla naživo.” Pred očami sa mi premietol obraz nádhernej ženy so zlatými vlasmi odetej do bielej róby, ktorá vyzerala ako perie. Chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že to boli krídla.
Pichlo ma pri srdci niečo neznáme. Pozrela som na Dinu, tá sa však tvárila neutrálne.

„Ich proťajškom sú démoni. V histórii je to uvedené tak, že prvým démonom bol Lucifer, padlý anjel, ktorý zradil svojich bratov a sestry. On prvý zostúpil do pekla a tam začal tvoriť armádu démonov na pomstu svojim súrodencom. Vznikli generáli so svojimi flotilami, ktorí prenikajú do ľudského sveta, aby sa na smrteľníkoch živili. Bližšie ťa o nich budem učiť neskôr.” Ponúkla mi zopár obrazov démonov, avšak jeden z nich vynikal.
Mal dlhé čierne vlasy padajúce do kučier, tak nápadne pripomínajúce tie Jothamove a prenikavé uhľovo-čierne oči.

„Lucifer, ten ťa zaujal, čo?” Odľahčila svoje rozprávanie Darya.
„Niekoho mi pripomína, nečakala som, že bude vyzerať tak ľudsky.” Skonštatovala som a ona sa smutne pousmiala.

„Nie všetci démoni sú škaredí, niektorí sú nádherní a to im len hrá do karát. Sú však aj takí, ktorí žijú obyčajným životom, v začarovaných domoch, ako mágovia napríklad, hovorí sa im Reliques, podľa toho, že vlastne odpočívajú a zároveň odišli.” Vysvetlila mi a ja som dvihla obočie.

„Chceš mi povedať, že nie všetci démoni sú zlí?” Nechápala som.

„Väčšina z nich je, hlavne čistí démoni, avšak tí, ktorí sú plodom človeka a démona, áno, aj také prípady boli, sú väčšinou nútení slúžiť svojim predkom. Preto keď nadobudnú dostatočné postavenie, stiahnu sa do ústrania.” Na sekundu sa mi pred očami mihol obraz domu v pustine, veľmi rýchlo ho však Dina zatlačila do úzadia.

„A kto sme teda my?” Spýtala som sa prvú otázku.
„Sme potomkovia anjelov, vybraní a vyvolení na to, strážiť tento svet aj ten ľudský od premnoženia démonmi. Každý z nás má nejaké postavenie, úlohu a proroctvo, k čomu je predurčený. Zároveň máme svoje polovičky, aby sme v Tom neboli sami. Tie nám dodávajú silu a aj keď sú zväčša náš proťajšok, tak nám dokonale rozumejú. Aspoň tak to vraveli proroctvá. U nás je to už skôr zvyk, žijeme spolu už dlho a tým pádom medzi nami vznikla aj láska, či už milenecká alebo súrodenecká.” Vysvetlila mi.

„Ako dodávajú silu?” Zaujala ma táto informácia. Vedela som totiž len o hojení rán.
„Iba tvoja pravá polovička dokáže preniesť svoju energiu na teba a zaceliť všetky tvoje rany. Preto by si teraz mala ísť za Haydenom.” Zmizla z miesta vedľa mňa, ja som však ostala sedieť ako prikovaná.

Ak dokáže energiu preniesť len moja polovička, čo do pekla máme medzi sebou s Jothamom?

Not dead, still alive ya all. X.