Element

Chapter 17.

Zamrzla som. Mala som tendenciu jej neveriť, ale súcitný pohľad všetkých ostatných ma presvedčil o opaku.

„Tierra, nemusela si jej to povedať tak hnusne.” Oborila sa na ňu Aria.
„A ako som jej to mala povedať? Pozná ho päť dní aj s cestou a on sa kvôli nej vrhol do Xathe.” Povedala nahlas len to, čo ma ťažilo už dlhšie. Že toto všetko je kvôli mne.

„Šiel tam kvôli Finnovi, nie kvôli nej.” Postavila sa na moju obranu aj Dina. „Ja neviem, čo proti mne máš, ale nič z tohto som nechcela.” Prehovorila som skôr, než stihla niečo namietať. „Vieš čo, mne je to jedno, ty s tým budeš žiť, ak sa mu niečo stane.” Tierra sa prudko dvihla a zmizla pred mojimi očami.

„Prepáč, ona to tak nemyslela, niekedy reaguje príliš prudko.” Ospravedlnil sa mi Heath a zmizol za ňou. Ostatní na mňa trochu rozpačito pozerali.
„Mal by som s ňou ísť hodiť reč.” Hay ma pohladil po ramene a tiež sa vyparil.

„Tierra máva vízie budúcnosti, niečo ako ty máš spomienky. Odkedy si prišla, nechce nám povedať, čo videla, ale správa sa takto.” Vysvetlila mi Darya.
„To nevadí, každý sme nejaký, len je to pre mňa stále všetko nové.” Povzdychla som si.
„Všetci sme si tým prešli, je to úplne v poriadku.” Aria sa usmiala, zjavne nad nejakou spomienkou.

„Vieš kde som našla túto Galea?” Zasmiala sa a to už aj Dine cukali kútiky. Zavrtela som hlavou a zaujato si ju premerala.
„Vznášal sa nahý v malom tornáde, ktoré sám vytvoril a nevedel ho zničiť.” Rozosmiala sa a tým rozosmiala nás obe, avšak aj Galeovi sa na tvári sformoval úškrn.
„Aspoň si vedela, do čoho ideš.” Vyplazil jej jazyk a ona skrútila tvár do akejsi grimasy.

„Hej, ale Dotty s Jothom to vidieť nemuseli.” Kyslo sa zatvárila.
„Ty si sa aspoň nehanbila ešte pol roka po tom, čo bola Dorotheos v tej istej miestnosti.” Pretočil očami.
„Nie, že by sa bolo za čo hanbiť, samozrejme, ehm, každopádne, Aria ma pravdu, začiatky tu v dome sú vždy ťažké, ale sme tvoji priatelia, rodina, to si pamätaj.” Gale sa usmial veľmi podobne ako Jotham a zmizol.

„Zas šiel niečo vyžierať, ach, chlapi.” Zasmiala sa Aria, ešte raz ma obdarila šedým pohľadom a zmizla za ním.

Ostala som s Daryou sama.
„Skôr než sa spýtaš, nedalo sa mu zabrániť, nenechal si to vyhovoriť a skôr než som stihla hocičo spraviť, zmizol.” Vysypala zo seba odpoveď na moju nevypovedanú otázku.
„Čo je vlastne Xathe? Prečo sa toho všetci tak boja?” Zaujímala som sa, keďže aj v jej očiach sa odrážal strach.

„Xathe je prekliaty bar na okraji Adathu, mesta živých.” Jednoduchá definícia mi nepovedala dokopy nič. „Paralelne so svetom, ktorý si osemnásť rokov poznala existuje ešte jeden, ten, ktorý je chránený kúzlami, aj keď preniká aj do toho tvojho. Na miesta ako je Faerské kráľovstvo vo Francúzsku, či Asletor, kráľovstvo nad všetky ostatné, sa dá dostať z rôznych kútov sveta. Hoc do Bordó sa dá dostať aj priamo vo Francúzsku, vystopovať Asletor je o niečo ťažšie. Adath, mesto živých, leží na stratenom ostrove, ktorý je jedným z troch vstupov do démonskej dimenzie alebo pekla, ak to chceš volať takto. Zhromažďuje sa tam zberba toho najhoršieho, čo si vieš predstaviť. I keď je Adath zapečatený, aby z neho neprenikali na zem démoni, diery sa nájdu vždy, žiadny systém nie je dokonalý. Jotham sa tam vybral kvôli Finnovi, aj kvôli mne, zničilo ma, ako mi šepol, že ma miluje, predpokladám, že si to videla. Ale rozhodne sa tam nevybral kvôli tebe, tak si to nevyčítaj. Ja verím, že sa môj podarený brat vráti v pôvodnom počte. Nebolo by to prvýkrát.” Vysvetľovala mi trpezlivo.

Začalo mi to dávať viac zmysel, ale bola som vydesenejšia. Nedokázala som si predstaviť, čo všetko sa mu mohlo stať. Áno, môj strach bol iracionálny a asi aj neoprávnený, ale videla som to odhodlanie, s ktorým sa lúčil. Desilo ma, že by to mohlo byť skutočne naposledy, aj keď sama neviem prečo. Lenže mne sľúbil, že sa vráti, že ma naučí presúvať sa.

„Nauč ma používať Element.” Napadlo mi po chvíli, keď som spracovávala, čo všetko mi povedala.
„Nepodarí sa ti to.” Veľmi rýchlo prišla na to, čo chcem spraviť.
„Po prvé naučiť sa to poriadne trvá niekoľko dní a po druhé si v Xathe nikdy nebola, nikto z nás okrem Jotha, čiže sa tam nedokážeme preniesť.” Vysvetlila mi.

„Môžeš si o Adath niečo nájsť tu v knižnici, ak chceš, ja sa idem najesť.” Pohladila ma po ramene a ja som prikývla. Zmizla a ja som sa vybrala ku knižnici. Bola od zeme až po strop plná starých kníh, hrubých i tenkých. Boli tu aj denníky, pekne označené a bolo vidno, že sa o nich ktosi stará. Paralelné svety. Padla mi do oka hrubá kniha a ja som dúfala, že je tam aspoň zmienka o Xathe.
V knihe bol najviac popísaný svet ľudský a Asletor. Pár základných informácií o Adath som našla, avšak nič o prekliatom bare.

Strácala som záujem vôbec niečo ďalej hľadať, pohľad mi však utekal ku denníkom. Akoby mi voľačo našepkávalo, že tam bude odpoveď. Denníky vo svetlej koži boli zoradené podľa rokov a na zadnej strane každého boli popísané názvy alebo heslá, ktoré zrejme vypichovali najdôležitejšie udalosti. Keď som ich zoradila všetky na stole, našla som v nich akýsi kľúč opakujúcich sa udalostí.
Veľmi rýchlo som pochopila, o koho denníky šlo. Princeznine spomienky ležali rovno predo mnou. Vzala som jeden z posledných pred vojnou, spomínali sa v ňom brány do pekla. Len, čo som ho otvorila, vypadol na mňa list.
Moja malá princezná,
odkedy som v Adathe, nedokážem ti poslať myšlienku a Heath je len zbytočne nervózny bez Tierry. Nemala si ho posielať so mnou, Angie ťa roztrhne, keď zistí, že sme včera boli v Xathe. Nebolo to tam také hrozné, avšak cesta von bola ťažšia. Ak by sme nemali tú dohodu s Xenosom, už by som ti nepísal. Prídem čo najskôr, daj si na seba pozor, drahá.
T'estimo,
Anjel

Na stranách denníku boli aj Johannine pocity z toho, že sa Joth pred rokmi rovnako vrhol do Xathe, nestihla som ich však bližšie skúmať, pretože podstatná informácia pre mňa bola, že v dome je ešte jeden človek, ktorý ma vie dostať do Xathe. Heath. Rýchlo som uložila denníky na ich miesto a vydala sa do kuchyne.

„Je nezvyk, že sa tu niekto premáva.” Zasmial sa Gale, keď som vletela dvermi.
„Asi si na to budeš musieť zvyknúť, Raphael.” Usmiala som sa jemne. Nechápavo dvihol obočie.

„Zatiaľ ma nik nenaučil používať Element, asi sa boja, že zdrhnem, každopádne nevieš, kde je Hayden?” Zaklipkala som mihalnicami. Tušila som, že kde bude Hay, bude aj Heath. „V telocvični s Heathom, pred chvíľou tam šli. Vieš, kde to je?” Môj predpoklad sa vyplnil. Trochu som sa pre seba pousmiala.
„Hej, viem, ďakujem.” Otočila som sa na odchod.

„Keď s ním budeš, odkáž mu, že sa po ňom zháňala aj Darya.” Ešte za mnou zvolal, kým som zapadla do chodby vedúcej k telocvični a veľkej knižnici. Počula som tichý rozhovor a ťažké vzdychy. Keď som vošla, obaja chalani boli bez tričiek a bojovali tenkými mečmi, aké som videla u Faerských rytierov.
Hayden si ma všimol prvý a zastal v pohybe. Bola to chyba, pretože v tej chvíli mu Heath poranil ruku.

„Au, ty magor.” Zasmial sa a odhodil meč, keď prichádzal ku mne.
„Čo sa deje, Hanna?” Otrel si krv z ruky a rana sa mu začínala zaceľovať. „Darya ťa vraj zháňa.” Usmiala som sa nevinne a snažila sa na nich nepozerať. Trochu ma dostávalo do rozpakov, ako sú chalani vypracovaní a pekní. Viac než Jotham pri rieke ma to však nerozhodilo.
„Okej, o pár minút som späť.” Neviem, či to oznámil mne alebo Heathovi, každopádne zmizol.

Premerala som si hnedovlasého chalana oproti mne.
„Počula som, že si mal pár sto rokov dozadu pekný výlet.” Začala som potichu. Nechcela som byť naňho zlá, ale čas utekal príliš rýchlo.
„Nemám absolútne poňatie o čom vravíš.” Klamal mi do očí.

„Vezmi ma do Xathe, inak sa to Tierra dozvie.”

Ešte stíham. X.