Element

Chapter 20.

Na sekundu zamrzol a prekvapene pootvoril pery. Rýchlo sa spamätal a dravo si ma pritisol k sebe. Chytil ma oboma dlaňami pod lopatkami a kusol ma do pery. Cítila som, ako má opúšťa energia, zároveň však medzi nami vznikal neskutočne silný náboj.

Natoľko silný, že akonáhle som sa dotkla jeho nahého brucha, sykol bolesťou. Vystrašene som sa odtiahla, zľakla som sa, že som sa dotkla jednej z rán, ktoré schytal v Xathe, tie však už na jeho tele neboli. Zato na bruchu sa mu mihol odtlačok drobnej dlane, ktorý zaraz zmizol, až som mala pocit, že som si to vymyslela.

Jothan prudko dýchal, až teraz rozlepil viečka a obdaril ma modrým pohľadom.
„Popálila som ťa." Šepla som, keď som si uvedomila, že som znovu nevedome použila element.

„Hlavne si ma pobozkala a ja som ťa obral o energiu." Zamračil sa nechápavo. Chcela som protestovať, ale mal pravdu. Ledva som stála na vratkých nohách a bála som sa, že ak má nechytí, čoskoro sa zvalím na borovicovú podlahu uprostred môjho bytu. Akoby ma počul, ruku umiestnil medzi moje lopatky.
„Radšej by som ťa nechal oddýchnuť si tu, ale mali by sme sa vrátiť domov." Jeho hlas znel zachrípnuto, avšak nedala sa z neho a ani z jeho výrazu odhadnúť žiadna emócia.

Bála som sa, či som to neprehnala. Vlastne ani sama neviem, prečo som ho pobozkala. Niečo ma nútilo spraviť to, nie však tak nepríjemne ako pri Incubovi. Bol to impulz, pocit, pri ktorom som vedela, že mu to pomôže. A skutočne, všetky rany mal zahojené, aj keď netuším, ako to bolo možné.

Joth ma lepšie podoprel a preniesol nás do mojej izby v dome.
„Idem si vypočuť ako som nezodpovedný a egoistický. Neboj, vyžeriem si to aj za teba, pospi si." Pomohol mi do postele, pohladil ma po vlasoch a stratil sa vo dverách.

Pozorovala som krvavé šrámy na mojich rukách, ktoré sa s prichádzajúcimi hlasmi zaceľovali. Dvaja chalani vstúpili do miestnosti, ktorú zdobili ornamenty.
„Si v poriadku, prens?" Oslovil ma čiernovlasý z nich. Dvihla som pohľad k môjmu milovanému a pousmiala som sa.
„Som len unavená, anjel." Postavila som sa zo zeme a podišla bližšie k nemu. Natiahol za mnou ruku a mnou prešiel prúd neskutočnej energie. „Šetri sa, boje ešte neskončili." Šepla som mu jemne.
„Prens má pravdu, aj keď si Vyvolený a všetci dobre vieme, čo v tebe drieme, Bijartî, nedostaneme sa odtiaľto len tak." Ozval sa modrovlasý čarodejník.
„Kto by bol povedal, že sám veľký Xenos si nezabezpečí svojho zverenca." Uchechtol sa Joth rýpavo, keď sme vyšli na chodbu malého domu, v ktorom sme sa nachádzali. Joth ma sem preniesol, keď som sa zranila vonku na bojisku.
„Heath je v bezpečí, len nemá ešte ten váš element, aby sa preniesol. Bojovať vie, tak ako aj čarovať so zemou, ale nestačí to, to dobre vieš, Bijartî." Xenos sa mierne zamračil.
„Vedel by si aspoň zabezpečiť tento dom na jednu noc? Potrebujeme si odpočinúť, Pêxwas." Podal túto absurdnú požiadavku Jotham, keď sme si sadli v miestnosti, ktorá zjavne slúžila ako kuchyňa. Vonku práve zúrila ľudská vojna, snáď najväčšia v Kurdskej histórii a do toho sa primiešali démoni, prišli sme totiž po nový Element.
„Myslím, že by som to dokázal." Obzrel sa okolo seba Xenos a následne zavrel oči. V sekunde, keď ich otvoril, do miestnosti vtrhla skupina Deronov - démonov podobajúcich sa na psy. Skôr, než som stihla vytiahnuť meč z pošvy sa mi jeden zahryzol do ruky.

Trhla som sa a vystrelila do sedu. Podvedome som skontrolovala ruku, ale nič na nej nebolo. Úľavne som si vydýchla a až teraz som si všimla, že neležím vo svojej posteli. Spoznala som zaprataný stôl aj knižnicu. Bola som v Jothamovej izbe a absolútne netuším, ako som sa tam dostala.

Menovaný v tej chvíli vtrhol rozzúrene do miestnosti. Schytil lampičku z nočného stolíka a zasekol sa, keď si ma všimol.
„Čo tu robíš?" „Ty si ma sem preniesol?" Opýtali sme sa v rovnakej chvíli. Zarazene na mňa pozrel a nakrčil obočie. Chvíľu vyzeral zmätený, no potom nasadil tvrdú masku.
„Nemala by si tu byť, choď dole, Darya po raňajkách príde za tebou." Oznámil mi stroho a zmizol v kúpeľni. Pohľad z okna mi naznačil, že je už ráno a ja som sa na chvíľu nadchla tým krásnym výhľadom. Doteraz nebol čas skúmať dom ani jeho okolie, ale les naokolo nás ma nadchol.

Po chvíľke uvažovania som opustila Jothamovu izbu a zašla do svojej. Hodiny ukazovali šesť ráno, takže som sa stihla osprchovať a vlasy zopnúť do dvoch vrkočov, ktoré som zviazala stužkou. Zišla som prázdnou chodbou až do kuchyne. Ešte som sa hanbila hľadať jedlo v prakticky cudzej chladničke, ale môj škvŕkajúci žalúdok ma presvedčil. Vytiahla som dve vajíčka a po chvíľke našla aj panvicu.

„Vidím, že si sa tu rýchlo zorientovala." Trochu som sa trhla, keď som začula hlas za sebou. Gale Raphael ma s úsmevom obišiel a vzal si z chladničky mlieko. Čakala som, že bude reagovať viac prudko na to, že som zdrhla za Jothom.

Túto úlohu však medzi Elementmi veľmi úspešne zabrala Tierra. Akonáhle sa zjavila v kuchyni prepalila ma ľadovým pohľadom. „Ako to, že si tam poslala Jothama, to by som ešte prekusla, to že si zdrhla za ním sa dá ešte chápať aj keď nechápem, čo vlastne spolu máte, ale že si do toho zatiahla Heatha ti neodpustím." Oborila sa na mňa hneď. Gale zaujato dvihol pohľad od knihy, ktorú pri stole čítal.
„Ja som chcela len pomôcť. Veď všetko nakoniec dobre dopadlo." Potichu som sa obraňovala.
„Nebyť chalanov si dávno mŕtva. Uvedomuješ si, čo všetko sa im mohlo stať? Vraj všetko dobre dopadlo." Ironicky odvrkla.

„Tierra, nechaj ju, nikoho do ničoho nenútila." Zastal sa ma Heath, ktorý práve prišiel. Prišlo mi to ľúto, pretože som fakt nechcela nič zlé. Možno som tvrdohlavá, ale neprežila by som, ak by sa Jothamovi niečo stalo. So slzami na krajíčku som odložila nedojedené raňajky a odišla z kuchyne.

Vybrala som sa smerom do veľkej knižnice, ale cestou som narazila na Haydena. Práve jeho som nechcela stretnúť. Cítila som sa voči nemu previnilo, pretože som mu nič nepovedala a znovu ušla. Viem, že sa o mňa bál už predtým a zároveň ma nejakým zvláštnym spôsobom ľúbil, musel. Chcela som ho čo najrýchlejšie obísť, ale chytil ma za rukáv.

„Mali by sme sa porozprávať." Zatiahol ma do telocvične.
„O čom?" Nechcela som byť naňho zlá, ale nemala som náladu počúvať o tom, aká som nezodpovedá.
„O tom, aké to bolo nezodpovedné, už druhýkrát." Oznámil mi. No nevravím?
„Si úplne bez tréningu, element ti robí, čo sa mu zachce a hlavne mohlo sa ti niečo stať. V tomto celom sme spolu a ja fakt nechcem zomrieť preto, lebo ty sa necháš roztrhať nejakým dementým démonom v Xathe! Mala si mi to povedať a nie klamať! " Pomaly zvyšoval hlas a do mňa vtedy udrelo sto čertov.
„Počúvaj, ja som toto cele nechcela, nechcela som byť Element, ani mať s vami nič spoločné. Jediné, čo som chcela, je pomôcť človeku, ktorý mi v týchto chvíľach zachránil život a na to snáď nepotrebujem súhlas niekoho, kto je vraj so mnou prepojený!" Už som kričala. Nechcela som, ale bola som z toho všetkého zúfalá. Dobre viem, že to bolo hlúpe, vždy spravím niečo hlúpe.

„Musíš mi o tom povedať, je mojou povinnosťou ťa chrániť!" Vykríkol a z jeho hlasu bolo počuť zúfalstvo aj smútok.
„Dobre vieš, že by si ma nikam nepustil! Netreba ma chrániť, ja sa z toho vysekám aj sama!" Hnev mi prúdil žilami a s ním aj neznáma energia, ktorú som zažila už predtým. Hayden sa len tak-tak uhol horiacej guli, ktorá vyletela z mojej ruky. Sykol a ja som si všimla, že sa jej predsa úplne nevyhol a poranila mu rameno.
Chcela som priskočiť k nemu a ospravedlniť sa, bála som sa však hnevu, ktorý mi prudil žilami.

Zavrela som oči a snažila sa ukľudniť, pred očami sa mi však mihali udalosti posledných dní. Zrazu mnou zatočil známy pocit, prišlo mi zle, ale dopadla som na rovné nohy. Keď som otvorila oči, spoznala som Johanninu izbu, do ktorej ma vzal Heath Ariel. Chcela som sa vrátiť, ale už to nešlo. Skôr, než som izbu opustila a našla Haydena alebo Daryu sa odomkli dvere.

„To nemyslíš vážne!" Jotham rozrazil dvere.
„Čo tu robíš? Dole hromží Tierra a Haydena si musel vziať Gale k sebe, lebo ho tvoj oheň poranil. Čo to s tebou je? Prečo si iná?" Prehovoril už o trošku jemnejšie a podišiel ku mne.
„Ja neviem... Prečo... Čo sa deje... Netuším, čo sa okolo mne deje.. Čo som spravila a prečo som to spravila.... Nezvládam to... Nemala som tu byť, bolo by to tak lepšie." Zúfalo som drmolila slová s pohľadom upreným na dvere.

Jotham bez slova pristúpil ku mne a schoval ma vo svojom objatí.

Meškám, ale cez ten blok čo mám je ťažké vôbec čiarku napísať. Budúci týždeň už bude na čas, sľubujem. X.