Chapter 19.

62 7 8
                                    

„Poďte, drahí hostia." Prizval nás Shax k stolu, skôr, než sme sa stihli vytratiť. Musel nás nejakým spôsobom čakať. Heath vedľa mňa ztuhol. 

Pomaly sme kráčali k stolu. Joth ma prepaľoval pohľadom, v ktorom sa odrážalo nebezpečenstvo aj hnev. Išli sme obaja ako na popravu.

Nevedela som, čo teraz. Mali sme len ísť sem a potom nejak Jotha dostať preč, pretože sám by si nepomohol. Až teraz som si uvedomila, že sme boli bez plánu už vtedy. Pozorovala som ako Babau lačne hltajú každý môj pohyb. Shax po nich nepríjemne zasyčal a oni odvrátili zrak.

Usadila som sa po Jothovom boku a Heath sa postavil za mňa.

„Goghtanson, nevravel som tvojmu drahému priateľovi, že máš prísť sám?” Obrátil sa Shax na Jothama, ktorý len silnejšie stisol pohár. Už nečumel na mňa, ale na démona pred nami. „Nevedel som, že tu budú, dúfam, že dohoda ostane neporušená.” Vyhlásil Joth tvrdo a napriamil sa.

„Myslím, že ju pozmeníme. Bola by škoda nechať si ujsť pohľad na túto ryšavú krásku znovu.” Zasmial sa, znelo to však ako zasyčanie a Babau tento zvuk napodobnili. „Nezatiahnem ju do toho ani za cenu Sachaelovho života.” Joth vyskočil na nohy.

„Uvedom si, proti komu vlastne ideš. Goghtan je len malé sústo, tiež by som sa s tebou nezahadzoval len tak.” Shax sa postavil oproti nemu.
„Stále mám s ním nevybavené účty, tak prečo si tu miesto neho ty?” Jotham pevnejšie zovrel dýku. Postavila som sa za neho a on sa nenápadne posunul, aby ma skryl.

„Neukrývaj ju. Och, tá by bola úžasnou spoločníčkou, čo ty na to, Element?” Oslovil ma poprvýkrát priamo. „Radšej by som umrela.” Pozrela som mu do husích očiek a on sa rozrehotal. A ja som si myslela, že Incubus bol najuchylnejší.
„Na konci by ťa to čakalo tak ako tak, chutnučký Element.” Vyceril malé zúbky, ktoré vyzerali nebezpečne.

„Moje slovo platí, Goghtanson, budem ťa čakať o mesiac v Lilithiných záhradách, inak Sachael skončí mojou rukou a vezmi so sebou túto malú ryšavku.” Naklonil sa ku mne, akoby ma chcel pohladkať, na čo som vytasila dýku, ale skôr než som zareagovala vyparil sa pred mojimi očami.

„Čo tu, kurňa, robíš?” Zachrčal Joth, keď sa otočil na odchod. To by však nebol Shax, aby nám tu nenechal pár spoločníkov v podobe Babau. Keďže tu už nemali svojho pána, ich pozornosť sa presunula na nás a z neznámeho dôvodu práve na mňa. Skôr než som stihla zareagovať, Jotham už jedného bodol pod najspodnejšie rebro a on sa rozplynul.

To však spôsobilo, že na nás upreli zrak všetci v Xathe, dokonca aj tie prerastené potkany. Zmatočná emulzia už bola aktuálne zbytočná, keďže väčšina osadenstva zistila, že sme ľudia a dokonca elementy. Už sa na mňa nevrhali len Babau, ale aj ostatné stvory. Stala som medzi Heathom a Jothom a snažila sa im aspoň ako tak pomôcť v boji.

„Budeme musieť ujsť, o chvíľu je čas.” Skríkol po mne Heath.
„Čas na čo?” Jotham v tom hluku strelil pohľadom po mne.
„Xenos otvorí portál.” Zmeravela som, keď som bodla dýku do tej mačacej ženy. Rozplynula sa a tým mi uvoľnila cestu k dverám.

Vybehla som z Xathe v tesnom závese s Heathom. Za nami sa vybrali postavy, ale viac ich ostalo dnu. Nemŕtvi sa na mňa sápali a ja som do nich bezhlavo bodala. V jednej chvíli som ostala stáť a nakukla do otvorených dverí.

Jotham stál uprostred baru a pozrel na mňa. Oči mu šľahali plamene a ruky ich nasledovali. Zbrane už mal nazad založené na opasku a používal len svoj element. Takmer som cítila ten jeho hnev. Dychčal ako zmyslov zbavený, tuším som ho až sem počula syčať a vtedy sa to stalo. Celého ho pohltili plamene a s ním aj celý bar. Vyzeralo to úžasne, ale premohol ma strach, že sa mu niečo stalo.

Heath stojaci za mnou ma schytil za rameno a začal ťahať do uličky. Za horiacim barom sa vytvoril portál, do ktorého Heath Ariel bez váhania vbehol. Mala by som ho nasledovať, ale vedomie, že tam Jotham ostal mi to nedovolilo. Obzrela som sa a zbadala ako vybehol von.

„Anjel!” Skríkla som, aby som upútala jeho pozornosť. Otočil sa na mňa a trochu mu snáď aj odľahlo. „Bež dnu.” Prikázal mi, keď sa za ním objavili Babau, ktorým odpadávali kusy obhorenej kože. Toho najbližšie pri ňom sekol medzi rebrá, zrazu sa však pred ním vytvorila vzdušná stena, ktorá z jednej strany horela. Jotham sa rozbehol ku mne a na poslednú chvíľu aj so mnou vbehol do portálu.

Vyhodil nás nazad v knižnici, kde už stál Heath aj Xenos.
„Bijartî, už som myslel, že sa nevrátiš celý.” Oslovil Xenos Jothama a bratsky ho objal.
„Pêxwas, kedy som sa ja vrátil po kúskoch?” Zasmial sa a stočil pohľad ku mne, na čo sa zamračil.
„Čo tak v 1752?” Snažil sa odľahčiť atmosféru Heath.
„To sme sa vrátili z Kurdska na kúsky všetci, hlavne, že sme ťa našli.” S úškrnom pozrel na Heatha, kým ja som sa tvárila, že tam nie som.

„Dovolíte na chvíľku?” Opýtal sa chalanov, keď po mne znovu strelil pohľadom. Bez odpovede ma schytil za ruku a so mnou sa zatočil svet. Čakala som, že sa objavíme v dome, ale okolo mňa sa zhmotnil môj byt. Zachytila som sa skrinky, avšak Jotham dopadol na kolená podobne, ako keď sme tu boli naposledy. Priskočila som k nemu a chytila ho za rameno. Až teraz som si všimla, že kúsky oblečenia sú na ňom zoškvarené.

„Nechaj ma. Úplne si sa zbláznila? Čo si tam robila? A prečo si do toho zatiahla aj Heatha?” Spustil, keď sa postavil oproti mne.
„Išiel dobrovoľne, chceli sme ti pomôcť.” Prehovorila som chrapľavo. Nebála som sa ho, len som sa oproti nemu v tejto chvíli cítila maličká. „Pomôcť.” Úštipačne sa zasmial. „Nepotrebujem pomoc a už vôbec nie tvoju. Keď som sa tam dostal, vedel by som sa dostať aj preč.” Oznámil mi sarkasticky.

„Takže si tam šiel bez plánu?” Ignorovala som jeho poznámky o tom, že zjavne nie som človek, ktorý by mu mohol pomôcť.
„Všetko by šlo podľa plánu, keby sa tam nezjavíte. V pokoji som sa so Shaxom dohodol a mohol som domov odísť bez... Au.” Sykol a vyhrnul si tričko. Na tele mal spálené rany, ktoré sa nezaceľovali. Netušila som, čo ho poranilo, ale chcela som mu pomôcť. „Nenechal by ťa odísť, nie v kľude a tak by si už nemal silu premiestniť sa.” Opatrne som sa dotkla jeho brucha, na čo sykol.

„Nechytaj sa ma, lebo ti môžem ublížiť.” Odhodil moju ruku a trochu cúvol. „Mala by si počúvať, čo ti ľudia hovoria. Teraz už to nezmením, ale ani sama netušíš, čo všetko si mohla spôsobiť.” Vyštekol na mňa.
„Chcela som ti len pomôcť, takisto ako Heath.” Obraňovala som svoje činy. „Ty si ani neuvedomuješ, ako si mohla dopadnúť? Doparoma, veď sa ti mohlo niečo stať, mohol ťa niekto poraniť, zabiť alebo nedajbože stiahnuť so sebou. To si mi, teda nám, chcela spôsobiť? Nevieš si predstaviť, ako moc by som sa zbláznil, keby sa ti-” Tento jeho takmer zúfalý preslov ukončilo to, že som sa k nemu naklonila a zastala až pri jeho perách. Zmätene na mňa pozrel.

„Viem to, lebo presne tak som sa šla zblázniť keď si zmizol.” Jemne som priložila svoje pery na jeho.

Sa nám to tu priškvaruje. X.

ElementWhere stories live. Discover now