Element

Chapter 12.

Gnómka zoskočila z konára a ešte počas letu sa premenila na vysokú postavu. Faerka. Jej skutočná podoba bola ešte viac dychvyražajúca než v ľudskom svete. Tmavé vlasy mala zapletené kvetmi a na tele mala honosné zelené šaty. Na bledej pokožke jej priam svietili zelenkavé tetovania, ktoré sa jej krútili po celom tele.

„Lela.” Vydýchla som úľavne, keď som zistila, že mi nehrozí nebezpečenstvo.

„Správne, Hanna, nečakala som, že ťa tu uvidím. Tipovala som, že to vzdáš už pred diabolským lesom, prekvapila si ma, krpec. Chcela som ísť po Jothama, ale vzhľadom na nariadenia som ho nebola schopná vystopovať, avšak Danihel mi poslal správu od Adeleide.” Vysvetlila mi a ja som nechápavo dvihla obočie.

„Nuž, keď som vedela, kam pôjdete, celkom mi padlo do rany, že vás moji nevlastní bratia našli kradnúť jablká. Na mieste by vás zastrelili, nebyť mňa a mojich krásnych očí.” Uškrnula sa trpko.

„Ako to, že si mala ich podobu, keď si Faerka ?” Nechápala som znovu.

„Carpus ma našiel ešte ako dieťa, keďže u nich sú deti vzácne, naučil ma prijať ich podobu a ja tak čas od času chodím dávať pozor sem. Je to môj domov.” Pohladila zasnene jeden strom.

„To mi je ľúto.” Šepla som, lebo tie slová boleli aj mňa. Aj ja som práve skončila bez domova a s cudzími ľuďmi.

„To je jedno, Hanna, nemala si sem chodiť, Lia nie je tak milá, ako by si bola povedala a jednoducho-” Začala, ale bola prerušená prichádzajúcim Jothamom.

„Aj ja som jej to vravel, ale je zbytočne tvrdohlavá.” Zazrel na mňa, pri čom podišiel k Lele.

„Ahoj, kráska.” Šepol a objal ju. Bodlo ma pri srdci. Ona mu objatie okamžite opätovala a uškrnula sa, keď ju chytil za zadok.

„Ani si nevieš predstaviť, ako rád ťa vidím.” Zamumlal jej do vlasov a ja som si trápne odkašľala, keď sa už objímali príliš dlho. Jotham zamraučal a odtiahol sa. Počastoval ma zvláštnym pohľadom a znovu pozrel na Lelu.

„Povedz mi, že nás prenesieš na dvor.” Spravil na ňu psie oči a ona sa zjavne roztápala pod jeho pohľadom.

„Kvôli čomu inému by som vás hľadala už odkedy sa začalo šuškať že si tu.” Oddane k nemu natiahla ruku a Joth sa spokojne usmial.

„A nemysli si, že som zabudla, čo si mi dlžný.” Usmiala sa na jeden kútik úst, čo ju spravilo snáď ešte príťažlivejšou a len čo sa jej ruka dotkla Jothamovej, zakrútil sa s nami vzduch. Ani som si nestihla všimnúť, že ma Joth stihol chytiť.

„Pred tým, než vás uvediem pred kráľovnú, daj sa dokopy, lebo to čo máš na sebe...” Pokrútila hlavou Lela, keď sme sa objavili v akejsi komnate. Bola zo svetlého dreva a steny boli zdobené lianami. Predpokladala som, že celý zámok je ladený do prírodných materiálov.

„A ty pôjdeš so mnou.” Otočila sa na Jotha a už ho ťahala preč. Stretla som sa ešte s jeho pohľadom, avšak nestihol nič povedať a ostala som v izbe sama.

Chvíľu som nehybne stála, potom som však zbadala zrkadlo a mierne sa zhrozila nad tým, ako vyzerám. Rukou som si prečesala kučery a pretrela unavené oči.

„Tak predsa si to zvládla.” Ozval sa za mnou hlas a ja som vyľakane poskočila. Otočila som sa k dverám, v ktorých stála ďalšia Faerka. Čierne vlasy mala rozpustené a splyvali jej po ramená. Na sebe mala strieborné šaty, ktoré sa leskli a honosne ju nadnášali. Ladne ku mne podišla a schovala ma vo svojom objatí.

„Erin, tak rada ťa vidím.” Povzdychla som si. Bolo fajn vidieť konečne niekoho z domova.

„Hann, ani si nevieš predstaviť ako som sa bála. Lela, tá cynická potvora, ma strašila, že ťa zabijú Gugwe, ak nie horšie.” Stisla ma sestersky a zahľadela sa mi do očí.

„Jotham ma ochránil.” Priznala som, na čo si ona znechutene odfrkla.

„Vyvolený je dobrý bojovník.” Zhodnotila sucho.

„Mama vás očakáva o pol hodinu, len čo si tí dvaja vybavia....” Nechala vyznieť a ja som si domyslela, čo sa asi práve deje v Leliných komnatách. Vzkrsla vo mne dávka nechute voči Jothamovi, rýchlo som ju však zatlačila do pozadia. Poznala som ho len pár dní a môže mi byť jedno, čo robí vo svojom voľnom čase. Aj tak ma hlodala myšlienka, že voči Johanne je to nefér.

„Dobre, že ťa zaviedla do mojej izby, požičiam ti niečo, aby si sa mame zapáčila.” Začala sa hrabať v šatníku.

„Erin, počkaj, vysvetli mi prosím, čo to vlastne bolo s Bellou. Prečo ma vychovávali oni?” Mala som milión otázok, ktoré sa mi drali na jazyk.

„Ešte ti to nik nestihol povedať?” Nechápavo nadvihla obočie, zatiaľ čo hľadala vhodné šaty.

„Sabella je ochranca, ktorý ťa dostal. Neviem históriu za tým, stretla som ťa prvýkrát keď si mala päť. Faeri nestarnú, takže som poznala väčšinu Elementov. Isaiah a Sabella sa spojili na tvoju ochranu a jej biologickí rodičia ťa vzali pod svoju ochranu. Lia, moja matka, bola Isaiahovou dlžníčkou, preto sme ťa chránili a naši rytieri ťa učili. Verím, že všetko ti Darya vysvetlí.” Zakončila, keď s úsmevom vytiahla zelené šaty.

„Prečo tvoja mama vzala Isaiaha?” Otázka, ktorú som si kládla už dva dni vykĺzla z mojich úst a Erin sa zasekla v pohybe.

„To sa musíš opýtať jej. V poslednej dobe robí veci, s ktorými nesúhlasím, ale postaviť sa jej nemôžem.” Povzdychla si a pomohla mi sa prezliecť. Šaty mi siahali po kolená, boli zo zamatovej látky a ich vrch tvorili drobné korálky v tváre kvetov.

„Viem, že si to tu nezažila predtým, avšak doba je ťažká, kiežby som nás vedela ochrániť inak.” Predné pramene vlasov mi zopla dozadu a pohladila ma po líci.

„Nie všetci sú ako Lela. Občas sa cítim, akoby som ani nebola Faerkou. Mám ťa rada, Hann, musíš si však dať pozor komu veríš.” Objala ma a ako na zavolanie sa otvorili dvere.

„Ideš?” Jotham bol oblečený v tmavej tunike, na tvári mal zamračený výraz a pozoroval od dverí Erin. Pohľadom preskenoval mňa a na sekundu som v jeho očiach zbadala akýsi tmavý odlesk obdivu a snáď túžby. Okamžite ho však vystriedal tvrdý pohľad, ktorý ma donútil podísť k nemu čo najrýchlejšie.

Pozrela som ešte na Erin, tá sa však ďalej hrabala v šatníku, akoby sme tam ani neboli.

„Čo ti nakecala?” Lela stojaca na chodbe sa sarkasticky zasmiala.

„Nič.” Zarazene som ich nasledovala chodbou.

Myslela som, že boli priateľky, každopádne to tak nevyzeralo. Keď som na Lelu pozrela teraz, cítila som z nej čosi zlé a prehnité, akoby sa jej duša snažila vo mne vzbudiť strach. Pohľadom som strelila po Jothamovi, ten sa však tváril rovnako tvrdo, akoby sme sa nikdy nepoznali. Sústredil sa na to, kvôli čomu sme prišli.

Nemysli si, že keď si s ním spala v jednej posteli, niečo preňho znamenáš. Zaznel Lelin hlas v mojej hlave. Na sekundu som myslela, že som si to len vyfantázirovala, avšak jej úškrn mi potvrdil, že neblúznim.

Na chvíľu som sa zľakla, ale keď chce hrať tvrdú hru, má ju mať. Priblížila som sa k Jothamovi a keď nás ohlásili, chytila som ho za ruku.

Na zlomok sekundy sa zarazil, potom mi však stisk opätoval a spoločne sme vošli do siene, ktorá bola vyzdobená kvitnúcimi kvetmi. Všade naokolo boli rytieri v zelenkavej zbroji pripomínajúcej listy alebo v hnedých tunikách. Tuším som medzi nimi zahliadla aj Danihela.

Miestnosti okrem dlhého stola plného dobrôt dominoval trón, na ktorom sedela Lia. Na sebe mala zlaté šaty a vyzerala oveľa mladšie, než som si ju pamätala. Zlaté vlasy mala zopnuté liánami a na tvári sarkastický úškrn.

Podišli sme rovno pred ňu a ja som až vtedy spozorovala postavu, ktorá stála pri nej. Jotham stuhol a rukou siahol za opasok, keď zistil o čo ide. Vedľa Lie, kráľovnej Faerov, stál démon.

Ding ding, niečo sa deje X.