Chapter 3.

86 9 7
                                    

Chvíľu som sa spamätávala z toho, čo Jotham povedal. Podpálil môj dom a moja rodina odišla kamsi fialovým portálom, ktorý vytvoril Isaac. Ako sa kurňa tvorí portál?

Zaznamenávajúc Jothamov úškrn som sa okamžite postavila na nohy. Na bolesť som už bola pripravená, tá sa však nedostavila. Neviem či to bolo adrenalínom, alebo čo to vo mne vrelo a prebúdzalo sa, ale rozbehla som sa k Jothamovi a už sa naťahovala, že mu jednu strelím, len tak z princípu.

„Hej, vznietlivá, ukľudni sa prosím ťa." Otrávene zachytil moju ruku a spolu s ňou ma prišpendlil na stenu. „Ty hovado arogantné, čo si to spravil? Kde je moja rodina?" Snažila som sa mu vykrútiť, kým on sa mi vysmieval pohľadom. Jeho oči boli magicky modré, presahujúce snáď do zelenej.

„Zachránil som ti krk, keď už sa pýtaš." Úškrn na jeho tvári bol priam hmatateľný. Dodával mu na mladosti, akoby ho nič netrápilo.

„Nikto sa ťa o záchranu nepýtal." Prskla som a v rukách, ktoré stále zvieral nad mojou hlavou sa mi nahromadilo teplo.

„Tak sorry, s radosťou si pravidelne nechávam prervať krk od Invidiakov pre malé ryšavé rozmaznané dievčatá, ktoré ani netušia, čo sú zač." Pretočil naštvane očami. Ja mu ukážem malé rozmaznané dievča.

Znovu som sa mu snažila vytrhnúť, keď sa však moja ruka dotkla jeho ramena, tričko sa mu zoškvarilo na koži a on ma so slabým zasyčaním pustil. Zdesene som sa pozrela na svoju ruku a jeho rameno.

Pohľad mi zablúdil ku krku, kde sa mu črtalo zopár jaziev a ja som vedela od čoho boli.

„Hay, vysvetli jej to, skôr než mi podpáli dom, ja na ňu nemám čas ani nervy." Pretočil očami Jotham a bez ďalšieho slová zmizol rovno pred mojimi očami.

Roztrasene som pozrela na hnedovlasého chalana, ktorý s úškrnom sedel v kresle. „Pozoruhodné." Zasmial sa, keď som sklopila plecia, stále opretá o stenu.

„Takýto výstup dala voči Jothamovi len jedna osoba a to vždy stálo za to. Obhajuješ pekne svoju schopnosť." Ozval sa známy hlas od dverí po mojej pravici. „Sachael, teda, mám ťa tak volať?" Zamračila som sa na blondiaka.

„Volaj ma ako chceš, kvetinka, som Finn Sachael, čiže som ti neklamal." Chytil moju ruku a jemne sa uklonil. „Je mi jedno ako sa voláš, vysvetlí mi už konečne niekto, čo tu robím? Čo sa to vlastne okolo mňa deje a kde je moja rodina?" Zvýšila som hlas.

„Pokoj, kvetinka, sadni si." Za ruku ma dotiahol k posteli a usadil na ňu. „Ja a Hayden ti vysvetlíme všetko, ale najprv mi prezraď, ako si vedela, že Jotham podpálil váš dom?" Zaujímal sa Finn pokojne.

„Po tom, čo do mňa nalial nejaký hnusný čaj sa mi o tom snívalo. Ako moja rodina prešla fialovým portálom, on poslal Dinu preč a zapálil dom. Bola to jeho spomienka." Vydala som zo seba potichu, stále otrasená tým pohľadom. „Zaujímavé. Túto schopnosť by si nemala mať. Pozoruhodné." Zamumlal si Finn.

„Kde je moja rodina?" Opýtala som sa znova. Už ma nebaví, že zniem ako obohratá platňa, no čo mám robiť v dome plnom cudzích ľudí.

„Tvoja rodina by mala byť v bezpečí, keďže tiene šli len po tebe a po nás. Isaiah, respektíve tvoj strýko Isaac ich niekam presunul, keďže je mág, čo vlastne znamená, že biologicky tvoj strýko nie je. Ak by sme mali niečo, čo ti dal, tak by sme sa vedeli za ním dostať vďaka elementu, ktorý každý máme na krku." Ukázal na prívesok, ktorý mi dal na moje narodeniny.

„Elementu?" Nechápala som.

„Každý z nás zastupuje nejaký element, ja som oheň, čiže tvoja druhá polovička." Chalan, Hayden, vytiahol spoza trička rovnaký prívesok ako ja.

ElementWhere stories live. Discover now