Element

Chapter 2.

Nasledujúce udalosti sa zomleli rýchlo. Okolo nás sa v hale objavilo veľké množstvo tmavých postáv, ktoré sa v rovnakej chvíli zhmotnili.

„Do riti.” Začula som zamumlať Michaela a všetci sa postavili okolo mňa, akoby ma chránili.

„Čo sa tu- A sakra.” Počula som moju mamu zo schodov. Príšery, vyrušené maminým hlasom, sa rozhodli zaútočiť rýchlejšie, ako ten predošlý v chodbe.

Michael s dýkou v ruke reflexívne sekol po jednej z nich, keď sa ma snažila zraniť.
Danny a Jimmy mali zrazu v rukách meče, Erin a Lela sa síce krčili za chalanmi, no tiež boli ozbrojené zvláštnymi dýkami.

Isaac stál v rohu a okolo prstov sa mu objavili modré iskričky. Čo to do riti...?

„Musíme ju dostať preč!” Vykríkla Dina, keď na ňu začali útočiť tiene. Bolo ich asi tridsať a ja som už teraz vedela, že nemáme šancu ich poraziť.

Medzi nás a tiene sa zamiešali aj moji rodičia spolu s ich súrodencami, držiac v rukách zvláštne tenké meče.

Nemala som absolútne poňatie, čo sa okolo mňa deje, keď jeden z tieňov zaryl ruku do môjho boku a druhou škrabol moje rameno.

„Sakra.” Vykríkla som a skrútila sa bolesťou. V tej chvíli ma za ruku schytil Sachael a so mnou sa zatočil svet.

S výkrikom som dopadla na tmavú podlahu. Z boku a ramena sa mi valila krv a extrémne to pálilo, rovnako ako v mojom sne.

„Čo sa deje?” Dobehol dole tmavovlasý chalan nasledovaný čiernovláskou.

„Banda Invidakov zaútočila na ten dom, Jotham a Darya sú ešte tam.” Začula som Sachaela.

„To je ona?” Zaujímal sa chalan, keďže si ma všimol až teraz.

„Hej, Isaiah a Sabella nás k nej odmietali pustiť až do dneška.” Počula som jeho otrávený hlas, no prestávala som vnímať, vzhľadom na krv, ktorá stále stekala z môjho boku.

Bolelo to ako sto čertov a mala som pocit, akoby mi moje telo už nepatrilo. Pociťovala som mdloby, ktoré sa v mihu sekundy pretavili do temnoty.

Prebrala som sa na to, že sa na mňa voľakto pozerá. „No dobré ránko, spiaca princezná.” Pozrela som na cudzinca, ktorý okupoval kreslo izby, v ktorej som ležala. Moje červené šaty ležali na stoličke vedľa postele a ja som sa zhrozene obzrela.
„Ty si ma prezliekal?” Vykríkla som. Nebolo zvykom, že niekto okrem mojich služobných ma videl nahú.
„Ale, princezná, kde máte výchovu? Kedy sme si potykali?” Provokačne dvihol obočie a ja som si až teraz všimla, aký úžasne hlboký hlas mal. „Keď si mi zabil brata, ty masochista, úchyl, bože, kam si ma to uniesol?” S krikom som sa za ním natiahla, že ho udriem aspoň päsťou, zastavila ma však bodavá bolesť v boku.
„Hej, pomaly, Johanna, nie som tu, aby som ti ublížil ani ťa prezliekal.” Jeho hlas tentoraz pôsobil ukľudňujúco, keď ma chytil za rameno a zatlačil nazad do postele.
„Nemá cenu ju držať v posteli, Jotham, moja sestra je tornádo.” Začula som známy hlas od dverí. Finn podišiel k posteli a sadol si na jej kraj. Stále som neverila, že ho vidím, ako to bolo sakra možné?
„Sestra..” Počula som zamumlať Jothama, keď sa dvihol na odchod.
„Ako to, že neležíš v kaluži krvi na terase zámku?” Táto otázka sa mi drala na jazyk už odkedy sa objavil po mojom boku v boji.
„Asi by som ti mal toho veľa vysvetliť, čo? Tak po prvé, zapamätaj si, že ťa ľúbim ako vlastnú, ale biologicky nie som tvoj skutočný brat.” Povedal a moje srdce sa roztrieštilo na milión kúskov.

Trhla som sa zo spánku. Tak ako v mojom sne, aj v tejto miestnosti sedel v kresle Michael, respektíve asi by som ho mala pomenovať pravým menom - Jotham.