Element

Chapter 18.

„Nie.” Odpovedal pokojne Heath. „Prečo nie?” Zúfalo som zaklipkala očami. Nečakala som, že to odsúhlasí, ale bol moja jediná možnosť, preto som chcela dôvod.

„Xathe je nebezpečné miesto, na ktoré je takmer nemožné dostať sa bez ochrany a ty nemáš ani základný výcvik. Sľúbili sme Johanne, že sa tam už nevrátime.” Vysvetlil mi jednoducho, kým na seba naťahoval tričko.
„Ale on sa tam aj cez to vrátil.” Oponovala som mu.

„A mal na výber? Ráno za mnou bol, varoval ma pred tým, že budeš chcieť ísť, ak zistíš, že sa tam viem dostať cez Xenosa.” Ozrejmil mi, kým odpratával zbrane do skrinky, ktorú zamkol.
„Cez Xenosa?” Zopakovala som nechápavo. Spomínal ho Joth vo svojom liste, ale neprikladala som tomu váhu.

„Pri anjelovi, to som ti asi nemal vravieť, čo? Xenos je veľmág, iba pod jeho ochranou sme sa dostali z Xathe v jednom kuse. Ráno som ho kontaktoval.” Vysvetlil mi, kto to je. „Takže sa tam vieš dostať.” Konštatovala som so záujmom.

„Prečo sa tam vlastne chceš dostať? Jotham je schopný bojovník, ak by už došlo na to.” Bránil sa, ale videla som, že aj on je neistý.
„Videla som Shaxa, ten ho len tak nepustí. Bojím sa oňho, išiel ako na porážku a ja som mu dlžná život za Gugwe.” Úprimne som sa mu vyznala z toho, čo cítim k Jothovi. Mala som skutočne strach, že by sa mu mohlo niečo stať.

„Každý z nás mu dlží život, preto sa chystám porušiť sľub, ktorý som Dotty dal.” Prehovoril po chvíli potichu. Znamenalo to, že do Xathe plánoval ísť.
„Vyslovene mi zakázal ísť a už tobôž nie vziať ťa so sebou, ale dvaja sú viac než jeden.” Povzdychol si po chvíli, keď už som ho šla prosiť hoc aj na kolenách.
„Ďakujem, ani som ťa nemusela vydierať ako jeho cestou do Faeru.” Usmiala som sa jemne. Heath dvihol obočie a usmial sa na jeden kútik úst.
„Ty ho máš fakt rada, no ja sa ti čudujem. Vieš, že keď nás nezabijú tam, zabije nás on?” Uchechtol sa a chytil ma za ruku.

Presunuli sme sa do neznámej miestnosti v dome. Hlava sa mi zatočila a ja som sa chytila najbližšej veci, aby som nespadla. Bola to manekýna, na ktorej boli honosné zlaté šaty a prívesok s elementmi.
„Nemalo by ti byť zle, niečo nie je dobre s tým presúvaním, ale to vyriešime neskôr, musíme zdrhnúť, kým si nás niekto všimne.” Vysvetlil mi a zmizol. Netrvalo ani tri minúty a bol nazad.

„Och, tu som dlho nebol.” Obzrel sa po izbe, ktorej dominovala manželská posteľ s honosnými baldachýnmi modrej farby. Heath otvoril skriňu a nakukol dovnútra.
„Obleč si to.” Hodil po mne nejaký kus oblečenia a znovu strčil hlavu dnu. Kožené jazdecké nohavice čiernej farby mi sadli ako uliate. Heath vytiahol zo skrine čierny kabát a pomohol mi dostať sa doňho.

Opásal ma tenkým opaskom s dýkami.
„Je to len pre istotu, ale sú to úlomky anjelských čepelí, stačí letmý dotyk a hoc aj Shax sa prepadne z Adathu do inej dimenzie, uňho je blbé len to, že sa dokáže hneď vrátiť.” Vysvetlil mi v rýchlosti. Šikovne mi zviazal vlasy akousi stuhou a skryl ich pod kapucňou kabáta.
„Musíme ťa čo najviac ukryť a s tou tvojou hrivou, nech je akokoľvek úžasná, je to ťažké.” Pousmial sa.

„Teraz poď.” Schytil ma za ruku a znovu premiestnil. Ocitli sme sa v starej knižnici, ktorá bola zaprášená a plná pavučín. Cez obrovské okná sem už takmer neprenikalo svetlo a tak som mohla len odhadovať, kde vlastne som.
„Vitaj v Brooklyne.” Zasmial sa Heath, keď sa mi prestala točiť hlava a on podišiel k nástenným hodinám. „Máme ešte 10 minút.” Zahlásil, keď z nich rukou ztiahol prach.

„Kde to sme?” Zaujímala som sa, keďže to tu vyzeralo fakt staro. „Brooklynský konzulát je dávno opustený, ale kedysi mal Asletor svoje pobočky po celom svete, teraz sú funkčné už len tri hlavné, v Londýne, Washingtone a Moskve. Žili tu ochrancovia, lovci, mágovia a každý druh mal svojho zástupcu aj na konzuláte. Mohol tu žiť, mohol sa tu objaviť raz do týždňa, ale je to útočisko, navyše cestovať z domu sem je pre mňa oveľa jednoduchšie. Brooklynský bol totiž môj.” Pohladil jednu knihu po obale a prach z jeho prsta sám odletel.
„A potom, v jeden deň, keď som nestíhal prísť na schôdzu, lebo Joth mi dal nejakú úlohu, ich všetkých popravili. Jediný, kto sa zachránil bol môj starý priateľ, Xenos.” Ozrejmil mi potichu a ja som šokovane vydýchla.