Element

Chapter 14.

Zostala som stáť ako obarená. Pred očami som mala Incuba a túžba mi stále kolovala žilami, avšak v sekunde som sa sústredila už len na Jothama.

Jeho pery boli studené a spôsob akým nimi pohyboval v sebe skrýval ladnosť dravca. Moju myseľ pomaly opúšťali myšlienky na démona a opantala ju len Jothamova vôňa.

Trvalo mi pár sekúnd, kým som sa spamätala a zapojila sa do bozku. Rukami som mu zašla do vlasov, za ktoré som zaťahala.

Roztrasene výdychol a tým umožnil môjmu jazyku cestu do jeho úst. Teplými dlaňami mi prešiel po bokoch a pritisol sa bližšie k môjmu telu. Narazil svojou panvou o tú moju a jedna jeho ruka opustila moje bedro.

Nesúhlasne som zamraučala do jeho pier, v momente nás však obklopil vír a obaja sme sa ocitli v mojom byte.

Tentoraz ma Jotham nezachytil a tak som spadla rovno na podlahu.

Strelila som po ňom pohľadom. Kľačal na zemi vedľa mňa a ťažko vydychoval.

„Nabudúce nech ti nenapadne podobná sprostosť ako bozkávať démona sexu.” Zachrapčal a dvihol sa na nohy.

Kým som sa pozbierala, stihol sa odtackať do hosťovskej.

„Prepáč, ja som nevedela, že...” Vstúpila som dnu a ostala ticho, keď som zbadala, ako sedí bez trička na posteli a obzerá si svoju ruku, po ktorej stekala krv.

„Ten tvoj milovaný démon po mne sekol, nehovoriac o tom, koľko energie ma stalo čítať všetky myšlienky a preniesť nás sem. Ani sa ku mne neozývaj, idem spať.” Tričkom si otrel krv zo škrabancov a ľahol si chrbtom k dverám.

Zarazene som sa otočila na päte a odkráčala do kuchyne. Musela som si utriediť myšlienky a tak mi nenapadlo nič lepšie, než si spraviť čaj.
Chvíľu som hľadala v poličkách nad drezom, až sa na mňa usmialo šťastie a objavila som šalviu.

So šálkou v ruke som cestou schytila môj vak, ktorý sa váľal v obývačke a pobrala som sa do Isaacovej spálne. Stále som si nevedela zvyknúť, že ten byt je môj.
Potichu som otvorila dvere a snáď by som aj obdivovala veľkú izbu, ladenú do tmavých farieb, keby moje myšlienky neutekali o pár hodín späť. Snažila som sa spracovať, čo všetko sa udialo.

Najviac ma však zarážala reakcia môjho tela na Jothama. Démona chápem, avšak prečo som stále túžila vtrhnúť do hosťovskej a vrhnúť sa na Jotha pre mňa ostávalo záhadou.
Nechápala som prečo keď ma pobozkal, zrazu sa choval tak chladne. Vlastne som nechápala, prečo ma vôbec pobozkal.
Nepríjemne ma z toho mrazilo a to jeho odťažité správanie vo mne čoraz viac vzbudzovalo hlodavý pocit smútku.

Poznala som ho len pár dní, ale aj cez to mi prirástol k srdcu. Jeho ľudská stránka, ktorú som mala možnosť vo Faere zažiť vo mne zanechala hlbokú stopu. Bol taký šťastný a bezstarostný a mňa bolela myšlienka na to, ako sa cíti v skutočnosti.
Predsalen to bol človek, ktorý mi zachránil život už u mňa v dome. Chránil ma pred Gugwe aj za cenu toho, že on skončil zranený. Odtrhol ma od démona, ktorý by ma zotročil. Napadli ho Babau a uniesli jeho najlepšieho priateľa.
To z neho v mojich očiach robilo človeka, ktorý si nezaslúži trpieť a už vôbec nie kvôli mne. Najradšej by som sa už nezobudila, aby som naďalej nebola na príťaž.

Nikdy som nemala byť Elementom, nedokážem to a nie som toho hodná. Spôsobujem len problémy svojou tvrdohlavosťou a tým, že chcem vedieť prečo. Chcem vedieť svoju minulosť a preto som sa vrhla sem, k Isaiahovi. Preto chcem nájsť Sabellu, chcem vedieť s kým uzavreli dohodu a prečo ma nevychovali tak, ako mali.
Chcela som byť ako Jotham, tak odvážna a nebojácna.