StepBrother

8

Boli sme pripravené a rozhodli sme sa už ísť. Mala som na sebe oblečené čierne rifľové kraťasy a k nim čiernu mikinu. Na nohy som si obula čierne čižmičky na podpätku. Tori mala oblečený čierny kraťasový overal s bielymi čižmičkami na podpätku. Na ňom mala modrú rifľovú oversize bundu a na hlave adidas šiltovku. Reya si obliekla pruhované čierno-biele nohavice a knim biele tričko s krátkym rukávom. Na nohách mala podobné biele čižmy ako Tori. A Imani si nakoniec obliekla čierne kožené kraťasy s bielym tričkom a na nohách mala červené kožené čižmičky. Na hlave mala tiež čiernu šiltovku. Keď sme sa poslednýkrát skontrolovali v zrkadle, vyšli sme z apartmánu na chodbu, čo ale nebol najlepší nápad. Pred nami stáli chalani a ako posledný vychádzal Tanner. 

,,Ahojte" pozdravil sa Hunter, akoby nič. No ja som mala v mysli, len to ako sme ho pred pár dňami skoro zabili. 

,,Ahojte" odpovedala mu Tori. Všetci sme sa pohli k výťahom. Z našej strany to nemohlo byť trápnejšie. Vôbec som sa necítila v tejto situácii dobre. 

,,Aké máte plány na dnes?" opýtala sa Imani s neutrálnou tvárou. Vycítila som z nej, že chce zistiť čo majú v pláne. 

,,Raňajky v blízkej reštaurácii, potom máme jedno stretnutie a večer ďalšie." povedal Victor. Všimla som si, že ho Dario "nenápadne" šťuchol do ramena. Snažil sa ho umlčať aby nám všetko nepovedal. Teraz som zneistela. Hneď ma napadlo, že o nás vedia, ale to by nás už dávno zabili. vystúpili sme na recepcii z výťahu a vychádzali z hotela. 

,,Do akej reštaurácii máte namierené?" opýtal sa Victor. Tori sa na mňa pozrela a ja som jemne prikývla. Veď sa nemôže nič stať ak budeme mať spolu raňajky. 

,,Do De la Tour. Majú tam vynikajúce jedlo." povedala nadšene Tori. Victor sa pousmial a odpovedal jej: ,, My tam ideme tiež. Môžeme ísť spolu nie?" navrhol a ja som prikývla. Všetci sme sa vydali po ulici smerom k reštaurácii. Bola o dve budovy ďalej. Vošla som ako prvá a za mnou všetci ostatní. Hneď sa pri nás pristavila čašníčka a ja som ju oboznámila  s našou rezerváciou. 

,,Samozrejme, počkáte pár minút? Pripravíme pre vás väčší stôl a hneď po vás prídem." usmiala sa na mňa čašníčka a odišla. O pár minút sa vrátila a zaviedla nás k nášmu stolu. Na jednej strane sme sedeli my dievčatá a oproti nám chlapci. Najhoršie bolo, že si oproti mne sadol Tanner. Myslela som si, že budem nervózna, alebo niečo, ale atmosféra pri stole bola príjemná. Rozprávali sme sa o blbostiach a zvyšnom čase nášho výletu v Paríži. Dohodli sme sa, že spolu pôjdeme ešte niekam na výlety a pozrieme pamiatky. 

Jednoducho by sme si užili spoločný čas tu. Dohodli sme sa, že zajtra pôjdeme znova na spoločné raňajky. Keď som dojedla a ostatní ešte mali jedlo na tanieroch, rozhodla som sa ísť na toaletu. Jemne som buchla nohou do Imani a naznačilo som jej kam ideme. Postavila som sa od stola a vzala som si iba mobil. Prešla som k weckám a išla som do kabínky. Po pár minútach som z nej vyšla a prešla som do miestnosti, kde sú umývadlá. No bol tam jeden problém, predo mnou stál Tanner opretý o stenu a niečo ťukal do mobilu. 

,,Čo tu robíš? Nepomýlil si si dvere?" opýtala som sa ho počas toho ako som prešla k umývadlu a umývala som si ruky. 

,,Nie, som tu správne. Potreboval som si ťa odchytiť, lebo si sa mi vyhýbala." povedal a odložil si mobil do zadného vrecka. 

,,Nevyhýbala, iba som sa s tebou nerozprávala, to sú dve odlišné veci." pristúpila som k stroju a vytiahla si odtiaľ dve servítky, do ktorých som si utrela ruky. Hodila som ich do koša a prešla som k dverám. Chcela som ich otvoriť, ale Tanner ich svojou rukou hneď privrel naspäť.  Vzdychla som si a otočila som sa k nemu čelom. Keď som si všimla ako blízko pri mne stojí. Založila som si ruky na hrudi a oprela som sa o dvere. Stála som medzi ním a dverami, nemala som kam ujsť. 

,,Čo potrebuješ?" opýtala som sa a pozrela som naňho neutrálnym výrazom. 

,,Ráno. Prečo si ráno odišla bez všetkého? Nič sa medzi nami nestalo. Ten bozk bol nič. Celý večer som ti musel pomáhať a ty si ráno bez slova odišla." povedal a snažil sa ma prečítať. Nemohla som sa nechať zahanbiť, predsa som nejaký ten cvičený zabijak. 

,,Ďakujem, ak ti išlo o to. Nechaj ma prosím ťa odísť, potrebujem sa vrátiť za dievčatami, lebo ideme na stretnutie. Ak dovolíš." povedala som, keď zložil ruku otočila som sa k dverám a pootvorila som ich. On ich ale znova pridržal rukou a pristúpil ku mne bližšie. Jeho dych som cítila na mojom uchu, keď z neho vyšlo: ,,Neboj sa, ešte sme spolu neskončili." pustil ruku z dverí, otvoril ich a odišiel. Ja som vyšla hneď za ním a spolu sme sa vracali k nášmu stolu. 

Po celý čas mi v hlave vŕtalo, či o nás vie alebo je to iba hnusný perverzák. Keď sme prišli k stolu, kývla som na dievčatá, že už by bolo na čase ísť. Oni sa zatiaľ rozlúčili, kým ja som pri pokladni zaplatila našu časť raňajok z firemného účtu. Chlapci ešte ostali sedieť za stolom a videla som, že niečo horlivo diskutujú. Nechala som to tak, lebo dievčatá má už čakali pred vchodom. 

Rozhodli sme sa ísť trocha prejsť po meste a pozrieť nejaké butiky. Do 4 sme mali plno času, vtedy sa nám bude treba prichystať, prejsť znovu plán a ísť do akcie. Namierili sme si to do najbližšej nákupnej uličky a prechádzali sme od jedného obchodu k druhému. Bola to zábava, už dlho sme spolu neboli nakupovať. Tento mesiac bolo veľa roboty. Nakúpili sme si každá zopár kúskov oblečenia a nejaké topánky. Nakupovanie sme dokončili o 1 poobede, tak sme sa rozhodli ísť do blízkej reštaurácie na obed. Po ceste sme si spravili pár fotiek. Musím povedať, že to boli úžasné momentky. Po príchode do reštaurácie sme si každá niečo objednali a o pár minút nám to aj priniesli. Po dvoch hodinách sme sa odtiaľ vytrepali a išli sme späť do hotela. Bolo potrebné sa nám už začať pomaly pripravovať na akciu a radšej aby sme mali viac času a premysleli to, akoby sa malo stať niečo, čo by nám uškodilo.