StepBrother

29

Ráno som sa zobudila na zvonenie mobilu. V hlave mi strašne dunelo, myslela som, že umriem. Otvorila som oči a zistila som, že sme všetky zaspali na mojej posteli. Boli sme celé prepletené cez seba. Začala som hľadať mobil, ale nikde som ho nemohla nájsť. 

,,Heej vstávajte, nemôžem nájsť mobil." zvolala som, aby sa zobudili a pomohli mi ho hľadať. 

,,Bože musíš tak vrieskať? Dá sa zobudiť človeka aj normálne." naštvane mrmlala Tori, ale všetky sa postavili a začali ho hľadať. Našli sme ho nakoniec pod posteľou. Vôbec sa nepamätám ako sa tam ocitol. Už asi po štvrtýkrát začal zvoniť, tak som ho zdvihla. 

A: Prosím?

T: Ava, preboha kde si? Prečo nezdvíhaš?

A: Asi sme spali? Potom som nevedela nájsť mobil. Čo sa deje? Stalo sa ti niečo? 

T: Áno, čakám na teba už dve hodiny, lebo potrebujem aby si podpísala papiere v nemocnici aby som odtiaľ mohol odísť. Chalani sú už dávno tu, len papiere musí podpísať niekto z rodiny.

A: Prepáč, áno áno už ideme. Do pol hodiny budeme tam. Ahoj.

Nenechala som ho mi ani odpovedať, rovno som mu zložila. 

,,Dievčatá máme 15 minút aby sme sa osprchovali a vyštartovali do nemocnice. Tanner je už riadne nasratý, lebo čaká na nás dve hodiny. Každá choďte do jednej kúpeľne, zoberte si zo skrine oblečenie a stretneme sa dole." rozkázala som a všetky sme sa rozpŕchli. Všetky sme sa stretli už pripravené v garáži. Nasadli sme do mercedesu a vyrazili sme smerom k nemocnici. 

O dva týždne neskôr 

Tanner sa po incidente pekne zotavuje. Dávam tomu ešte také dva tri týždne a bude ako tak fit. Teraz aspoň robí papierovačky, keď s nami nemôže chodiť na akcie. Od posledného napadnutia sa nič neudialo. My sme objavili tri ich sklady, ktoré sme vylúpili a ochrankárov zabili. Samozrejme sme za sebou nechali náš znak, aby vedeli kto to bol. Tak ľahko nám neújdu. Nenecháme ich. 

Teraz sa nachádzame v jednom s Tannerových barov a všetci si užívame voľný večer. S dievčatami sme na parkete a chalani sú na bare. Musím povedať, že určite každý z nás máme dosť, ale je to prvýkrát, kedy sme takto oficiálne vonku po Tannerovo zranení. Je niečo po pol tretej ráno. O tretej sa bar zatvára, tak ho chalani chcú zamknúť a potom pôjdeme domov. S babami sme im pomáhali upratovať a nakoniec ho Tanner zamýkal o 4 ráno. Všetci sme sa rozlúčili a s Tannerom sme si zavolali taxík. Cesta domov nám trvala desať minút. Odomkla som vchodové dvere a v chodbe som si vyzula topánky. Tanner spravil to isté a zamkol dvere. 

,,Och som taká unavená." vzdychla som a unavene som si pretrela oči. On sa iba záludne pousmial a priblížil sa ku mne. 

,,Si si istá?" pošepkal mi pri uchu a jemne ma doňho zahryzol. Ja som potichu vzdychla, ale cítila som ako sa usmial. Otočila som sa čelom k nemu a vrhla som sa na jeho pery. Za stehná si ma nadvihol a ja som svoje nohy obkrútila okolo jeho pásu. Ruky som si vložila do jeho vlasov a jemne za ne poťahala. Ako odpoveď som od neho dostala zavrčanie. Pohol sa s nami smerom do obývačky. Položil ma na gauč a vyzliekol si tričko. Ani na sekundu sme sa od seba neodtiahli. Napokon nás vyrušil zvonček na dverách. Obaja sme ho poslušne ignorovali, kým sa nerozozvučal znova. Iba som nahnevane zavrčala a zhodila som zo seba Tannera. Postavila som sa a prešla som k dverám. Otvorila som ich a naskytol sa mi pohľad na dievča približne v mojom veku s malým chlapčekom a kufrom vedľa neho. 

,,Prajete si?" opýtala som sa milo s úsmevom. 

,,Dobrý deň, hľadám Tannera?" ozvala sa prívetivo a s malým strachom v hlase. Cítila som ako sa Tanner ocitol za mnou, tak som sa naňho otočila a stál za mnou už s tričkom na sebe a potvorenými ústami. 

,,Carly?" pošepkal Tanner a sledoval malého chlapčeka vedľa nej. 

,,Prekvapenie. Doniesla som ti tvojho syna," po jej slovách som zostala len nemo stáť a automaticky som nahodila svoju kamennú tvár, ,,rozhodla som sa, že idem cestovať a užívať si život. Jeho som ti doniesla, aby si si to s ním užil ty. Určite mu bude s tebou lepšie. Zlatko toto je tvoj ocko, no tak Harry, choď pozdraviť ocka." kľakla si k nemu a postrčila ho k Tannerovi. Iba som sa na päte otočila a v chodbe som sa obula. Vzala som si kľúče od mercedesu a namierila som si to do garáže. Počula som ešte za sebou Tannera ako vraví moje meno, ale nereagovala som. Nasadla som do auta, naštartovala som a vyrazila na cestu. Nevedela som kam idem. Nechcela som ísť k Tori lebo mala byť s Hunterom a nechcela som otravovať. Napadlo ma, že pôjdem na našu chatu k jazeru, ktoré bolo neďaleko. 

Vonku bolo krásne. Slnko práve vychádzalo a obloha hrala farbami. Aute otrásalo pesničkami a ja som si spievala. Snažila som sa upokojiť, lebo mi po líci stieklo zopár sĺz. Nerozumiem tomu, keďže k sebe s Tannerom nechováme city. Je to iba nezáväzný sex. Sme súrodenci, takže by som mala byť rada a hrdá na to, že má dieťa. Neviem prečo to nedokážem. Slzy mi začali stekať po tvári v prúdoch. Pred očami som mala stále Carly a ich dieťa. Klamal mi alebo o ňom nevedel? Musím si nájsť niečo nové na bývanie, nemôžem byť v jednom dome s nimi. Bola som zahĺbená v myšlienkach. 

Bola som už na diaľnici a zaradzovala som sa do odbočovacieho pruhu, keď do mňa zozadu narazilo auto. Pocítila som tvrdý náraz a moje auto sa začalo otáčať po ceste. Mala som neskutočný strach. Nevedela som čo sa stalo. Auto zišlo do priekopy a prevrátilo sa na strechu. Poriadne som si udrela hlavu a pocítila som ostrú bolesť v záhlaví. Bolelo ma na hrudi a ťažko sa mi dýchalo. Snažila som sa otvoriť dvere, ale nešlo to. Lakťom som rozbila okno a cez neho som sa prevliekla von. Silno som dopadla na tvrdú zem a nemohla som sa postaviť. Pred očami sa mi objavila tma a pocítila som únavu.