StepBrother

25

Auto som zaparkovala na parkovisku pred nemocnicou a rozbehla som sa dovnútra. Nikde nikto nebol iba jedna recepčná. Predsa boli ešte len štyri hodiny ráno. Hneď som si to k nej namierila a bolo mi vážne jedno ako vyzerám a v akom som stave.

,,Dobrý, pred chvíľou doviezla sanitka Tannera Granta. Potrebujem vedieť, kde sa nachádza." rýchlo som zo seba vysypala a ona iba s ľútosťou prikývla. Ťukala niečo do počítača a medzitým prišli dievčatá. Zdvihla pohľad od počítača a spustila.

,,Je na operačnej sále číslo 3 na štvrtom poschodí." ja som sa rozbehla rovno k výťahom a za sebou som len počula ako jej Tori poďakovala a bežali ku mne.

,,No tak kde dopekla ten výťah je?" rozčuľovala som sa a rozhadzovala som rukami. Na plece mi položila ruku Imani a pozrela sa na mňa s vrúcnym pohľadom.

,,Poď. Vezmeme to po schodoch." ukázala hlavou na dvere a už si to k nim mierila. Aj s Tori sme sa vybrali k dverám a všetky sme začali utekať po schodoch na štvrté poschodie. Vybehli sme hore a roztvorili celé dvere. Začali sme sa obzerať po chodbách a hľadali sme sálu 3. Nakoniec som ju zbadala. Pred posúvacími dverami stáli chalani aj s Kaylom. Victor sedel na jednej strane na zemi s hlavou v rukách a na druhej sedel rovnako o niečo ďalej Dario. Hunter sa nervózne prechádzal popri dverách a Kayle sedel na stoličke so zaklonenou hlavou a privretými očami. Pribehli sme k nim. 

,,Je ešte stále tam? Povedali vám niečo? Ako je na tom? Prežije to?" začala som na nich chŕliť otázky, ale ani jeden z nich mi nevedel dať odpoveď. Začala som sa nervózne prechádzať po chodbe, keď sa otvorili dvere. Všetci sme podišli k nim a z nich vyšla sestrička. 

,,Pani sestrička, ako je na tom môj syn? Prežije to?" opýtal sa jej Kayle, načo ona len nervózne pokrčila ramenami. 

,,Prepáčte, neviem vám na tom odpovedať. Váš syn stratil veľa krvi a guľka zostala zakliesnená príliš blízko srdca a je ťažké ju odtiaľ vybrať. Robíme všetko preto aby sme ho zachránili, ale nemáme dostatok krvi. Idem zavolať do krvnej banky aby nám poslali ďalšie." dávala nám informácie a ja som sa o Tannera nesmierne bála. Napokon ju prerušil Victor.

,,Tanner má 0-, ja ju mám rovnakú, takže mu ju môžem darovať." povedal a ona prikývla. 

,,Obávam sa, že jedna dávka mu stačiť nebude. Takže idem zavolať do banky a vezmem vám tu vašu. Má ešte niekto z vás 0-?" opýtala sa nás a všetci pokrútili hlavou. Ja som iba nemo hľadeľa pred seba. 

,,Ava ty máš 0-. Môžeš mu ju darovať." prehovorila Tori a ja som sa pri mojom mene prebrala. Iba som prikývla a s Victorom sme išli za sestričkou. Obom nám pichla kanylu do ruky a krv sa z nás razom liala. Ja som len ticho ležala a pozerala som do stropu. 

,,Neboj sa, Tanner nás tu len tak nenechá. Jedna guľka ho nikdy nezastavila a tak to nebude ani teraz. Nedovolil by si opustiť ťa. Vidím ako sa na teba pozerá. Teda všetci vidíme ako sa na seba pozeráte." hovoril a pritom ma chytil za ruku. Pozrela som sa naňho a on sa jemne pousmial. Obaja sme čakali 15 minút, kým sme darovali Tannerovi krv a odišli sme za ostatnými. 

,,Niečo nové?" opýtal sa Victor a Kayle pokrútil záporne hlavou. Sadla som si na stoličku ku Kaylovi a oprela som si hlavu o stenu. Nemôžem stratiť po otcovi a Matthewovi ďalšieho človeka, ktorého mám rada. Začali sme sa zbližovať, vyspali sme sa spolu a začínam mu veriť. Nie je možné aby teraz zomrel. Tretíkrát by som to už neustála a skončila by som niekde na psychiatrii. 

Zrazu sa otvorili dvere na sále, do ktorých vchádzala sestrička aj s krvou a my sme pribehli k nim, či niečo neuvidíme. Zbadala som Tannera ako bezvládne leží na stole. Všetky stroje v miestnosti pípali a lekár mu rukami stláčal hrudník. Nie. Nie, to sa nemôže diať. Tanner nemôže zomrieť. 

,,Tanner." zašepkala som, všetko sa mi zahmlelo a nakoniec bola tma. 

HUNTER

Victor s Avou boli darovať krv aby zachránili Tannera a potom sa vrátili späť k nám. Čakali sme kým konečne vyjde doktor a povie nám, že je Tanner v poriadku a potrebuje to len pár dní vyležať ako nejakú chrípku. Neviem si predstaviť, že by mi zomrel môj najlepší kamarát. Prežili sme toho toľko spolu a toľko ešte musíme prežiť. Staral sa o mňa odkedy mi zomreli rodičia a nikoho iného ako ich troch nemám. Dokonca ma aj Kayle prijal ako ich vlastného syna a býval som u nich kým som si nenašetril a nekúpil som si byt. 

Odrazu sa dvere otvorili a sestrička vošla aj s krvou dovnútra. My sme podišli k nim a dúfali sme, že niekto vyjde von alebo aspoň uvidíme Tannera. No nikto nevyšiel a celou chodbou sa ozýval zvuk pípajúcich strojov. Bol to znak toho, že Tanner kolaboval a zomieral na stole. Keď som napokon uvidel na stole ležať Tannera a ako sa ho doktor snaží zachrániť bolo mi zle. Zamrzol som na mieste a iba som na nich hľadel, kým sa nezatvorili dvere. Zo zamrznutia som sa prebral, keď som si všimol ako na mňa padá Ava. Hneď som ju zachytil a vzal som si ju na ruky. 

,,Tori, zbehni po sestričku!" nakázal som jej a ona hneď utekala. Sestrička o pár sekúnd prišla a zobrala ma s ňou na jednu izbu. Tori zostala s ostanými a sľúbila mi, že hocičo sa dozvedia, príde nám to oznámiť. Avu som položil na posteľ a pomohol som ju sestričke napojiť na infúziu. Bola v poriadku, len nesmierne vyčerpaná a to darovanie krvi ju odpísalo. Sestrička odišla a ja som si sadol do kresla, ktoré bolo pri posteli. 

Tannerovi a Ave bolo súdené sa spolu stretnúť. Videl som ako sa do seba za pár dní zamilovali, ale sú tvrdohlaví aby to priznali. Myslím si, že to je aj dobre kvôli ich práci a aj si tak upevnia puto. Takže to má svoje plusy aj mínusy. Poslednú noc sa určite spolu vyspali, lebo na obed prišli obaja taký rozžiarení a s takými úsmevmi, že nás oslepilo. Som rád, že jeden z mojich bratov si našiel šťastie a tak ho nemôže teraz opustiť. Iba som sa modlil aby tak neurobil.