StepBrother

38

18+

,,A, že vraj smrtiaca princezná. Mali by si všetci uvedomiť, že len princezná, nie kráľovná!" pošepkal mi Matthew do ucha a vytiahol ho zo mňa. Vložil mi ho do úst a začal prirážať tam. Nabrala som všetku silu, akú som v sebe našla a zakúsila som mu do neho. Rýchlo ho s nadávkami vytiahol. Vrazil mi päsťou do úst až mi z nich vyšla krv a ja som sa z plného hrdla smiala. Kopol mi dvakrát do bruchu a presunul sa k môjmu rozkroku. Začal do mňa vrážať ako zmyslov zbavený. Zrazu som začula výstrel a jeho telo sa zastavilo v pohybe. Videla som ako z jeho očí odchádza život a jeho tričko sa na hrudi sfarbuje do červena. Jeho telo sa zvalilo na to moje a hlava mi padla na bok. Videla som, ako Hunter so zbraňou mieri k Tannerovi, ktorý po ňom niečo čo kríči. Vtedy mi odľahlo a bola som pokojná. V tej chvíli som vedela, že keď zomriem, tak sa o nich Tanner postará. Pred očami som videla tmu a vydýchla som. 

TANNER 

Nedokázal som ju nijako ochrániť, dúfam, že za to zhorím v pekle. Snažil som sa rozbiť stoličkuj, na ktorej som sedel, ale vôbec to nešlo, snažil som sa rozviať si lano, ale taktiež to nefungovalo. Bože, vezmi si mňa, nech zomriem ja, ale ju mi neber. Matthew sa ju snažil udržať pri vedomí, ale videl som na nej, že to vzala. Keď mu zakusila do vtáka, vedel som, že jej to len tak nenechá, kričal som po ňom, ale vôbec ma nevnímal. Zrazu sa v dverách objavil Hunter so zbraňou a strelil ho. Pozeral som sa ako jeho telo podlo na Avu a ona sa pozrela na mňa. Videl som ako jej z očí odchádza život. Bože nie, prosím, neber mi ju. Hunter sa vybral mojim smerom, ale nechcel som to. 

,,Bože nie, prosím nie. Hunter choď k nej, pomôž jej prosím ťa, zachráň mi ju. Hunter okamiže vypadni za ňou. Dopekla, kde sú všetci. Avaaa!" kričal som ako sa len dalo. Strácal som polovicu môjho života. Nemôže ma opustiť. Do dverí vošiel Victor s Imani, ktorá sa hneď rozbehla k Ave. 

,,Avaaa." začala kričať a snažila sa z nej Matthewa odtlačiť, ale jeho telo bolo príliš ťažké. Hunter ma konečne odviazal a ja som sa postavil. Hneď som padol na zem ako vrece zemiakol, ale na druhý pokus om už stál. Hunter bol medzitým pri Ave a snažil sa ju zachrániť. S Victorom z nej zložili Matthewa a odhodili ho na zem. Imani plakala a vlastným tričkom, ktoré si vyzliekla, jej tlačila na ranu, ktorú mala na bruchu. Na jednej zo steniem vysela čierna plachtu, ktorú Victor strhol a priniesol ju. Prikryl ňou Avu a Hunter je kontroloval životné funkcie. 

,,Nahmatal som pulz, ale musíme ju rýchlo odviesť do nemocnice, inak to neprežije." povedal Hunter so strachom v hlase. Zabalil som ju do plachty a vzal som si ju do náručia. Postavil som sa  aj keď ma bolesť nohy a ramena zabíjala. 

,,Ja ju odnesiem, ty si zranený." prehovoril Victor, ale ja som záporne pokrútil hlavou. 

,,Nie. Nedokázal som ju ochrániť, tak ju musím zachrániť." povedal som rozhodne a vybral som sa k dverám. 

,,Vzduch je čistý, môžete výjsť von." zaznelo z vysielačky, čo som rozoznal, tak to bol Torin hlas. Prvý išiel Victor zo zbraňou v ruke, potom ja s Avou a za nami Hunter s Imani. Cesta von nám netrvala dlho. Vyšli sme zo skladu uprostred poľa, všade bolo plno mŕtvol. Pred skladom stali dva čierne rangery. 

,,Preboha, Ava." zvolala Tori a otvorila na jednom dvere. Naložil som Avu a z druhej strany som si rýchlo nasadol. Za volant si sadol Victor a išla s nami aj Tori. V ďalšom aute išli ostatní. DO nemocnice sme prišli za 15 minút. Po celý čas som mal prst priložený k Avinej tepne a kontrolova som či žije. Jej srdce bilo strašne pomaly, až to bolo strašidelné. Victor zastavil pred vchodom a ja som si Avu rýchlo vzal na ruky a kráčal som dovnútra nemocnice. 

,,Potrebujem pomoc, haloo, potrebujem doktora." kričal som a hneď k nám prišlo niekoľko sestričiek aj s vozíkom, na ktorý som Avu položil a hneď ju niekam brali. Rýchlo sme išli za nimi až k operačným dverám, za ktoré nás nepustili. Zostal som pred nimi stáť a ruky som si vložil do vlasov. 

,,Dopekla. Mal som tomu zabrániť. Ja som tam mal ležať nie ona." hovoril som plný hnevu a po líci mi stiekla slza. Mal som tam byť namiesto nej ja. Pred očami sa mi začalo zahmlievať a telo sa mi začalo pod tlakom lámať. Podlomili sa mi kolená a už som cítil iba tvrdý náraz k zemi. 

TORI

Bežala som s Tannerom až pred operačnú sálu, kde vzali Avu. Po lícach mi tiekli potoky sĺz, ale nevenovala som tomu pozornosť. Tanner celý čas opakoval, že tam mal byť namiesto nej, vyčítal si to. 

,,Tanner, bude v poriadku, je silná." povedala som mu a chytila som ho za plece. On akoby ma ani necítil, nereagoval na mňa. Z ničoho nič sa mu podlomili kolená a padal na zem. Snažila som sa tomu zabrániť, ale bol nesmierne ťažký. 

,,Pomoooc, potrebujem doktora, rýchlo!" začala som kričať na plné pľúca, ale keď som videla, že nedýcha, skontrolovala som mu pulz. Jeho srdce nebilo, preboha, prosím, Tanner, nesmieš zomrieť. Bude ťa potrebovať, všetci ťa budeme potrebovať. Začala som mu dávať prvú pomoc, začala som mu stláčať hrudník. Našťastie pribehol doktor aj so sestričkami a dali ho na nosítka. Otvorila sa dvere, kam vzali Avu a vzali tam aj Tannera. Všetko v miestnosti pípalo v jednom tóne. Dvere sa automaticky zavreli a ja som sa po stene zošúchla na zem. Pritiahla som si kolená k brade a plakala som. Zrazu spoza roha pribehli aj ostatní. 

,,Kde sú? Kde je Tanner? Ako je na tom Ave?" začali ma zasypávať otázkami, ale ja som nevládala. Rukou som ukázala na dvere od sály. 

,,Za-sta-vilo sa mu srd-ce." povedala som s plačom a ešte viac som sa rozplakala. Všetci boli zdrvení a plakali. Ležia tam polovice našich životov a ani jeden z nich nesmie zomrieť. Musia to prežiť. Obaja! Iná cesta odtiaľto nevedie. Neodídeme odtiaľ, kým nebudú obaja s nami živý a zdravý.