StepBrother

30

TANNER

Odišla. Bez slova sa vzala a utiekla. Nečakal som to čo sa práve stalo. Nevedel som o tom, že mám syna. Bál som sa o ňu. Može sa jej čokoľvek stať, predsa nie je triezva a sadla si za volant. Skúšal som jej volať, ale nezdvíhala mi, preto som napísal rýchlu správu Tori. Nepísal som jej, že sa stala nečakaná vec a Ava utiekla. 

Bol už skoro obed a o Ave žiadne správy. Volala mi aj Tori, lebo sa jej neozvala a nedala o sebe vedieť. Chceli sme vyhľadať auto podľa GPS, ale nedalo sa, lebo sa pred pár dňami pokazila a trebalo ho zaviesť do servisu. Neskôr už mala mobil vypnutý. Sedel som v obývačke a hľadel som na spiaceho Harryho. Len tak ho tu nechala. Pamätám si ju. S Carly sme spolu chodili asi tri roky a potom sa naše cesty rozišli. Respektíve som s otcom začal veľa cestovať a vzťah na diaľku nebol to pravé orechové.  

Harry sa narodil pred dva a pol rokmi, 12.07.2020. Vraj zistila, že je tehotná asi mesiac po našom rozchode. Keď som si to prepočítaval tak by to aj sedelo. Carly, bola milé dievča, ale zároveň neskutočná mrcha. Keď prišiel jej čas nemyslela na nikoho iného iba na seba. Tak to bolo vždy. Z jednej strany ma to potešilo, lebo som zistil, že mám syna, ale na druhú som bol z nej sklamaný a nahnevaný. Vo vrecku mi začal zvoniť telefón. Rýchlo som ho odtiaľ vybral a  prijal som hovor. Bola to Tori. 

,,Je v nemocnici." viac som počuť nemusel. Zložil som jej, vzal Harryho a nasadli sme do auta. Bože, prečo som ju len nechal ísť. Ako som mohol dopustiť aby sa jej niečo stalo. 

TORI 

Po Tannerovej rannej SMS-ke som už nemohla kľudne spať. Sedela som za počítačom a snažila som sa ju nájsť. Nepovedal mi čo sa stalo, ale musel niečo poriadne dosrať, keď si sadla za volant s alkoholom v krvi. Bála som sa, ale nakoniec sa mi to podarilo. Teda, nenašla som ju, ale oni našli mňa. Rozzvonil sa mi mobil na stolíku a ja som k nemu hneď naletela. Ukazovalo neznáme číslo tak som s neistotou zdvihla hovor. 

,,Prosím?" ozvala som sa potichu. 

,,Dobrý deň, pri telefóne doktorka Stacy Carter, volám vám z nemocnice. Priviezli nám pacientku Avu Kenth. Je v poriadku, čaká na prepustenie. Mohli by ste ju prísť vyzdvihnúť?" oznámila mi a vysvetlila situáciu. Iba som neprítomne prikývla a povedala som jej, že o chvíľu som tam. Sadla som do auta a vyšla som na cestu. Vytočila som Tannerove číslo a zavolala som mu. Stihla som mu iba povedať, že je v nemocnici, lebo mi hneď na to zložil. Iba som si povzdychla a sústredila som sa na cestu. O desať miút som už v nemocnici vypisovala papiere na prepustenie. Doktorka mi objasnila situáciu a povedala, čo sa stalo. 

Ava mala autonehodu na diaľnici, kde ju nejaké auto vyhodilo z cesty a ona sa aj s autom prevrátila. Našťastie sa jej nič vážne nestalo. Mala iba ľahký otras mozgu, niekoľko modrín, zašité roztrhnuté obočie a narazené ľavé zápästie. Vydýchla som si, že to nebolo nič vážne. Doktorka ju išla ešte raz vyšetriť a teraz už aj s Avou odchádzame z nemocnice. Vyšli sme pred nemocnicu, kde pred nami zastavilo Tannerove auto. On z neho hneď vyskočil a prišiel k Ave. Ja som si všimla malého chlapčeka na zadných sedadlách. Aha, takže tu je ten problém. 

AVA

Zobudila som sa v nemocnici, povedali mi, že som mala autonehodu. Nejaké auto ma vytlačilo z cesty a ja som sa prevrátila. Mala som iba menšie zranenia, narazené zápästie a slabý otras mozgu. Bola som rada, že nemám nič zlomené. Po dvoch hodinách prišla Tori, ktorá mi vypísala prepušťacie papiere a my sme vychádzali z nemocnice. Pred nami zastalo auto a z neho vystúpil vydesený Tanner. Hneď prišiel ku mne a objal ma. Objatie som mu opätovala, lebo som ho potrebovala ale hneď som sa od neho odtiahla. V jeho aute som zahliadla dieťa a tak som si nasadila neutrálny výraz. 

,,Si v poriadku?" opýtal sa ma a celú si ma prezeral. Mala som iba obviazanú ľavú ruku a zašité obočie. Iba som prikývla. 

,,Nemusel si chodiť." prehovorila som s pohľadom na tuším Harryho na zadnom sedadle. Všimol si môj pohľad, pozrel sa naňho a obrátil sa na mňa. Chytil ma za ruky hľadel mi do očí. 

,,Musel som. Stalo sa to kvôli mne, musíme sa porozprávať. Všetko ti vysvetlím." rozprával a ja som na neho iba nemo hľadela. Našťastie, ale Tori zasiahla. Bola som jej vďačná, lebo teraz som sa potrebovala porozprávať s ňou. 

,,Potom ti ju doveziem teraz sme s Avou dohodnuté na niečom inom. Potom sa porozprávaš." prehovorila k Tannerovi Tori a jemne na neho žmurkla. Asi nechcela aby som si to všimla, ale neriešila som to. 

,,Dobre. Budem ťa čakať doma. Dávajte na seba pozor." povedal s čiastočným smútkom a nasadol do auta. Venoval mi ešte jeden pohľad a vyrazil preč. 

,,Poď, skočíme na kávu a všetko mi povieš." iba som prikývla a prešli sme k autu. Nasadli sme dovnútra a v tichosti sme prešli k nášmu hotelu. Vošli sme dovnútra a namierili sme si to do mojej kancelárie. Na recepcii Tori poprosila o dve kkávy, ktoré nám hneď doniesli. 

,,Počúvam." prehovorila Tori a usrkla si z kávy. Moje prsty objímali pohár kávy a jemne po ňom brnkali. Prišla som si ako totálny, idiot, že kvôli takejto blbosti robím cirkus. Zhĺboka som sa nadýchla a spustila. 

,,Prišli sme domov a boli sme v obývačke. Chceli sme si to rozdať, keď zazvonil zvonček pri dverách. Najprv sme ho ignorovali, ale potom keď zvonil už viackrát som sa postavila a išla som otvoriť. Pred dverami stálo dievča s malým chlapčokom a kufrom. Predstavila sa ako Carly a chlapček tuším Harry. Hľadala Tannera. On prišiel a stál bez slova za mnou keď ich uvidel. Potom sa sklonila k malému a povedala, nech sa ide predstaviť svojmu ockovi. Toto mi stačilo. Bez slova som sa obliekla a odišla som. Chcela som ísť na chatu, ale niečo sa stalo a mala som tú nehodu. Viem, že zniem ako totálny blázon. Ani sama sebe nerozumiem. Prečo ma to tak zasiahlo? Mala by som byť rada, že má syna a byť hrdá ako na brata. Bože, prečo sa mi toto deje? Prečo všetky tieto pocity...?" vzdychla som a hlavu som si vložila do dlaní.