StepBrother

24

Zozadu mi na tvár niekto priložil handru s chemikáliou a ja som sa nestihla brániť. Zrazu som všetko videla rozmazane až napokon nič. 

TANNER

Aj s Avou sme prišli do obývačky a ona zažala svetlá. Obaja sme mierili na dvoch chlapov v maskách, ktorý stáli na druhej strane obývačky a niečo hľadali, pokiaľ sme ich neprerušili. 

,,Čo tu chcete?" opýtala sa Ava a potom už som počul len buchnutie, tak som sa otočil a uvidel som ju ležať na zemi. Tí blbci ju uspali. Nepochyboval som o tom, že to sú ľudia z gangu, ktorý nás okradol. Zaútočil som na toho chlapa, ktorý uspal Avu a začali sme sa biť. Nakoniec som ho prehodil cez chodbu a narazil do steny. Ostal nehybne ležať na zemi a ja som sa otočil k tým dvom. Oblízal som si pery a v ústach som pocítil krv. Rukou som si pretrel tvár, lebo krv z rozbitého obočia mi išla do očí. Obaja sa ku mne rozbehli. Začali sme spolu bojovať. Nebolo to bohviečo, ale snažil som sa brániť, ako som len vládal. Jeden bol na zemi a druhý sa rozbehol po svoju zbraň. Všimol som si, že v chodbe stojí zo zbraňou ruke Erica a tak som sa rýchlo sklonil pre svoju zbraň. Počul som iba výstrel zo zbrane a videl som ako ten muž vystrelil na Ericu. Bez rozmýšľania som sa hodil pred ňu a guľku som zastavil. Ona hneď na to vystrelila a zabila toho muža. 

Odrazu som pocítil ostrú bolesť v hrudi. Pocítil som únavu a nevládal som stáť na nohách. Padol som na zem a už som nevidel nič iné ako tmu. 

ERICA - Avina mama

,,Kayle! Kayle! Poď rýchlo sem a dones telefón." zakričala som na celý dom a Kayle sa už rútil dole po schodoch. Predtým zostal hore, išiel zavolať Tannerových kamarátov z mafie. Áno viem, že sú mafiáni, ale teraz to nie je podstatné. Tanner ležal v mojom lone a ja som mu tlačila na guľku, ktorá zasiahla srdce. 

,,Preboha čo sa stalo? Bože, Tanner, je v poriadku?" vypytoval sa ma Kayle a ja som prikývla. 

,,Zatiaľ je, ale musíš zavolať záchranku a musí ísť do nemocnice. Toto nie sme schopní ošetriť doma, bez prístrojov." Kayle prikývol a hneď vytočil číslo tiesňovej linky. 

,,O chvíľu prídu. Zatiaľ upracem týchto tu a postarám sa o Avu." prehovoril a Avu pritom preniesol zo zeme na gauč. Tých dvoch mužov zviazal a preniesol ich do prázdnej miestnosti v pivnici. Vrátil sa a kým sa snažil prebrať Avu, prišla záchranka. 

,,Prosím rýchlo ponáhľajte sa, už to dlho takto nevydrží." prehovorila som na záchranárov a tí hneď začali robiť svoju prácu. Napojili Tannera na prístroje a ošetrili mu ranu. Mal slabý pulz a plytko dýchal, takže ho hneď naložili do sanitky a Kayle išiel s ním. Keď odišli prešla som k chudinke Ave, ktorá ležala nehybne na gauči. Párkrát som s ňou potriasla a dala som jej jemné facky na líca, ale nič. Musíme počkať kým to všetko z nej vyprchá. Počula som otvoriť sa dvere a tak som si rýchlo zobrala zbraň do rúk a čakala som, kto vojde dovnútra. 

,,Oh, to ste vy. Zľakla som sa, že ich je viac." vydýchla som si s úľavou a dievčatá vošli dovnútra. 

,,Čo sa tu preboha stalo? Kayle volal Hunterovi, že tu bola prestrelka a nakoniec, že Tanner je v nemocnici." rýchlo zo seba vysypala Tori. 

,,Kde je Ava?" opýtala sa Imani a ja som len započula mrmlanie. Otočila som sa k Ave a tá sa pomaly preberala. 

,,Mami? Čo sa stalo?" potichu sa ma opýtala a pomaly sa posadila. Stále si šúchala spánky a dievčatá si prisadli k nej. Ja som si sadla na stôl a začala som im objasňovať situáciu. 

,,Prišli nejaký muži a ty s Tannerom ste išli dole. Dvaja boli v obývačke a jeden bol asi v kuchyni, ale to je jedno. Ten tretí ťa omráčil a zaútočili na Tannera. Ten sa obránil, ale keď som zišla dole so zbraňou, ten posledný na mňa vystrelil...." rozprávala som a oni pozorne počúvali. Pomaly som si uvedomovala čo sa stalo a prišlo mi strašne ľúto toho čo sa stalo. Ak by som neprišla dole, Tanner by bol v poriadku a neležal by teraz niekde na stole v operačnej sále. 

,,A? Čo sa stalo ďalej mami? Kde je Tanner?" videla som obrovský strach v Aviných očiach. Dievčatá už tušili čo sa stalo a preto ju chytili všetky objali. Ona sa na nich len nechápavo pozrela a pohľadom sa vrátila naspäť ku mne. 

,,Vystrelil na mňa, ale Tanner sa postavil guľke do cesty a zasiahla jeho srdce. Teraz je na operácii v nemocnici." Ava sa spamätávala z mojich slov a ja som sa rozplakala. 

AVA

Otvorila som oči a zbadala som mamu. Nebola vo svojej koži a keď som zbadala všetky dievčatá, vedela som, že sa niečo stalo. Nakoniec mi mama povedala všetko čo sa stalo. Nemohla som uveriť jej slovám. Nie je možné aby Tanner bojoval o svoj život. Neverím tomu. Určite je iba niekde von a niečo rieši. 

,,Neverím. To nie je pravda, že to nie je pravda. Prosím povedzte mi, že sa to nestalo." začala som zo seba nekontrolovateľne vyslovovať slová, ktoré som chcela aby sa stali pravdou. Oni iba nesúhlasne pokrútili a hlavou a všetky boli z toho smutné. Mama dokonca neskutočne plakala a Imani ju celý čas objímala a utešovala ju. 

,,Musím ísť za ním. Áno idem za ním." povedala som a rýchlo som sa postavila z gauča. Prešla som do chodby, kde som na zemi videla obrovskú mláku krvi. Nemohla som sa na to pozerať. Z očí mi vyhŕkol vodopád sĺz a nevedela som ho zastaviť. Snažila som si ich zotrieť, ale nešlo to. Prepuklo to až v hysterický plač, ktorý neustával a tak som išla spolu s ním. Obula som si na nohy tenisky a do ruky som si vzala prvé kľúče, ktoré som videla. Z poličky som si zobrala peňaženku s dokladmi a koženku. Predsa som mala na sebe iba čierne legíny a čiernu športovú podprsenku. Rýchlo som utekala do garáže a počula som za sebou hlasy. Odomkla som si auto a nastúpila som. Naštartovala som a chcela som odísť, keď sa na aute otvorili dvoje dvere. Iba som sa na nich pozrela a do auta nastúpila Tori s Imani. 

,,Nenecháme ťa ísť samú. Reya chcela zostať s tvojou mamou, lebo nie je  na tom dobre a my ideme s tebou." vyhlásila Tori a ja som na nič iné nečakala a nohu som položila na plyn.