StepBrother

36

Trčali sme v tej miestnosti sami niekoľko hodín. Tanner to len tak zvládal, lebo párkrát zo straty krvi aj odpadol. V duchu sa celý čas modlím, aby nás naši dávno hľadali. Rozmýšľam, ako by sme sa odtiaľto mohli dostať, ale nič nám nedá väčšiu šancu, len ak ich najprv zabijeme. 

Deere sa znovu otvorili a dnu vyšiel Mathew. Na tváři mal úsmev a v ruke držal malú plastovú fľašu s polovicou vody. Prišiel ku mne a povedal: ,,Doniesol som vám občerstvenie." Vzal fľašu, otvoril ju trochu tekutiny mi nalila do úst. Potom prešiel k Tannerovi a prebral ho fackou, lebo bol v bezvedomí. 

,,No tak, tu nie si v hoteli, aby si si pokoje spal. Zakloň hlavu." povedal mu Matthew a nalial mu do úst zvysoka vody. Fľašu odhodil preč a prešiel ku mne. 

,,Bože, prečo si ešte krajšia ako si bola predtým? Mali by sme s tým niečo spraviť, nemyslíš?" povedal Matthew a ja som sa zachmúrila. 

,,Nie som krajšia, ale ak si zvykneš na tú tvoju štetku, tak každá žena je krajšia ako ona." povedala som mu s úsmevom na tvári a on mi jednu vrazil, čo spôsobilo, že som sa so stoličkou prevrátila na bok. Matthew ma postavil miesto a ja som vypľula trocha krvi. 

,,To je všetko čo dokážeš? Prdtým bol z teba väčší chlap. Teraz sa zmôžeš, len na to, že zmlátiš niekoho zviazaného." povedala som mu a on mi vrazil ďalšiu. 

,,Pokračuj ďalej a ja si to ešte veľmi užijem." hovoril Matthew pritom, ako ma stavial na miesto. 

,,Nechaj ju! Prečo to neskúsiš na mňa?" povedal Tanner, tak na hlas ako len mohol. Ja som k nemu otočila hlavu. Zaujal Matthewovu pozornosť. 

,,Prečo nie, spôsobí jej to väčšiu bolesť, ak jej vezmem niečo, čo miluje." povedal s úsmevom Matthew a ja som sa začala hmýriť na stoličke. Snažila som si rozviazať lano, ktorým som mala za chrbtom zviazané ruky, ale nešlo mi to. 

,,Neboj sa, k tebe sa ešte vrátim!" povedal Matthew a vrazil jednu Tannerovi. Ten sa na neho pozrel pohľadom, či to má byť všetko a vtedy to začalo. Matthew ho začal mlátiť ako zmyslov zbavený. Tanner bol už dávno v bezvedomí na zemi, ale Matthew do neho stále kopal a mlátil ho. 

,,Prestaaaň! To už stačilo! Nechaj ho na pokoji!" kričala som na Matthewa a cítila som, že slzy mám už na krajíčku. Matthew sa zastavil a pozeral sa na Tannera. Otočil hlavu smerom ku mne a pozeral sa na mňa. Vedela som, že to bude zlé. Oči mal sfarbené do čierna, presne tak ako pred rokmi, keď úplne vypol svoje emócie. Prišiel ku mne a vrazil mi jednu. 

,,Myslíš si, že sa ťa bojím? Myslíš si, že na mňa máš? Ty? Mýliš sa a teraz ti to dokážem. Budeš prosiť, aby som ťa nechal." vysmieval sa mi Matthew a vrazil mi pasti do brucha. Na chvíli mi vybil dych, ale hneď som ho chytila, keď mi střelil ďalšiu facku. Strelili mi ďalšiu a ďalšiu až som to prestala rátať. Ani som si neuvedomila, kedy som sa znova so stoličkou prevrátila. Zacítila som, ako sa mi trochu uvoľnilo lano na rukách. Musel sa rozbiť kus stoličky. Vyvliekla som si ruky, tak aby si to nevšimol a keď sa sklonil ku mne, trafila som ho hlavičkou rovno do čela. On sa zapotácal dozadu a ja som si rýchlo odviazala jednu nohu. Kým som si stihla odviazať druhú nohu, prišiel ku mne a zdvihol ma zo zeme aj so stoličkou priviazanou k nohe. Než som sa stihla akokoľvek brániť, celou silou ma hodil o stenu. Neskutočne to bolelo a asi sa mi aj niečo zlomilo. Našťastie ten náraz zlomil stoličku, takže som sa jej zbavila. 

Chcela som sa rýchlo staviť, ale Matthew ku mne prišiel a kopol mi do brucha, čo spôsobilo ďalší naraz do steny. Ako tak som sa postavila a hľadala som v miestnosti Matthewa. Všimla som si, že bol skontrolovať Tannera, či sa ešte neprebral. Rozbehla som sa smerom k nemu a skočila som zozadu na Matthewa. Oboma rukami som ho začala skrčiť okolo krku a on sa ma snažil zbaviť. Začal so mnou dozadu cúvať, až kým sme nanarazili na stenu. S plnou silou o ňu so mnou na chrbte narazil, až kým som nepovolila zovretie a chytil ma za ruku. Prešvihol ma ponad seba a celou silou mnou buchol o zem. Začala som kašľať, lebo mi znovu vybil dych, ale rýchlo som sa postavila na nohy. 

,,Pripravená? Teraz prežiješ peklo!" povedal mi Matthew a ja som prikývla. 

,,Ukáž mi, čo pre mňa máš. Nič horšie ako som už zažila to nebude." povedala som mu a odpľula som si krv. 

,,To sa ešte uvidí." povedal a rozbehol sa ku mne. Chcel mi vraziť päsťou do tváre, ale uhla som sa mu. Na oplátku som mu päsťou vrazila do brucha a vymenili sme si strany. Začali sme spolu bojovať a mne čoraz viac dochádzali sily a nevládala som sa brániť. Niečo je s mojim telom zle, to je jediné, čo som vedela na sto percent povedať. Dostala som päsťou do brucha a podlomili sa mi kolená. Chytila som si jednou rukou brucho a chcela som sa postaviť. Nestihla som to, lebo jeho päsť pristala na mojej brade. 

,,Kedy to už konečne vzdáš?" opýtal sa ma Matthew a ja som záporne pokrútila hlavou. Zodvihla som sa zo zebe iba na ruky a jednu mi hneď Matthew chytil. Začal ma za ňu po zemi ťahať smerom k matracu v rohu miestnosti. Vôbec som si ho tam predtým nevšimla. Jedným švihom na neho šmaril a z neho sa do vzduchu dostal prach. Začala som kašľať, lebo som vdýchla poriadnu dávku. Matthew sa nado mňa sklonil a kľakol si na madrac. 

,,Ani sa to neopovažuj spraviť. Ani sa ma nedotkneš rozumieš?" kričala som po ňom, keď mi od seba odtiahol nohy a lanom, ktoré mal v ruke mi každú priviazol o kovový hák, ktorý bol prikovaný v zemi. Počas toho, ako mi ich tam priväzoval som kopala nohami a mlátila ho rukami, ako som len vládala, ale nepomohlo to. Keď som sa nad ním skláňala a on mi doviezal nohu, päsťou mi vrazil do brady a mňa to vrátilo na matrac. Pred očami sa mi na chvíľu objavila hmla, čo mu pomohlo k tomu, že mi k horným hákom priviazal ruky. Hadzala som mojim telom ako sa dalo, ale keď si vyzliekol tričko, po líci sa mi zviezla slza. Zavrela som oči a predstavila som si moju mamu aj s otcom na záhrade u nás doma, keď som bola ešte malá. 

,,Prepáč mi to, mami." pošepkala som si pre seba.