StepBrother

23

Obliekli sme sa a išli sme za ostatnými do reštaurácie, kde sme sa spolu naobedovali. Bolo pol 3, keď sme vychádzali s reštaurácie a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme prejsť k Eiffelovej veži. Takže sme išli rovno s reštaurácie. Cesta pešo nám trvala nejakých 20 minút a už sme stáli pri nej. Spravili sme si niekoľko fotiek a aj z diaľky aby ju bolo celú pekne vidieť. Po nejakej hodine sme sa vracali naspäť na hotel. Vrátili sme sa na svoje apartmány a začali sme všetko baliť. Ja som ešte zašla za niektorými ľuďmi v hotely a vybavila som biznis. Podpísala som dokumenty, ktoré na mňa už dlhšie čakali a najala som nových zamestnancov, lebo sa hotel rozšíril. 

Na posteľ som si rozložila kufor a začala som do neho skladať všetko oblečenie. Nakoniec sme sa dobalili o siedmej a boli sme zbaliť aj vybavenie z bunkra. Na recepcii sme sa s chalanmi stretli o 7. Súkromné lietadlo nám letí o pol deviatej a tak na letisko prídeme práve v čas. Nasadli sme do dvoch áut a to naše som šoférovala ja. Cestou sme si spievali rôzne pesničky a užívali sme si cestu až na letisko. Zaparkovali sme na parkovisku a hneď sme išli s batožinou do lietadla. Nastúpili sme a po niekoľkých minútach sa lietadlo odlepilo od zeme a ocitli sme sa v oblakoch. Cesta domov nám trvala niečo okolo päť hodín ako aj cesta sem. Hrali sme počas nej spoločenskú hru a zabávali sme. Keď sme pristáli na letisku u nás doma, tak na parkovisku nás už čakali naše autá, presne tak ako sme ich tam predtým nechali. Všetci sme sa rozlúčili a každý sme išli vlastnou cestou. Nastúpila som do auta na miesto spolujazdca, zatiaľ čo Tanner naložil naše kufre a sadol si za volant. Pustila som pesničky a uložila som sa lepšie na sedadle. Hodinky ukazovali dve hodiny nadránom a ja som bola neskutočne unavená. Cesta k nám domov nám bude trvať minimálne pol hodinu od letiska, takže som sa rozhodla trocha si zdriemnuť. 

,,Zobudíš ma prosím, keď prídeme domov?" potichu som sa opýtala Tannera a on mi iba jednoducho odpovedal a venoval sa nočnej ceste. Ľahla som si na jeho rameno a ako lusknutím prsta som zaspala. 

TANNER

Cesta domov bola príjemná. Teraz sedím v aute s Avou, ale som nervózny. Mám na to dôvod. Posledné dva dni kým sme boli v Paríži mi písal Laurent (chalan, ktorý patrí k nám a je na čele kým sme mimo mesto), že jeden gang napadol dva naše bunkre za jednu noc a vzali si odtiaľ všetky naše prachy aj zbrane. Pritom zabili dosť našich ľudí a ja som bol neskutočne nasratý. Lebo jedného nechali žiť s odkazom, že to je pomsta za to, že sme im zabili ich člena a toto nie je koniec. Vôbec neviem o koho ide, lebo pri našej práci zabíjame ľudí skoro každý deň, ale zaslúžene. Nevinného človeka nezabijeme, v najhoršom iba pri sebaobrane. Bál som sa aký bude ich ďalší krok tak som sa čo najopatrnejšie a čo najrýchlejšie dostať domov. Ava si ľahla pred chvíľou na moje rameno a zaspala, čo ma trochu upokojilo, ale nie na dlho. 

Nakoniec som si vydýchol, keď som zaparkoval v garáži doma. Potočil som sa k Ave a tá sladko spala na mojom ramene. Vedel som, že čoskoro jej o tom budem musieť povedať, ale kým to nebude najhoršie, budem mlčať ako hrob. Budem sa to snažiť vyriešiť s chalanmi čo najskôr a vezmem si od toho magora všetko čo je naše. Z rozmýšľania ma prebralo Avino mrmlanie a zavrtenie sa. 

,,Sme doma?" opýtala sa ma jej sexy rozospatým hlasom. Ja som prikývol a ona si pretrela oči. Obaja sme vystúpili a z kufra sme vytiahli kufre. Vzali sme si ich a presunuli sme sa chodbou do domu. Vošli sme do chodby a tam sme sa opatrne vyzuli. Predsa boli skoro tri hodiny v noci a nechceli sme zobudiť otca a Ericu. Zložili sme sa a išli sme hore. Vyniesol som nám kufre hore a Avin jej dal do izby. Ona išla medzitým do kuchyne a stretli sme sa na chodbe keď som odchádzal z jej izby. 

,,Tu máš, mama piekla čokoládové brownies, sú vynikajúce." rozprávala s plnými ústami a podávala mi kúsok koláča. Ja som si ho vzal a odhrýzol som si z neho. 

,,Hm, vážne je úžasný. Na toto si rýchlo zvyknem." zamyslene som prehovoril. 

,,Predstav si to, že koláče pečie každý tretí deň." so šťastím v očiach na mňa Ava pozrela a dala mi pusu na líce. 

,,Dobrú noc, Tanner." povedala a odpochodovala do svojej izby, kde za sebou zatvorila dvere. Ja som sa presunul do svojej izby a kufor som položil k skrini. Zajtra si ho upracem, teraz idem spať. Prešiel som do kúpeľne a dal som si rýchlu sprchu. Obliekol som si na seba boxerky a šortky. Zhasol som svetlo v kúpeľni a ľahol som si do postele. Skontroloval som ešte mobil, či sa za ten čas nevyskytlo niečo nové, ale všetko bolo v poriadku. Chalani písali, že už je každý z nich doma a tak som si ľahol a po chvíli som zaspal. 

AVA

Hneď ako sme prišli domov som navštívila kuchyňu, lebo som neskutočne hladná. Hneď ako som tam vošla som na stole zbadala tanier plný maminých čokoládových brownies. Tri som zjedla na posedenie a s dvomi v ruke som kráčala po schodoch za Tannerom. Začala som jeden jesť a druhý som dala Tannerovi. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, ale nakoniec som mu dala pusu na líce a išla som spať. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla si na seba pyžamo. Ľahla som si do postele a po pár minútach som zaspala. 

Zobudila som sa na nejaký buchot, no po chvíli prestal. Tak znova niečo buchlo. Niečo mi na tom nesedelo, tak som si zo stolíka vzala zbraň a pomaly som sa vybrala von z izby. Otvorila som dvere a skontrolovala som či je chodba čistá a aj bola. V strede chodby, takmer pri schodisku som sa stretla s Tannerom, ktorý mal na sebe vražedný pohľad a v ruke zbraň. 

,,Čo sa deje? Kde sú naši?" potichu som sa ho opýtala  on kývol hlavou k dverám od ich izby. Práve sa otvárali a z nich vykukli dve postavy so zbraňami v rukách. Prišli k nám a mama mi dala bozk do vlasov. Zdola sa ozval riadny tresk. Tanner mi naznačil, že ide ako prvý dole a ja som sa vybrala za ním. Mama chcela ísť s nami, ale povedala som im nech zostanú dole. Na chodbe nebol nikto. Z obývačky avšak vychádzali nejaké hlasy. Išli sme za nimi a tam sme videli dva ľudské tiene. Potichu som prešla k vypínaču a zapálila som svetlá. Miestnosť sa osvetlila my sme mierili zbraňami na dvoch chlapov v maskách. Celá obývačka bola hore nohami. Zdá sa, že niečo hľadali, ale vôbec ma nenapadá čo by to mohlo byť. 

,,Čo tu chcete?" bolo posledné, čo som povedala.