TANNER
Stál som pred dverami Avinho apartmánu a stláčal som zvonček. Hneď mi na to pootvorila Imani dvere a odišla preč. Vošiel som dnu a zavrel som za sebou dvere. Išiel som za hlasmi do kúpeľne. Tam som uvidel na zemi Avu s Tori. Ava bola mimo a opakovala stále dookola dve vety. Vyčítala si, že niekoho zabila a že ho milovala.
,,Tanner, vezmi ju do izby, má panický záchvat. Musí zastaviť dych a ukľudniť sa." iba som prikývol a postavil som Avu na nohy. Tá si okolo môjho krku obmotala ruky a nohy okolo pása. Prisala sa na mňa ako kliešť.
,,Pššt, bude to dobré." pošepkal som jej pri uchu a hladil som ju jemne po chrbte. Pomaly som ju položil na posteľ a čupol som si k nej.
,,Tan-ner, ne-mô-žem sa na-dý-chnuť. Mám pani-cký..." prehovorila z úzkosťou v hlase. Vedel som čo mám robiť, lebo aj ja som mal pred rokmi panické záchvaty. Nahol som sa k nej a pobozkal som ju. Ona sa ku mne pridala a ten bozk bol úžasný. Keď som pocítil, že už pravidelne dýcha tak som sa musel odtiahnuť, inak by som dlhšie nevydržal. Ona sa mi hneď hodila okolo krku a ja som cítil, ako mi dopadlo na chrbát zpár sĺz.
,,Ďakujem." zašepkala mi pri uchu, iba som prikývol a odtiahol sa.
,,Myslím, že by si nemala ísť, ak chceš zostanem tu s tebou." povedal som s vážnym výrazom. Ona sa postavila z postele a pokrútila hlavou.
,,Nie. Potrebujem odtiaľ vypadnúť a odreagovať sa. Aspoň sa na chvíľu zabavíme, kým budeme znova bojovať." povedala rozhodne a ja som iba znova prikývol. Chápal som, že musí prísť na iné myšlienky a odreagovať sa.
,,Čakáme vás dole." oznámil som im a zatvoril za sebou dvere. Oprel som sa o stenu vedľa dverí apartmánu a vydýchol si. Čo to dievča so mnou robí? Keď ju vidím v takom stave mám chuť zabiť všetkých ľudí, ktorí sa na ňu iba zle pozreli. Zahnal som všetky myšlienky na ňu do kúta a nastúpil som do výťahu. Mal som to namierené do haly za chalanmi.
AVA
Všetky štyri sme stáli pred zrkadlom a obzerali sa, či sme pripravené. Spravili sme si zopár fotiek a keď sme zhodnotili situáciu, vybrali sme sa dole. Mala som na sebe čierne rifľové kraťasy a k nim bielu blúzku s odhalenými ramenami. Reya mala na sebe svetlomodrý až biely čipkovaný overal s odhaleným chrbátom. Imani mala na sebe krémový overal s odhalenými ramena a chrbátom. Tori bola oblečená podobne ako ja. Mala na sebe modré rifľové kraťasy s veľkou bielou košeľou, ktorá jej bola pod zadok. Každá sme mali nejakú malú kabelku s dokladmi a na nohách sme mali naše rovnaké biele tenisky. Otvorili sa dvere výťahu a v hale sme videli štyroch chlapov prepletených cez seba na gauči. Tanner s Dariom driemali, Hunter neprítomne sledoval ľudí na recepcii a Victor sa hral na mobile. Pozrela som sa na dievčatá a iba sme sa zasmiali.
,,Sme tu." vyhlásili sme, keď sme stáli pred nimi.
,,Trvalo vám to pol hodinu, odkedy sa vrátil Tanner." prehovoril otrávene Hunter a všetci sa postavili. Iba sme sa nad jeho mrzutou poznámkou zasmiali a vyšli sme z hotela. Namierili sme si to pešo do reštaurácie. Trvalo nám to pešo 10 minút. Do pol hodiny sme boli najedený. Mali sme palacinky s kávou a pokračovali sme do Louvreu. Znova sme išli pešo. Chceli sme si užiť toto krásne teplé počasie a netlačiť sa v nejakom autobuse s bandou cudzích ľudí. Rozprávali sme sa a zabávali. Chalani nám hovorila ich spoločné vtipné príhody a dievčatá tie naše. Nakoniec sme takto došli do Lovreu. Prešli sme obrovské množstvo výstav. Bolo vážne zaujímavé, lebo inokedy sme tu vždy prišli len na skok a nepozastavili sme sa nad tou krásou. Spravili sme si až priveľa fotiek a po troch hodinách chodenia sme si sadli na lavičky pred Louvre. Ľudia, ktorí kráčali okolo nás sa začudovane pozerali a my sme sa na tom iba smiali.
,,Nepôjdeme sa cestou niekam najesť? Po tom chodení mi neskutočne vyhladlo." pozerala som sa na nich psími očami a oni prikývli. Postavili sme sa a mierili sme si to k prístavu, kde sme mali nastúpiť na loď. Počas cesty sme kráčali okolo bagetérie a začalo mi škvŕkať v bruchu.
,,Čo ak by sme si dali bagetu a večer pôjdeme niekam do reštiky?" prehovorila Tori a s nádejou sa na nás pozrela. Bolo už na nej vidno, že je hladná, lebo začínala byť nervózna. Ja som začala tlieskať rukami ako malé dieťa a rozbehli sme sa s Tori k bagetérii.
,,Ava, Tori, aspoň nás počkajte." počula som so smiechom kričať Reyu a keď som sa pred vstupom do bagetérie obhliadla, videla som ako kráčajú za nami. Nenápadne som si ich odfotila a vošla som dnu. Tori už vravela obsluhe svoju objednávku.
,,Objednala som nám dve kuracie. Už sa ich nemôžem dočkať." nadšene sme sa pozerali ako nám ich pripravujú. Naša najobľúbenejšia je kuracia, preto som bola s výberom spokojná. Keď nám osluha podávala našu objednávku, dovnútra vošiel zvyšok osadenstva.
,,Mohla by som vás poprosiť aj dve minerálky ? Jednu nesýtenú, ďakujem." jedno dievča s obsluhy nám podalo aj vodu a mz sme zaplatili. Aj s našimi bagetami sme vyšli vonku a sadli si na obrubník pred predajňu. Rýchlo sme si ich odbalili a hneď sme sa do toho pustili. Ostatní tiež prišli von aj s jedlom, ale ostali stáť pri nás. Pomaly sme už dojedali bagety, keď Victor zahlásil.
,,Mali by sme ísť, lebo odtiaľ do prístavu to trvá 20 minút a presne o 22 minút nám odchádza loď." poškriabal sa na zátylku a pohľad z mobilu presunol na nás.
,,Tak to by sme si mali pohnúť aby sme to stihli." povedal Dario a všetci ako na povel sme sa postavili a rýchlym krokom išli k prístavu. Už sme boli skoro pri lodi, keď začala trúbiť a nastupovali poslední cestujúci. Všetci sme sa rozbehli a na poslednú chvíľu sme sa tam dovalili ako veľká voda. Rýchlo sme kontrolórovi ukázali naše lístky a po našom nastúpení na palubu sa loď pohla. Ešte, že Victor kúpil lístky cez internet, inak by sme to nestihli. Vyšli sme na najvyššie poschodie a sadli sme si na prednú časť lode. Bol to krásny výhľad. Spravila som niekoľko fotiek a poslala som ich mame. Bude rada, že sa jej ozvem, lebo odkedy som odišla som s ňou nebola v kontakte.
YOU ARE READING
StepBrother
RomanceVolám sa Ava a mám tri najlepšie kamarátky, s ktorými aj pracujem. Žijem len s mamou, lebo otec nás opustil, keď som mala 13. Lepšie povedané zabili ho. Som členkou mafie, jej hlavou. Otec mi všetko odkázal a mama sa o to starala do mojich 18 rokov...