StepBrother

32

Hneď som sa rozbehol za zvukom a videl som ako Ava rýchlo beží dolu po schodoch. Na tvári mala vydesený výraz. 

,,Vzal si Harryho?" opýtala sa ma a ja som prikývol. Ava si vydýchla a obaja sme šli do obývačky. Keď si ju Harry všimol, rozbehol sa k nej a objal ju okolo nôh. 

AVA

Zobudila som sa v posteli sama. Zľakla som sa, že sa Harrymu niečo stalo tak som rýchlo letela dole, kde som narazila na Tannera. Vydýchla som si a vydali sme sa do obývačky.  Tam som hneď zbadala Harryho, ktorý keď si ma všimol sa na mňa vrhol. Objal ma okolo nôh a ja som sa k nemu zohla. Vzala som si ho na ruky, ale keď som si ho chcela v náručí upraviť, zabolela ma strašne ruka. Úplne som na ňu zabudla a sykla som od bolesti. Tanner si to všimol a podišiel ku mne. 

,,Si v poriadku?" opýtal sa ma a ja som mu prikývla. 

,,Harry, poď. Avu bolí ruka, nemôže ťa teraz nosiť na rukách." objasnil Tanner Harrymu a on prikývol. Svoje malé rúčky natiahol smerom k Tannerovi a on si ho vzal. 

,,Poudeš s nami vonku?" opýtal sa ma Harry a ja som nechápala. Zmätene som sa iba pozrela na Tannera.

,,Poobede chceme ísť s Harrym do obchodu. Nemáme tu žiadne hračky tak by sme nejaké pozreli a sľúbil som mu zmrzlinu. Poď s nami." prehovoril Tanner a neisto ma pozval. Nevie na čom sme a či som ochotná s nimi ísť. Nemôžem povedať, že by sa mi táto situácia páčila, ale deti za nič nemôžu. A čo sa týka Tannera, tak ten z jednej strany tiež nie, ale na druhú stranu ju nemal tak odstrihnúť, keď ho hľadala.

,,Rada s vami pôjdem." pousmiala som sa a Harry zvískol. Rozutekal sa späť ku kobercu, kde pokračoval v hraní s autíčkom. Bol rozkošný s tým úsmevom na tvári a bezstarostným pohľadom. Aj ja by som chcela byť dieťaťom. Nemusela by som riešiť moje problémy a o nič sa starať. 

,,Spravím ti niečo na raňajky?" opýtal sa ma Tanner a ja som iba záporne pokrútila hlavou. Otočila som sa a vybrala sa smerom do kuchyne. On ma nasledoval a ja som otvorila chladničku. Odtiaľ som si vytiahla jogurt a zatvorila som ju. Medzitým mi Tanner nalial do šálky kávu a položil ju predo mňa na stôl. Zo šuflíka mi podal lyžičku a ja som začala spokojne jesť. 

,,Nepôjdeme na nákupy teraz? Bude v meste menej ľudí a môžeme sa rovno niekde najesť." opýtala som sa, lebo som teraz nemala čo robiť a poobede sa chcem zastaviť za dievčatami. 

,,Môžeme." odpovedal mi a pousmial sa na mňa. Ja som iba bez akéhokoľvek výrazu dojedla jogurt a odpila si z kávy. Postavila som sa a okolo Tannera prešla ku košu. Vyhodila som obal a chcela som odísť preč z kuchyne. Zábranila mi vtom Tannerova ruka na mojom zápästí. On si ma k sebe jemne pritiahol, tak aby som stala tesne predtým. 

,,Kedy sa o tom porozprávame? Nechcem aby to medzi nami bolo takéto." opýtal sa ma Tanner s jemným náznakom zúfalstva v očiach. 

,,Aké? Náš vzťah je primeraný okolnostiam." prehovorila som a založila som si ruky na prsiach. Nenechala som sa odradiť a uprene som mu hľadela priamo do očí. 

,,Ava, no tak. Nevedel som o Harrym, inak by som ju neopustil. Neopustil by som vlastného syna. Carly už nemilujem, to je dávno za mnou a o Harryho sa postarám. Postaráme sa o neho spolu. Vytvoríme si vlastnú normálnu rodinu." začal rozprávať a ja som mu chcela veriť, ale nešlo to. Pri jej mene som sa cítila nesvoja. 

,,Ako chceš aby sme vytvorili normálnu rodinu? Sme mafiáni! My nikdy nebudeme mať nič normálne. Vytvoríme rodinu a potom čo? Vieš koľko ľudí som zabila? Vieš koľko ľudí čaká na správny okamih aby sa mi pomstili. Mám ho ohroziť? To radšej zomriem ja akoby malo trpieť nevinné dieťa. Máš myľné predstavy o tom ako bude náš život vyzerať. Snívaj v noci, ale ráno čeľ krutej realite." rozprávala som mu už nahnevane a pri niektorých slovách som rozhadzovala rukami. On mi ich chytil a hlboko sa mi zahľadel do očí. Mala som pocit, akoby videl dovnútra. Akoby vedel o všetkých mojich pocitoch, činoch a bolesti. 

,,Ja vás ochránim. Spolu to zvládneme a ak bude nutné zmením svoj spôsob života. Pre vás dvoch som ochotný vzdať sa všetkého." prehovoril a ani jeden z nás sa nepohol. 

,,Ale ja nie som. Nemôžem sa vzdať toho kým som." zašepkala som a so slzami v očiach som sa otočila a vydala sa rýchlo hore schodmi. Nechala som ho stáť v kuchyni so zlomeným pohľadom. Vybehla som schody a ako veľká voda som sa nahrnula do izby. Zabuchla som za sebou dvere a zhodila som sa na posteľ. Ležala som v kĺbku a šialene plakala. Spomienky na otca a Matthewa sa mi vrátil. Znova som prežívala tú istú bolesť. Už nevládzem takto žiť. Aby sa mi minulosť a moje chyby opakovali pred očami.

Bola mi zima, ale nevládala som sa pohnúť ani prikryť. Mala som pocit akoby mnou znova prešla guľka a ja som znova ležala na tej chladnej zemi v sklade. Cítila som ako pomaly upadám do tmy. Zrazu sa predo mnou mihol tieň. Pocítila som teplo a mohutné ruky, ktoré ma zabaľovali do periny. Tanner. Je mi neskutočne ľúto, že mu mojou bolesť ničím život. Zacítila som ako mi dal pusu do vlasov a následne malú pusku na líce. Predpokladám, že to bol Harry. Viac som už nevnímala.

TANNER
 

Vyšiel som z kuchyne a vybral som sa smerom ku schodom, keď ma zastavil Harry. 

,,Aj ja cem ísť." prehovoril a tak som ho vzal na ruky. Z chodby som počul jemne utíchajúce vzlyky. Bál som sa o ňu. Nechcem ju stratiť. Chcel som jej povedať, že nevadí ak nezmení svoj život. Ja s ňou chcem byť aj keby peklo zamrzlo. Pred dverami som Harryho zložil na zem a chytil ho za ruku. Otvoril som dvere a na posteli som zbadal trasúcu sa a do kĺbka schúlenú Avu. Puklo mi srdce, keď som ju tam takto videl. Vzal som perinu a jemne som ju zabalil. Ava pomaly zatvárala oči a upadala do tmy.

,,Pššt." priložil som si ukazovák k perám, aby som naznačil Harrymu, aby bol ticho. 

,,Ave bolo zle, tak zaspala, musíme byť potichu." vysvetlil som Harrymu a on prikývol. Pohladil som ju jemne po vlasoch a dal som jej do nich bozk. 

,,Všetko vyriešim a oboch vás ochránim." pošepkal som jej aj keď viem, že ma nepočula. 

,,Mozem jej duať pusu?" opýtal sa ma Harry a ja som ho vzal na ruky. Pomaly sme nahli k Ave a on jej dal jemnučkú pusu na líce. Do široka sa usmial a poprial jej dobrú noc.