Človek asi nakoniec netuší, čo na tej ukrutnej veci bolo vlastne tak ukrutne ťažké. Zastaviť sa, nadýchnuť a dať vnemom nový rozmer, stačilo by na chvíľku. Veď v jednej z takých sa i tak nachádza iba zúfalé pískanie do vrchnáčiku od pera alebo ohrýz...
Pieseň sa lenivo rozoznela. Denné svetlo, odrážajúce sa od drobných kryštálikov, ktoré schovali celé okolie pod hrubú perinu, pohltilo všetky tiene do pre oči takmer až bolestivej belosti. Bez zábran, ktoré boli v noci nežiadané, sa mi to svetlo dlaňami bez studu opieralo skrz okno o tvár, cez ktorú som si nakoniec v sebaobrane prehodil predlaktie.
Klavírne tóny, nesúce sa od okna, sa hravo rozkmitali do ligotu tam vonku. Srdce sa mi rozochvelo z hrejivého diapozitívu, premietaného na mojich viečkach. Otrel som si pery o seba, i zahral teplými farbami, ktoré sa mi od drobnejších broskyňových vankúšikov staršieho muža vmiesili príjemnými pohybmi až k srdcu. Obrázky spred pár hodín... či tak krásny sen?Tak krásne ma bozkával...
Tóny sa ešte viac porozbiehali, lákajúc ma k životu. Zahnal som sucho v krku.
"Haydn..."
Hra sa pomaly vytratila a po chvíľke pätica koliesok zašramotila o podlahu. Ťažké kroky s prekvapivo tichými došľapmi som prepočul. "Hmm?"
Hral si Haydna...
Nadýchol som sa zhlboka a so stále prikrytými očami nechal úsmev rozliať sa mi do líc. "Už sú Vianoce." Natiahol som si rozospaté nohy, na čo sa matrac vedľa môjho boku prepadla o niečo nižšie. Zamručal som.
"Už to tak bude," zachechtal sa. Cítil som na sebe jeho pohľad, aj preto som sa ešte stále stránil tomu, odkryť si oči. Obával som sa, že by mu tak ostrá belosť znovu odhalila moje myšlienkami ružovo zafarbené líca, ktoré boli doteraz väčšinu času schované prítmím.
"Veselé Vianoce," obalil som slová do sladkého úsmevu, iba opatrne naňho nazrel spopod ruky a olizol si ešte stále jemne štekliace pery.
Stihol som uvidieť iba kúsok jeho lesknúcej sa bledej tváre, než sa matrac vedľa mňa ešte viac prehla pod jeho lakťom, aby ma zľahka pobozkal na spodnú povisnutú peru. Pousmial som sa, stiahol si ruku z čela a prichytil si ho zľahka za líce, opätujúc mu pár ďalších uvoľňujúcich bozkov, ktoré ma nenásilne prebúdzali do reality rovnej snu.
"Aj tebe, Jungkook-ie."
Voľným cvrknutím ukazováčika o palec mi ním prešiel bradu od záhybu pri krku k jamke, potom sa posadil vedľa mňa a sprehádzal si strapaté vlasy. "Mimochodom... už ti asi písali tí anjeli strážni. Vibruje to dobrú pól hodinu."
Vystrelil som hneď do sedu a vyhrabal mobil spod vankúša. Sotva som ho odomkol, už na mňa vybehlo asi cez tucet upozornení, a tak som sa radšej hneď presunul do skupinového chatu, aby som prescrolloval všetko, čo som prešvihol od včerajšej poslednej správy, pretože ako som sa už zmienil - s Yoongim som zabúdal na všetko.
Nervózne som si pookusoval pery. Krv mi odišla z prstov, ako som čítal o vrcholiacej dráme, predpovedajúcej moju smrť, a vrátila sa až keď som sa na moment pozrel na anjelsku tvár vedľa mňa, ktorá iba trpezlivo žmurkala a trela si dlane o seba.
"Čo píšu?" Zodvihol sa z pohovky a došiel si k svojmu pracovnému stolu dopiť šálku rannej kávy.
"No... ešte chvíľku to vrcholilo k mojej smrti, potom prišlo panické srandovanie, keďže som sa im zabudol ozvať... potom v noci Yugyeom začal posielať videá z našich vystúpení a smutných smajlíkov, a tak mi teraz Mingyu tvrdí, že mám smolu - neposlal som odvtedy ďalšiu fotku, takže mi teraz tie svetielka a našu spoločnú fotku neberie a dohodne sa s Eunwooom, že ma mile rád vyzdvihne autom na našej vlakovej stanici..."
Odtiahol som sa od nebezpečne vyzerajúcej obrazovky a praskol medzi perami pomyselnú bublinu. Postrapatil som si vlasy a položil mobil vedľa seba.
"Oukej...," odmlčal sa, pobavenie zaseknuté v krku ohriatom kávou, "zrejme je to prehrávané, ale mal by som sa ich báť?"
Šálka skončila späť na stole a Yoongi si sadol rozkročmo na svoju stoličku čelom ku mne. V očiach mu poskakovala trochu dotknutá, ale inak veselá iskra, prihrávajúca neistému úsmevu.
Zatriasol som hlavou a chvíľkou zomkol pery. "Beztak im len chýbam, odišiel som tak náhle." Sprehádzal som si ofinu s podpichovačným úškrnom. "Bývali sme posledné roky na Vianoce spolu... a ako som teraz nebol úplne v poriadku, tak sú asi nesvoji, ale nie je to tak, že by to neprežili." Zacnelo sa mi trochu.
Yoongi chápavo prikyvkal, prešiel si líce jazykom, potom si zopol ruky medzi kolenami a zahľadel sa z okna.
"Musí to byť zvláštne... keď je to na chvíľu zrazu úplne inak."
Narovnal som sa v miernom nepohodlí vo vnútri. S Yoongim mi bolo... neskutočne. "Je to ale príjemne zvláštne," objasnil som mu a našpúlil ľahko ústa.
"To iste," pousmial sa, "ale sú tvoja rodina, chápu ťa a starajú sa." Čo by som za to dal...
"Hm," prikývol som nepatrne, nevediac, kam presne tým mieri.
"Síce sa nestarám o názory druhých, ale nechcem, aby sa kvôli mne o teba bála tvoja rodina." Pozrel sa na mňa roztekane. Predsa i cez tú srandu, ktorú sme si z toho robili, trochu mu to mohlo splašiť myšlienky, ktoré mu mali tendenciu upadať zlým smerom.
Dlho som sa naň takto díval, miernil si šteklenie na jazyku tým, že som ním opakovane prechádzal pery, ale tá myšlienka bola príliš lákavá a adrenalín z ďalšej spontánnej hlúposti ma odrádzal od ranného kľudu.
"Tak," zakolísal som sa nesvoj cez päty, ktoré som mal pod zadkom, a pohladil sa dlaňou po krku, "čo keby sme im ukázali, že som už skutočne v poriadku a že ty si tiež mojím anjelom?"
Na to Min Yoongi nepotreboval byť géniom, stačilo, že vedel čítať medzi riadkami.
Prosím.
Zťažka sykol v sklamaní sám nad sebou, pretože vedel, že mi zrejme nedokáže odporovať. Pošúchal si tvár dlaňou, ktorá nakoniec spočinula na jeho ústach, no jeho oblomený pohľad, ktorým sa na mňa pozrel, hovoril za všetko.
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
