ŽIVOT POLOBOHOV

Vážny úraz

Z pohľadu Annabeth

Netuším, čo so mnou je. Vždy, keď som chýbala na raňajkách, bola som s Percym, ale teraz som sama. Nemám ani najmenšiu chuť niekoho vidieť. Až na Percyho. Najradšej by som sa mu schúlila do náručia a zostala tam navždy. Ale viem, že ak ho stretnem, bude vyzvedať, a to ja teraz naozaj nepotrebujem. Na druhej strane som ho nevidela celé ráno. Čo ak sa mu niečo stalo? Nikdy by som si to neodpustila. Ale myslím, že ak by to tak bolo, už by mi to niekto dal vedieť. Takže sa idem prejsť do lesa a skontrolujem či sa už nevrátila Rachel. Vravela, že na jarné prázdniny sa zastaví a tie začali už včera. Možno mi ona nejako pomôže. Pri najhoršom pôjdem za Piper, aby použila čaroslová.

Ako sa tak pozerám, usudzujem, že tu Rachel ešte nie je. Tak nič. Aspoň sa prejdem a prečistím si tú moju múdru hlavu, ktorá sa mi neskutočne točí. Myslela som, že keď pôjdem na vzduch prejde to, ale ako vidím, tak nie. Začína to byť ešte horšie. Prinútim sa kráčať ďalej z lesa, aby mi niekto pomohol, ale vidím už len ako padám neďaleko rieky.

Z pohľadu Percyho

Ja ju hádam nikdy nenájdem. Hľadám Annabeth už hodinu a nikde ju neviem nájsť. Každý koho som sa pýtal mi vravel, že ju nevidel alebo že šla cestou z jej ubikácie. Ale kam?
,, Percy, ahoj. Nebol si na raňajkách. Čo sa stalo?'' ozval sa za mnou Tysonov hlas. Teraz naňho vážne nemám náladu. A dal som to aj najavo, ale Tyson i tak pokračoval. ,,Všetci mi hovorili, že ty to teraz tak robíš. Keď sa nikto nedíva, vyparíš sa aj s Annabeth. Ale ja som ju videl ísť do lesa a ty si tu tak-''
,, Čože? Annabeth šla do lesa?''
,, Áno, a-?'' začne, ale nenechám ho dohovoriť.
,, Počkaj, kam presne do lesa šla?''
,, Vyzerala dosť smutne a podľa mňa jej bolo aj zle-''
,, Kam šla?'' spýtam sa už o dosť vyšším hlasom. Nemôžem dovoliť, aby sa jej niečo stalo.
,, Šla smerom k rieke.''
,, Ďakujem, Tyson,'' poviem rýchlo, plesnem ho po ramene a rozbehnem sa smerom k lesu. Tyson za mnou ešte niečo kričal, ale ja som nemal v žiadnom prípade v pláne zastaviť.

Vydal som sa k rieke. Keď som už bol takmer tam, začal som na ňu volať, ale neozývala sa. Podišiel som bližšie a pocítil som akoby mi zabodli meč do srdca. Annabeth tam ležala a nehýbala sa. Rozbehol som sa k nej a prezrel jej hlavu. Nekrvácala, ale bola úplne ľadová. Akoby ju strčili do chladničky a nechali ju tam aspoň dva dni. Kričal som o pomoc, ale nikto tam nebol. Zdvihol som ju a modlil som sa ku všetkým bohom, aby bola v poriadku. Nesmiem ju stratiť. Nesmiem.

Z pohľadu Jasona

Akurát som vychádzal od Cheiróna. Chcel, aby som zvolal všetkých táborníkov a oznámil boj o vlajku, ktorý bude výnimočný, pretože sa k nám chystajú zavítať Artemidine lovkyne na čele s mojou sestrou Thaliou. Už sa na ňu teším, nevideli sme sa už dosť dlho. V tom som uvidel Percyho ako vychádza z lesa a nesie Annabeth v bezvedomí. Rozbehol som sa k nemu, aby som zistil, čo sa stalo.
,, Percy,'' zvolal som naňho, ,,Čo sa stalo?''
,, Pomôž mi ju vziať k Cheirónovi! Rýchlo!'' Vyzeral akoby niesol Annabeth nie v bezvedomí, ale smrteľne ranenú. Dúfam, že len preháňa.
Zabúchal som Cheirónvi na dvere. Neviem čo robil, že mu to tak dlho trvalo, ale dvere otvoril až po asi desiatich zaklopaniach. Percy išiel vyskočiť z kože. Myslel som, že keby nemal na rukách Annabeth, tie dvere by rovno vykopol.
Okolo sa už začali zbiehať táborníci. Cheirón konečne otvoril. Keď uvidel Annabeth, poslal nás hneď do prvej izby a pýtať sa začal až potom. Rozleteli sa dvere a dnu ako víchor vrazila Piper.
,, Čo sa stalo?'' spýtala sa.
,, To sa práve snažím zistiť,'' odvetil Cheirón trochu vysokým hlasom a prezrel Annabeth.
,, Ja neviem, jednoducho som ju nemohol nikde nájsť a keď som ju našiel bola v bezvedomí,'' povedal Percy.
,, Kde si ju našiel?'' spýtal sa Cheirón.
,, V lese pri rieke.'' Percy sa snažil zadržať zlosť a strach. ,, Neviem, neviem, čo sa jej stalo. Cheirón pomôžte jej, prosím!'' už to nevydržal a vybuchol ako sopka. A riadne rozbesnená sopka.
,, Jason, vezmi Percyho preč! Piper, ty prines z kúpeľne uteráky. Musíme ju zahriať, rýchlo!''
Snažil som sa ho poslúchnuť, ale Percy sa nechcel ani pohnúť. Musel som to urobiť, inak by som ho odtiaľ nedostal. Pustil som doňho taký mierny blesk. Načo Cheirón zareagoval lepšie ako som si myslel: ,, Môžeš ho omráčiť, len ho nepriveď do stavu v akom je Annabeth. Alebo horšieho.'' Po pravde ma to dosť zaskočilo. Používať svoje sily proti sebe nám dovoľoval len výnimočne. A podľa všetkého, toto bolo výnimočne.

Vzal som Percyho k mólu, kde Leo ešte stále pracoval na Argu II. Možno mu Percy nejako pomôže. Aspoň príde na iné myšlienky.
,, Ale čó! Kto by bol povedal, že keď sem prídete, ten horšie vyzerajúci bude Percy?'' vyštekol Leo hneď ako nás zbadal.
,, Čo sa stalo? Pobili ste sa?''
,, Nie. Prečo by sme sa mali pobiť?'' To čo hovoril mi nedávalo žiadny zmysel.
,, Nechaj to tak. Choď oznámiť boj o vlajku. Ja tu s ním zostanem,'' povedal Percy dosť zničene.
,, Určite?'' Chcel som sa uistiť, aby náhodou nevyviedol nejakú hlúposť.
,, Áno, choď,'' odvetil Percy a kývol na mňa rukou, aby som už šiel.

Z pohľadu Lea
,, Teraz vážne. Vyzeráš akoby ťa prešiel kamión. Čo sa stalo?'' spýtal som sa Percyho, keď Jason odišiel. Vážne ma to trápi. Vyzerá dosť hrozne a videl som táborníkov, ako sa hromadia okolo hlavnej budovy.
,, Ide o Annabeth,'' vzdychol si tak ťažko, až to bolelo, ,, našiel som ju v bezvedomí pri rieke.''
,, Ale veď to nie je také strašné. Teda je to zlé ale, ... veď vieš ako to myslím.''
,, Viem, aj ja som si to povedal, ale neviem sa zbaviť pocitu, že je to oveľa vážnejšie, ako iba odpadnutie.'' Percy sa natiahol na palube a zahľadel sa na nebo. Myslel som, že by mi mohol pomôcť, ale keď sa naňho tak pozerám, usudzujem, že je dosť zničený a tak ho tam nechám len tak ležať. Myslím, že na naplánovanú plavbu asi nepôjdu. A ak to bude s Annabeth horšie, (tak ako to cíti Percy) nepôjde nikto.

Tak a ďalšia kapitola, som rada, že to čítate a dúfam že sa vám to páči.:-)
Prepáčte za chyby:-) zatiaľ BEY