ŽIVOT POLOBOHOV

Neklam mi!

Z pohľadu Percyho

Sníva sa mi čudný sen. Som sám na mori. Okolo mňa je iba hustá hmla a temná voda. Vodu mám rád, ale táto vo mne vzbudzuje čudné pocity. Z diaľky sa začne vynárať niečo veľké. Je to loď- obrovská loď.
,, Ja som ti to vravel, Perseus Jackson. Povedal som, že sa pomstím.''ozval sa z nej hlas. Je mi povedomí, ale neviem si spomenúť komu patrí.
,, Kto si?''spýtam sa.
,, Som tvoja nočná mora. Dlho sme sa nevideli, však braček.''
To je ono. Ten prízvuk,.... ten hlas patrí Chrýsáórovi. Keď sme boli v Mare Nostrum prepadol našu loď a mňa s Annabeth chcel predať Gai. Lenže som ho prekabátil a on mi sľúbil pomstu.
,, Čo odo mňa chceš?''zakričím naňho.
,, Hahaha!''zasmeje sa, ,, chcem sa ti pomstiť. To je hádam jasné. Ty si ma pripravil o posádku, o loď aj o dôstojnosť a preto ti vezmem to, na čom ti záleží najviac.'' Uvidím siluetu ,ako sa ku mne približuje. Natiahnem sa po Anaklusmos. Nie! To nie je možné. Chrýsáór má Annabeth. Má zviazané ruky a pod krkom nôž.
,, Tak čo, Pery. Ako sa cítiš teraz? Mám tvoju lásku, ktorá, žiaľ bohom, nebude na tomto svete už dlho.''
,, Pusť ju!''
,, Pustím, ale až keď ju zabijem.''

Prebudím sa a sadnem si. Som mokrý a lapám dych. Upokojím sa, až keď vedľa seba uvidím Annabeth. Leží pri mne a spí. Opriem sa o čelo postele. Pozerám sa na Annabeth a jemne jej odhrniem vlasy z tváre.
,, Nikdy sa to nestane. Nedovolím to. Ochránim ťa ,aj keby som mal zomrieť.'' zašepkám a hladím ju po vlasoch. Mykne sa a zažmurká. Keď ma uvidí ,usmeje sa, zatvorí oči a zhlboka sa nadýchne.
,, Koľko je hodín?''spýta sa.
,, Málo. Spi ďalej.''sadne si vedľa mňa.
,, Stalo sa niečo?'' chytí ma za ruku, ,, Zase zlý sen?'' Premýšľam či jej to mám povedať. Nie, nebudem ju zbytočne znepokojovať.
,, Nie, nie. Všetko je v poriadku.''
,, Percy, ty si stále myslíš ,že neviem kedy ťa niečo trápi?''
,, Je to v poriadku.''usmejem sa na ňu. Annabeth sa ku mne pritúli a objime ma. Ja ju tiež.
,, Keď mi to nechceš povedať, v poriadku, ale neklam mi.''zatvorí oči a zaspí mi v náručí.

Je ráno. Zobudím sa s Annabeth v náručí. Pravou rukou si pretriem oči a pomaly nadvihnem Annabeth hlavu a uvoľním sa z jej zovretia. Odídem do kúpelne. Idem k umývadlu a opláchnem si tvár. Stále musím myslieť na ten sen. Neviem či to mám Annabeth povedať, neviem ako ju mám ochrániť, tak aby som v nej povzbudil podozrenie. Je až príliš chytrá, čo je niekedy skvelé ,ale inokedy je to prekliatie. Nemôžem ju oklamať vôbec v ničom. A určite nie v tomto. Ako jej to vysvetlím? Ak s ňou budem chodiť všade, príde na to ,že niečo nie je v poriadku. Ale to zistí aj tak. Čo mám robiť?

Z pohľadu Annabeth

Zobudím sa a poobzerám sa po miestnosti. Som u Percyho, ale on tu nie je. Kde zase odišiel? Nemôže aspoň občas zostať pri mne, až kým sa neprebudím. Ale nesmiem ho súdiť. V poslednej dobe to mal ťažké. Najmä so mnou.
Postavím sa z postele a prezlečiem sa do svojich šiat zo včera. Pozriem sa na hodiny. No do kelu! O päť minút sú raňajky.
,, Percy.''zavolám naňho. Percy vyjde z kúpeľne.
,, Ahoj. Deje sa niečo?''
,, Nič, len to, že o menej ako päť minút sú raňajky. Prečo si ma nezobudil?''
,, Aj tebe dobré ráno.''
,, Prepáč. Ja len... no nič sa nestane, keď ich vynecháme. Nebude to prvýkrát.''idem k nemu bližšie. Chce mi dať pusu, ale odtiahnem sa.
,, Najprv si umyjem zuby.'' Poviem a idem do kúpeľne.

Zatvorím za sebou dvere a idem k umývadlu. Umyjem si zuby a rozčešem vlasy. Pozriem sa do zrkadla a uvidím v jeho odraze okno z ktorého ma niekto špehuje. Otočím sa, ale v okne už nikto nie je. Neviem ,či sa mi to len zdalo alebo to bolo naozaj. Znovu sa pozriem do zrkadla. Niečo sa mi na ňom nezdá. Zrazu začnú spoza zrkadla vyliezať desiatky pavúkov.
,,Nie, nie, pavúky nie!'' Odskočím od zrkadla a rozutekám sa k dverám. Vyjdem z kúpeľne a vpadnem do náručia Percymu, ktorý asi počul môj krik a šiel za mnou.
,, Čo sa stalo?'' Spýta sa.
,, Drž ma ,prosím. Nepúšťaj ma.''rozplačem sa a silno ho objímam. Nechcem ,aby ma pustil, ani sa ma niečo pýtal, ale asi sa tomu nevyhnem.
,, Annabeth ,čo sa deje?''spýta sa ma a ešte stále ma silno ochranársky objíma. Neodpovedám mu. Chcem ,ale nejde to. Keď otvorím ústa vychádzajú z nich len vzlyky.
,, Ččč, neplač. No tak.'' Stisne ma silnejšie.
Len tak tam stojíme a objímame sa, až kým niekto nezaklope na dvere. Uvoľním Percyho so svojho zovretia a pokúšam sa neplakať. Nejde to. Nechcem odísť od Percyho. Keď ho opustím, čo ak sa tie pavúky vrátia, ale keď zostanem, zistia, že tu spávam. Čo mám dočerta robiť?
,, Choď do izby. Ak sa niečo bude diať ,krič, jasné? Je jedno čo. Aj keby tam vletela včela. Hh?'' Kývne na mňa hlavou a ešte raz ma objíme. Odídem a snažím sa prekonať túžbu obráť sa, a bežať späť za Percym.

Z pohľadu Jasona

Mohol by si pohnúť. Nemienim stáť pred jeho dvermi celý deň. Znovu zaklopem.
,, No konečne.''poviem, keď Percy otvorí.
,, Ahoj. Čo sa deje?''spýta sa.
,, Mali by sme to prebrať radšej osamote.''poviem a pozriem sa smerom k jeho izbe. Určite je tam Annabeth.
,, Dobre, ale bude to musieť trochu počkať.''
,, Prečo? Nemôže tu zostať?''ako dopoviem, Percy na mňa vrhne čudný pohľad.
,, Nie.'' Povie šeptom. ,, Nechcem ju nechať samu.''
Vzdychnem si. To nemôže zostať na chvíľu sama? Viem, že si na ňu niekto brúsi zuby, ale myslím, že toto už Percy preháňa.
,, V poriadku. Príďte k Argu II. Stretneme sa tam.''
,, O polhodinu.''
,, Platí.''poviem a odídem. Dúfam, že prídu. Nie ,ako na raňajky. Je len otázkou času, kedy im na to Cheirón príde. Ak to už nevie. Možno ich nevyhodí, ale zaviaže im na krk zvony, ako to chcel urobiť tréner Hedge, keď sme ich pristihli, ako spia spolu v stajniach pre pegasy na Argu II.

Z pohľadu Annabeth

Som v Percyho izbe, sedím na jeho posteli a zvieram v ruke nôž. Viem, že proti pavúkom mi veľmi nepomôže, ale cítim sa tak ,aspoň o niečo menej vydesená. Plač pomaly ustal, ale stále sa cítim.... hrozne. Vojde Percy. Prisadne si ku mne na posteľ. Vezme mi nôž a chytí ma za ruky.
,, Povieš mi čo sa deje?''spýta sa.
,, Ja neviem.''
,, Čo si videla v kúpeľni?''ako si na to spomeniem, znovu sa mi chce plakať.
,, Ja,....''vydýchnem. Poviem mu o pavúkoch a človeku, aspoň si myslím, že to bol človek, za oknom. Percy sa na mňa ustarostene pozerá. Mám pocit, že toho vie viac než ja. Neviem, čo na to povie a asi to budem ľutovať, ale musím sa ho to spýtať.
,, Percy, tajíš mi niečo?''
Zaváha. ,, Nie. Ako ťa to napadlo?'' Vytrhnem sa mu z rúk a postavím sa.
,, Nie som slepá!'' Zakričím naňho. Prečo mi klame? ,, Predsa sme si sľúbili, že si budeme hovoriť pravdu! Prečo to nerobíš?!''
,, Annabeth,...''postaví sa tiež a pokúsi sa ma dotknúť, ale nedovolím mu to.
,, Nevyvliekaj sa z toho. Vieš o čom hovorím. Povedz mi konečne pravdu.''
,, Ja....''skloní hlavu.
,, Dobre. Pochopila som.''otočím sa na odchod.
,, Nie.''zachytí ma za zápästie. ,, Nič nechápeš.''
,, Tak mi to vysvetli.''otočím sa k nemu. ,, Povedz mi pravdu.''
,,... Nemôžem.'' Znovu chcem odísť.
,, Annabeth,... keby som mohol poviem ti to už dávno. Jednoducho ešte nemôžem. Ver mi.''
,, Ako ti mám veriť, keď si porušil sľub?'' Percy sa chytí za hlavu. Chcem odísť. Už som pri dverách ,keď ma Percy potiahne za ruku, pritisne si ma k sebe a pobozká. Po chvíli sa odtiahne.
,, Milujem ťa. Veríš mi?'' Znovu ma pobozká.
,, Verím.''poviem a tentoraz pobozkám ja jeho.
,, Tak mi ver aj v tomto. Poviem ti to v správny čas.'' Zvyčajne vyhrávam ja, ale vidím, že teraz to tak nebude.
,, Dobre.''vzdám sa. Odtiahnem sa od neho. ,,Asi by sme už mali ísť.''
,, Kam?''
,, K Argu II.'' Usmejem sa a vezmem ho za ruku.

Ahojte, tadá nová kapitola. Dúfam, že sa vám páči:-) budem rada každému vote aj komentu:-)
Prepáčte za chyby, a zatiaľ Bey:-):-):-)