ŽIVOT POLOBOHOV

Noví pasažieri

Z pohľadu Annabeth

Ležím v Percyho posteli. Dávam si veci v hlave dokopy ,ale čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým som viac presvedčená, že táto skladačka nemá riešenie. Prestanem nad tým teda rozmýšľať a začnem si predstavovať Percyho. Keď bol stratený, pomáhalo mi to nezblázniť sa, no teraz... Do očí sa mi nahrnú slzy.
,, Nemala by si plakať. Dieťaťu to neprospieva.'' Ozve sa za mnou Reynin hlas. Otočím sa ku dverám a uvidím ju stáť opretú o zárubňu.
,, Čo tu robíš?''poviem a začnem hľadať nejakú zbraň ,aby som sa mohla brániť. Prvé čo mi napadlo je, že nás napadli rimania. Vezmem zo stola lampu.
,, Len pokoj.''povie Reyna a dá pred seba ruky na obranu. ,, Som tu sama. Nechcem vám nijako ublížiť.'' Položím lampu pred seba na postel no nepúšťam ju.
,, Čo tu teda chceš? A ako vieš, že som tehotná?''spýtam sa jej nepriateľsky.
,, Prišla som s... no...''
,, So mnou.''ozve sa za Reynou Nico di Angelo.
,, Nico,''oslovím ho.
,, V celej svojej kráse.''povie.
,, Ale čo tu...?''začnem ,ale Nico podíde k Reyne zozadu ju objíme a pobozká na líce. Vyvalím oči.
,, Vy... vy dvaja... vy ste...''neviem sa vykoktať.
,, Pár.''povie Reyna. ,, Prišli sme vám pomôcť.''
,, Ale ako...''nechápem ako možu byť oni dvaja spolu.
,, To je nadlho.''povie Nico. ,, To vám vysvetlíme neskôr. Teraz by sme už mali ísť.''povie otočí sa aj s Reynou a začnú kráčať k dverám.
,, No počkať počkať. Žiadne také. Čo Will?''spýtam sa a postavím z postele. Nico aj Reyna zastavia. Nico jej niečo povie do ucha a ona odíde. Otočí sa a podíde ku mne.
,, Keď to chceš všetko počuť, tak si radšej sadni.''povie. Sadneme si na posteľ.
,, Takže no kde začať?''
,, Čo keby si mi povedal čo sa stalo s Willom?''
,, No rozišli sme sa.''
,, Prečo?''
,, Pretože som niečo zistil. A napravil som to.''
,, Ako to myslíš?''
,, No dobre. Jazdil som po svete prostredníctvom tieňov a akurát som sa vracal k Willovi, ale niečo sa stalo. Nepýtaj sa ma ako ani kto, ale zistil som, že ma zakliali. Tak ako kedysi Pásifaé. Vraj kvôli nejakej pomste môjmu otcovi alebo také niečo a preto sa mi páčili chalani. Ale bol som za jednou osobou, ktorá ma odkliala, a tak som prišiel na veľa vecí. Jednou z nich je, že sa mi páčia dievčatá. A s tou kliadbou boli spojené aj niektoré moje spomienky. Spomenul som si na mamu a Biancu ako sme boli malí. Mama nám spievala.''
,, Nico, ale...''
,, To je všetko. Potom som stretol Reynu a tá mi povedala, že máte problémy. Tak sme šli za vami a dajako sme to dali dokopy. ''
,, Nico...''začnem.
,, Ja viem, viem je to totálne-''začne no ja ho objímem.
,, Som veľmi rada, že si konečne našiel sám seba. Ale čo Will? Ako to vzal?''
,, Will je v pohode. Pochopil to a teraz sme kamoši.''
,, Tak to je skvelé.''
,, To je, ale ešte niečo je tu nové okrem môjho odkliatia.''povie Nico a pozrie sa mi na brucho. ,, Gratulujem, mamička.''
Usmejem sa ,ale ten úsmev o chvíľu pominie.
,, Čo sa deje? Mala by si sa tešiť.''povie.
,, Nemôžem, keď tu nie je.''
,, Annabeth...''
,, A pochybujem, že budem niekedy aspoň z polovice tak šťastná ,ako keď sme boli spolu. Bez Percyho tu už byť nechcem.''poviem a rozplačem sa. Nico ma objíme.
,, Neboj sa. No tak neplač. A na to, že odtiaľto odídeš zabudni. Nosíš predsa pod srdcom dieťa. Potrebuje ťa a keby si odišla ono zomrie tiež. Počúvni ma. Viem čo hovorím.''
,, Ale keď to je také ťažké.''
,, To prejde. Uvidíš.''
,, Nechcem to.''
,, Čo?''
,, Zabudnúť. Chcem byť s ním.''
,, Ty ho veľmi miluješ, však?''spýta sa ma Nico. Prikývnem.
,, Áno. Viac než čokoľvek.''
,, Annabeth!''ozve sa Piperin krik z chodby. Vletí do izby. Je celá zadychaná.
,, Čo sa deje?''spýtam sa.
,, R..r..rimania.''povie medzi hlbokými nádychmi.
,, Čo s nimi?''spýtam sa keď začujem hluk prichádzajúci z paluby. Všetci sa na seba pozrieme.

Z pohľadu Piper

Pozerám sa na Annabeth. Vidím čo chce urobiť.
,, Nie Annabeth. Na to ani...''nenechá ma ani dopovedať. Prebehne okolo mňa do jej izby. , nemysli.'' dokončím. Nico mi pomôže postaviť sa a keď si to zamierim do Annabethinej izby znovu okolo mňa prebehne s dýkou v ruke. Vybehne na palubu. Ja s Nicom bežíme za ňou. Keď vyjdem uvidím našu posádku bojovať proti kope rimanov. Na počudovanie nikde nevidím Reynu.
,, Kde je Reyna?''spýtam sa Nica. Neodpovie, ale namiesto toho sa rozuteká k Oktaviánovi.
,, No super. Aj ma počúvajú.''poviem si a rozutekám sa na pomoc k ostatným. Postavím sa k Jasonovi a oprieme sa o seba chrbtami.
,, Kde je Annabeth?''spýta sa ma Jason.
,, Nemám šajnu.''odpoviem mu. ,, Musíme sa s nimi porozprávať.''
,, S kým?''
,, To si robíš srandu? S rimanmi predsa.''
,, Ale ako?''spýta sa.
,, To netuším.''poviem a odrazím meč, ktorý sa mi skoro zabodol do nohy.

Z pohľadu Nica

Rozbehnem sa rovno k Oktoviánovi.
,, Oktavián!''zaručím naňho a on sa mu mne otočí. Zaženieme sa svojimi mečmi. Keď sa stretnú zaiskria. ,, Kde je?!'' Hovorím mu nenávistne.
,, Kto kde je?''
,, Nerob sa sprostejším ako už si. Kto asi?! Reyna!''zarevem. Oktavián sa zasmeje.
,, Reyna? Veď ste ju predsa uniesli. To ja by som sa mal na to pýtať teba!''začne hlasno hovoriť.
,, Čo to pre všetkých bohov trepeš?!''
,, Nepretvaruj sa! My to vieme.''keď to povedal, došlo mi o čo mu ide. Všetkých presvedčil, že sme ju uniesli aby mal dôvod nás napadnúť. Niečo vo mne v tej chvíli vybuchne. Zaženiem sa mečom a pritlačím Oktaviána k podlahe. Odkopnem jeho meč a zdrapmem ho za tričko. ,, Počúvaj ma ty krpatý hajzel. Ak si jej skrivil čo i len jediný vlas... zabijem ťa.''
,, Aale čo? Najprv ju unesieš a teraz to chceš hodiť na mňa? A ešte sa mi aj vyhrážaš.''
,, Prestaň! Viem, že si to bol ty.''
,, A ako to chceš dokázať?''
,, Nepotrebujem to dokazovať. Jednoducho mi povedz kde je a ja to neprezradím.''
,, A to ti mám veriť?''
,, Ak mi to nepovieš... už nikdy nepovieš nič. Nezabúdaj, že to ja som ten čo zdrží meč nad tvojím krkom.''
,, Ale to sa môže zmeniť.''povie a pozrie sa za mňa. Zrazu ma niekto zozadu ovalí.

Ahoojte :D Prepáčte, že mi to tak trvalo, ale poznáte to- prázdniny. Dúfam, že sa vám časť páči a ďalšiu sa pokúsim pridať čo najskôr. Píšte do komentov ako sa vám príbeh páči a môžete pridať aj to ako prázdninujete:-) iba ma to poteší :-):-):-)
Sorry za chyby a zatiaľ Bey:-):-):-)