ŽIVOT POLOBOHOV

Košeľa

Z pohľadu Lea

Vidím ju. Už som takmer pri nej, keď sa zastavím. Naozaj mám ísť za ňou? Veď som si povedal, že počkám kým príde ona. Nie! Musím to mať z krku.
,, Annie, " oslovím ju a ona sa strhne. Vytiahne ruku z vody a prudko sa postaví.
,, Prepáč nechcel som ťa vydesiť." pomaly kráčam k nej.
,, Nevydesil si ma, len som nevedela, že tu niekto je. "
,, Jasné." nebudem do nej radšej zabŕdať.
,, Počuj, Annie, myslím, že by sme sa mali o niečom porozprávať. "
,, Ja nie. Nie je sa o čom. A teraz ak dovolíš-" chce odísť.
,, Vyspali sme sa spolu!" zakričím za ňou, ,, to sa ti zdá ako nič?"
Rozbehne sa ku mne rýchlym krokom
,, Ticho! Niekto to môže počuť," hovorí šeptom.
,, Tak neutekaj. Prečo mi stále utekáš? Najprv v noci, potom pri raňajkách aj teraz. Prečo sa mi vyhýbaš?"
,, Tebe?" povie.
,, Ano, mne. Hovoríme tu o nás, takže asi mne sa vyhýbaš, " nechápem jej otázku.
,, Ale nie to. Povedal si, že utekám tebe."
,, No. Ano." Som trochu, vlastne dosť zaskočený, že si to všimla. Navyše, keď som to sám nepostrehol, ,, Ale neodbáčaj od témy. Prečo sa mi vyhýbaš?"
,, Ja len... Ja neviem. "
,, Akože nevieš?"
,, Radšej to neriešme dobre?" otočí sa, že chce znovu odísť.
,, Čo bude teraz s nami?" znovu trochu dvihnem hlas, ,, Budeme spolu alebo-"
,, Nie!" To bolo rýchle. Zastaví a vráti sa ku mne, ,, Vieš čo? Vlastne viem prečo sa ti vyhýbam. Bola to jedna noc. Ano, dobre, ale pri tom to skončilo. Hneď keď som prekročila prah tvojej kajuty." Prečo jej slová bolia viac než bitka? Dokonca viac nez zasiahnutie mečom. Ale nestrácam hlavu a chytám sa poslednej nitky.
,, To, že máš na sebe moju košeľu svedčí o niečom inom." poviem jej s povzbudením, že som práve zasadil tvrdší úder než ona. Ale Annie sa tiež nedá. Vyzlečie si ju a zostane iba v čiernom tielku a kraťasoch. Hodí mi ju do hrude.
,, Vzala som si ju len preto, že mi bola zima. Nič za tým nehľadaj. Ako som povedala. Nechaj to tak. A mňa tiež," povie a rozbehne sa preč. Do očí sa mi začnú hrnúť slzy, ale potlačím ich. Hodím košeľu do zeme a zvresknem tak, že to museli počuj aj v tábore. Všetko čo som chcel vypustiť von cez slzy presmerujem do ruky a tresknem do útesu zo zeme tak, že sa kus odštiepi.
,, Aaau. Sakra. Rici. Au." nadávam a zatínam zuby od bolesti. Mám taký pocit, že som si asi zlomil ruku. Už len toto mi chýbalo, fakt. Čert mi ťa bol dlžný, Annie Blakeová, vzdychnem. Serem na to. Idem nájsť Percyho, nech mi to dá doporiadku a začnem pracovať na lodi.
,, Sakra!" nadávam stále.

,, Čo si robil?" pýta sa ma Annabeth.
,, To čo vždy. Somariny." ozve sa spoza nej Percy.
,, No hurá. Že sa ti aj uráčilo prísť." poviem mu. Sedím v hlavnej budove na gauči. Sme tu len my traja. Keď som prišiel, Annabeth robila niečo s knihami a Percy bol bohviekde.
,, No tak po prvé, môj drobný kučeravý kamarát, buď milší, lebo ja som ten, kto ti má uzdraviť ruku. A po druhé, počkaj ma vonku, chcem pozdraviť tú najkrajšiu ženu na svete." povie Percy, chytí Annabeth za pás a pritiahne si ju prudko k sebe. Až tak, že mu takmer tresla knihou, čo mala v ruke, do toho jeho nafrneného ksichtu. Škoda, že minula.
,, Dobre, toto fakt nepotrebujem vidieť," poviem a odídem si sadnúť na schody.
Po chvíli príde Percy za mnou s ohromným úškľabom na perách.
,, No už môžme? Dosť to bolí." poviem mu.
,, Dobre, dobre, veď už idem."

Kráčame k mólu a cestou sa rozprávame. Teda Percy rozpráva a ja odmietam odpovedať.
,, No taaaak. Už to vyklop." nalieha Percy.
,, Čo? Nie je čo vyklopiť."
,, Tak bol si s ňou či nie?"
,, Nie! Teda no..." nechcem klamať.
,, Takže predsa! No hovor. Som samé ucho." Rozplýva sa a rozhadzuje rukami, div mi jednu netreskne.
,, Vidno, " poviem a on sa na mňa škaredo pozrie. ,, Fajn. Bol som s ňou a poslala ma niekam, čiže môžeš byť pokojný."
,, Akože pokojný? A akože ťa poslala niekam?" na chvíľu zastaví, ale ja nie.
,, Si nechápavý? Odkopla ma, nechce ma, nechce so mnou byť, nepáčim sa jej, nemá ma rada ešte nejak ti to mám povedať?" rozčúlim sa a zvýšim hlas. Len neviem či preto, že Percy ide kúsok za mnou alebo preto, že mi už vrú nervy.
,, Nie ja to chápem ale nechápem, " povie.
,, Tak chápeš alebo nie? Lebo inak to už povedať neviem."
,, Chápem čo mi chceš povedať, ale nie tomu, prečo to spravila. Veď ste predsa..." dobehne ma a takmer zašepká, ,, boli spolu."
,, Ja viem, ale pre ňu to zjavne nič neznamená, " ja veru nešepkám, ,, a už sa o tom nechcem viac baviť."