ŽIVOT POLOBOHOV

Ty si tehotná?!

Z pohľadu Annabeth

Tentoraz naše preteky vyhrá Percy.
,, To neplatí. Podvádzal si.''poviem, ale s úsmevom.
,, Ale nehovor.''príde ku mne a chytí ma za ruku.
,, Dobre, víťazí Annabeth.''povie Rachel nakoniec.
,, Heeej!''nedá sa Percy. Rachel ma chytí za ruku a vojdeme dnu. Prvé čo uvidím, je kopa šiat a dve plné tašky, ktovie čoho ,na posteli.
,, Nevedela som, čo chceš, tak som ti priniesla skoro všetko.''povie Rachel.
,, Toto vyzerá ,akoby si vzala všetky moje veci a ešte k nim niečo pridala.''poviem.
,, Mali by ste to uložiť, pretože o chvíľu je večera a sú tu len dve postele.''povie Percy. ,, No teraz sa dá spať iba na jednej.''
Keď dopovie, poberie sa rýchlo preč. Keby to neurobil, asi mu niečo poviem, ale iba sa usmejem.
,, Má pravdu.''povie Rachel a začne sa prehrávať v kope šiat.
,, Niekedy by som ho najradšej...''
,, Nechaj to tak. Je to pravda. On bol len jediný, kto to povedal.''
,, Ako to myslíš?'' Začnem preberať svoje veci.
,, Prosím ťa. Vieme predsa, ako sa bude spať.''
,, Čože?''
,, Vy dvaja budete v Percyho posteli a ja ,ak mi to dovolíte ,na tej druhej.''
,, Nebuď smiešna. Ja a Percy v jednej posteli...''
,, To, že som tu nebola, neznamená, že o tom neviem.''povie. To, že tu spávam, už vie asi celý svet.
,, Nechajme túto tému. Poďme radšej upratať tie veci.''začneme ich ukladať do skrine. Do kúpeľne radšej nejdem. Poprosím o to nenápadne Rachel. Tiché upratovanie však dlho nevydrží.
,, A ako ste na tom s Percym?''spýta sa.
,, Však vidíš. Sme šťastný ako blchy.''
,, Ale vážne. Vidím, že sa niečo deje. Bez ohľadu na to... proroctvo.''
Vydýchnem. ,, Nechcem ťa tým zaťažovať.''
,, No tak, povedz mi to.''povie, chytí ma za ruku a sadneme si na dopoly upratanú posteľ. Pozerám sa na tričko v mojich rukách. ,, Nie! Ty si tehotná?!'' Spýta sa tak nahlas, až sa bojím, aby to niekto nepočul.
,, Nie! A nekrič tak. Ešte ťa niekto začuje. To by mi už len chýbalo.''
,, Čo? Byť tehotná či to, aby to niekto počul?''povie a ja ju plesnem po ruke.
,, Už s tým prestaň.''zasmejeme sa. ,, Ty nie si normálna.''
,, Ja by som sa nečudovala.''
,, Čo?''
,, No, keby si bola. Milujete sa, spávate v jednej posteli,...''
,, Ččččt.''preruším ju a zapchám jej ústa vankúšom. Ešte stále sa smejeme, keď do izby vojde Piper.
,, Ahojte. Čo to tu riešite?''spýta sa a prisadá si k nám na posteľ.
,, Annabeth je tehotná.''povie Rachel.
,, Čo?''
,, Nie som!''poviem a do izby vojde Percy. Dúfam, že nás nepočul.
Keď nás všetky uvidel, zarazil sa.
,, Dúfam, že tu nemieniš spať aj ty.''povie a pozerá sa na Piper.
,, Nie, ale po pravde som prišla za tebou.''
,, Za mnou?''
,, Si hluchý?''
,, No dobre. Vy dvaja sa choďte porozprávať a ja s Annabeth to tu dokončíme.''uzavrie to Rachel.

Z pohľadu Percyho

To som zvedaví, ako mi vysvetlia to proroctvo. Prečo jej to povedali? Piper a ja kráčame k hlavnej budove. Cheirón stojí pri stole a rozpráva sa s Jasnom.
,, Percy,''osloví ma , ,,Annabeth je už presťahovaná?''
,, Nezahovárajte. Prečo ste jej to povedali a mne ste to zakázali?!''
,, Budete musieť odísť skôr.Vyskytli sa určité zmeny.''povie Cheirón.
,, Aké zase?''
,, Moja dýka,''zamieša sa medzi nás Piper, ,, v Katoptrise som niečo videla. Neviem čo všetko sa zmení, ale...''
,, Čo si videla?''
Zhlboka sa nadýchne. ,,Asi by si to mal vidieť na vlastné oči.''povie a položí dýku na stôl. V jej čepeli najprv uvidím iba svoj odraz, ale potom... uvidím seba a Annabeth, ako bojujeme z posledných síl...uvidím labyrint, ktorý už nemal existovať, ešte nebezpečnejší ako predtým... Athénu Parthenonskú, pod ktorou sa rozpadáva zem... a tiež bránu smrti, stojacu na tmavom a desivom mieste. Znovu uvidím svoj odraz.
,, Myslím, že pod Athénou je...Tartar. Ak si nepohneme a ona sa prepadne...''
,, Tak medzi Grékmi a Rimanmi bude znovu a navždy nepriateľstvo.''dokončím za Piper.
,, Presne tak. Preto sme jej to museli povedať. Čím skôr sa tam vypravíme, tým lepšie.''
,, Ale prečo ste mi zakázali,aby som jej to povedal?''
,, Pretože sme mali v pláne urobiť to isté. No, keď Piper videla v dýke to čo videla, nemohli sme to len tak nechať.''povie Cheirón.
,, Tak ste jej to len tak povedali. Bez ohľadu na to, či sa jej niečo stane.''
,, Percy, o niekoľko dní odchádzame. Leo ešte doladzuje určité veci na Agro II, ale približne o päť dní, môžeme vyraziť.''povie Jason, ktorý nás doteraz len počúval.
,, O päť dní.''zopakujem. Zostaneme tu len päť dní. Potom sa začne ďalšia vojna .

Vraciam sa do ubikácie . Už je dosť neskoro. Keď prídem do izby, uvidím ako Annabeth spí v mojej posteli a Rachel v Tysonovej. Nechcem ich budiť, tak iba prikryjem Annabeth, vezmem si deku a idem do vedľajšej, nie veľmi pohodlnej, izby. Ľahnem si na gauč, prikryjem sa a zaspím.

Ráno sa zobudím a vedľa seba uvidím Annabeth. Leží v mojom náručí. Kedy sem prišla? Prečo? A ako to, že som si to do teraz nevšimol? Keďže je tu Rachel, nechcela, aby sme pred ňou spali v jednej posteli. A teraz... Prečo sa preto vlastne trápim? Som rád, že je tu.
Chcem sa postaviť, ale myslím, že sa mi to nepodarí tak, aby som ju nezobudil. Do miestnosti vojde Rachel. Keď nás uvidí, otočí sa k nám chrbtom.
,, Prepáčte. Ja len... chcela som vedieť či je Annabeth v poriadku. Ale ako vidím , tak áno. Takže ja....už pôjdem.''povie, odíde a zavrie za sebou dvere. Nechám to vyslobodzovanie sa tak. Rachel nás už videla a keby niekto prišiel, hádam to zvládne. Uvoľním sa a prepletám si prsty pomedzi Annabethine vlasy.

Z pohľadu Annabeth

Toto je to najkrajšie ráno za posledných pár dní. Prebudím sa v Percyho náručí a túto noc sa mi výnimočne nič nesnívalo . Percy leží pri mne a prechádza mi prstami pomedzi vlasy.
,, Ahoj.''povie nežne. ,, Ako si sa vyspinkala?''
Usmejem sa a ešte viac sa k nemu pritúlim. ,,Výborne.''
,, Asi by sme už mali vstať.''povie a snaží sa postaviť.
Zadržím ho. ,, Nie. Zostaňme tu ešte chvíľu. Takto. Len mi dvaja.''
,, Dobre, ale ak nás tu nájde ešte niekto iný ako Rachel...''
,, Rachel tu bola?''
,, Pred chvíľou.''
,, Takže o chvíľu to bude vedieť celý tábor.''
,, Čo?''
,, Ty to nevieš? Vraj som tehotná.''
,, Č..ČO? TY SI....?''
,, Nie. To má len naša milá Rachel čudné predstavy.''
Vydýchne si. ,, Toto mi nerob. Vieš ako som sa zľakol? Skoro som dostal infarkt.''
,, Neblázni. A s kým akože by som mala byť tehotná?''
,, Veď práve.'' Zasmejeme sa.
Posuniem sa bližšie k jeho perám. ,,Neboj. Ak budem čakať niekedy dieťa, budem ho čakať s tebou.'' Poviem a pobozkám ho. Len tak ležíme na sedačke a bozkávame sa, keď začujeme silný buchot a všetko sa zatrasie.

Ahojte:-) a je tu ďalšia kapitola:-):-):-)
Prepáčte za chyby a oneskorenie :-) a zatiaľ Bey :-):-):-)