ŽIVOT POLOBOHOV

Je to vonku

Z pohľadu Annabeth

Idem za otcom do nemocnice. Dnes mu poviem, že som tehotná. Nechcela som to naňho hneď vychrliť, veď som sa len včera vrátila. Nevyše nás po chvíli vyrušila Me so sestričkou a musela som odísť. Noc som strávila v malom moteli. Nechcela som sa o bývaní baviť s Me a otcovi dala sestrička hneď lieky takže zaspal.  Otvorím dvere na jeho izbe.
,, Ahoj, princezná."povie hneď ako ma uvidí.
,, Ahoj."poviem a podídem k nemu bližšie. ,, Ako sa máš?"
,, Ja výborne, keď viem, že si tu. Že si prišla za mnou a nemusím sa báť každú sekundu o tvoj život. A včera sme sa ani nestihli porozprávať. Čo ten tvoj priateľ? On je tu tiež? Prečo nepríde sem?"chytí ma za ruku.
,, Vieš otec, o tom som s tebou chcela hovoriť."skloním hlavu.
,, Stalo sa niečo?"
,, Stalo sa toho veľmi veľa čo by si mal aj ty vedieť."
,, Nech ide o hocičo povedz mi to."povie. Preglgnem.
,, Fajn. Tak kde začať..."poviem mu o Percym, o tom čo sa mu stalo a o tom, že sa chcem vrátiť do školy. Pri tom, ako som vravela o Percym mi vyhŕkli slzy a doteraz neprestali tiecť.
,, Annabeth - dcérka moja,"povie otec a objíme ma, ,, je mi to veľmi ľúto. Viem ako si ho ľúbila. A ja som ho mal tiež veľmi rád."
,, A to ešte nie je všetko."poviem a uvoľním sa z jeho objatia.
,, Ešte niečo?"
,, Ja... Niečo tu po Percym zostalo. Niečo čo ma s ním spája už navždy. Teda aby som bola presná niekto."poviem a chytím sa za brucho tak, že pod voľným tričkom vidno väčšie bruško.
Otec sa na mňa pozrie. ,, Nie."
,, Áno," usmejem sa, ,, som tehotná."poviem a čakám na jeho reakciu. Vyzerá dosť prekvapene. Dvihne ruku a ja zavriem oči, pretože sa bojím toho, čo chce urobiť. No on ma len pohladí a objíme.
,, Ach, Annabeth. Takže ja budem starý otec?"spýta sa a odtiahne. Na jeho tvári uvidím úsmev. Prikývnem.
,, To je to najkrajšie, čo si mi mohla povedať. Samozrejme, bude to ťažké vychovávať dieťa bez otca, k tomu v takom mladom veku a v tom vašom svete plnom oblúd... Ale my to nejako zvládneme."
,, My?"
,, Áno. Hádam si si nemyslela, že ťa s ním nechám samu. O svoje vnúčatko i dcéru sa postarám."povie otec. Nechápem ako sa mohol takto zmeniť. Nebolo veľa chvíľ, keď som cítila, že ma má rád, ale teraz konečne cítim jeho lásku a najmä podporu.
Objímem ho, ,, Ďakujem, otec."
,, Hneď teraz sa pôjdeš zahlásiť do školy a nájdeme ti toho najlepšieho doktora aby ťa prehliadol. A...Kde si vlastne spala?"
,, V moteli."
,, To sa už nesmie opakovať. Ako ďaleko sme od San Francisca?"spýta sa.
,, Veľmi. Takmer celé štáty."poviem mu.
,, Načo sa kôli mne chodilo tak ďaleko?" rozčúli sa.
,, Umieral si." poviem mu a zamračím sa. ,, A potreboval si veľmi komplikovanú operáciu."
,, Som už proste starý, Annabeth."
,, Toto nehovor."
,, Vieš čo? Choď za Me a povedz jej nech zapltí izbu i tebe. Oni sú ubytovaný v neviem koľko hviezdičkovom hoteli."
,, Nie otec, to nemôžem prijať."
,, Dcérka, to musíš prijať."

Z pohľadu Piper

Letíme do tábora polokrvných. Nejde nás veľmi veľa napriek tomu, že sa prihlásil skoro celý tábor. Asi sa cítili previnilo. Reyna vybrala tých najlepších staviteľov, ktorí idú nám - členom tábora polokrvných- pomôcť s opravami. Niektorí idú vlakom, iní si vraj veznú taxík alebo niečo podobné a niektorí letíme. Ja, Jason, Leo, Hazel, Frank, Annie a pár ďalších z tábora polokrvných ideme na pegasoch. Rimania uprednostňujú vozy. Už sa neviem dočkať, kedy tam konečne budeme.

Tábor polokrvných. Sme tu. Z hora vyzerá ešte horšie. Zničené ubikácie, zhorené a pošliapané políčka, obhorené stromy, z jazera trčiace Argo II. Čistá pohroma. Pegasy nás vezmú k zemi. Asi sme tu prvý, pretože nikoho iného okrem nás nevidím. Zosadnem a prejdem pár krokov k hlavnej budove. Dvere sa pohnú. Siahnem po dýke keď uvidím vo dverách pána D.
,, Vy! Za to môžete vy!" kričí a ukazuje na nás prstom. ,, Boh si nemôže dať ani deň voľna aby ste niečo nepo-hm." nebezpečne rýchlo kráča k nám s prstom ukzujúcim na Jasona predomnou.
,, Ty! Keď tu konečne nie je Jonson aby všetko zničil objavíš sa ty. S vami hrdinami je všetko na dve veci." Takmer sa dotýka prstom Jasonovho nosa. Podídem k nim bližšie.
,, Pán D. Jason za nič nemôže." zastanem sa ho.
,, Ty sa do toho nestaraj Mcplinová. Máš na tom rovnakú vinu ako tu prítomný Gril." pozrie na mňa.
,, Som Grace." ozve sa Jason.
,, Mňa to nezaujíma Lays. Dúfam, že to tu dáte do pôvodného stavu, inak budem veľmi zlý. Neviem či ste počuli čo sa stalo istej posádke..."
,, Áno, počuli." skočí mu do reči Leo.
,, A teba ako vidím tiež nikto nenaučil slušnému správaniu. V akej dobe to žijeme? Žiaden rešpekt k starším?" rozčuluje sa pán D. Leo otvorí ústa a chce niečo povedať, ale Dionýzos ho preruší skôr ako povie čo len hlásku.
,, Ha!"dvihne prst na znak, že má byť ticho. ,, Vidíš Vzalpes? Na teba si dám obzvlášť pozor."vyhlási. ,, Fajn, tak k veci, nemám na vás celý deň. Opravte to tu inak si ma neprajte a... nasaďte aspoň dva tri rady viniča navyše. Ja sa musím vrátiť riešiť dôležité veci. Ak ma budete potrebovať, poraďte si sami. Do nevidenia."povie pán D. a odíde.
,, To myslí vážne?"rozčuluje sa Jason. ,, Takže teraz môžeme aj za to, že zničili tábor polokrvných. Mal tu byť a chrániť ho, nie-" zapchám mu ústa.
,, Chceš skončiť ako delfín?"spýtam sa ho a odtiahnem ruku. ,, Upokoj sa. Počkáme na ostatných a pustíme sa do toho."
,, Prečo Vzalpes? To nevedel vymyslieť inú schomoleninu?" rozčuluje sa Leo. Úprimne mu závidím, že to je to čo ho v tejto chvíli trápi najviac.