ŽIVOT POLOBOHOV

Znova som sa zamilovala

Z pohľadu Percyho

Našiel som ďalšiu vec, ktorá je ťažšia ako bojovanie s obludami. Chodenie s barlami. Nechápem ,ako to Grover robil celé roky. Ledva dvíham nohy ,ale Grover ma stále poháňa dopredu. Ešte raz mi povie, aby som zrýchlil,tak mu už asi jednu vrazím.
,, Percy, pohni si.'' Keby nebol tak ďaleko, tak to urobím.
,, Tebe sa to povie.''
,, Ja som tiež chodil s barlami.''
,, Áno, ale ja som sa ti prispôsoboval.''
,, Dobre teda. Pôjdem pomalšie. Aspoň mi vysvetlíš to s Annabeth.'' A je to tu.
,,  Čo ti mám vysvetliť?''
,, No predovšetkým to, prečo si taký idiot.''
,, Takže teraz som už aj idiot. A môžeš mi láskavo povedať prečo?''
,, Annabeth sa ťa spýta ,čo bolo medzi vami a ty jej nič nepovieš? To urobí iba -''
,, Dobre ,dobre pochopil som.''
,, Niečo ti teraz poviem. Ak nepovieš Annabeth ,ešte dnes, čo sa medzi vami stalo, poviem jej to ja.''
,, To by si neurobil.''
,, To si píš, že urobil.''
Ako sa tak hádame, vpáli medzi nás Jason.
,, Čaute, ja len, že dnes je boj o vlajku. Vraj špeciálny z dôvodu, že väčšina chalanov je indisponovaných. Vidím, že ten včerajší pád bol vážnejší než sa zdalo. A keď už hovoríme o včerajšku, pýtala sa ma na teba Annabeth. Je pri lezeckej stene.'' Pozrie sa za nás a zamáva. Otočím sa a stojí tam Piper. Ako inak sa vybrala k nám.
,, Ahojte. Percy, mal by si skočiť za Annabeth. Hľadá ťa celý deň.''
,, Už mi to povedal Jason.''
,, Ale vážne by si si mal pohnúť.'' Pokračuje Piper.
,, Prečo?''
,, Nepýtaj sa a bež. Vlastne ...choď.''
,, Dobre , už idem. Grover ideš?''
,, Myslím, že toto by si mal zvládnuť sám.''povie.

Super. Takýmto tempom sa tam dostanem najskôr zajtra. Hádam toľko počká, keď sa na mňa každého vypytuje.
Asi nepočká. Ide mi oproti. Má na sebe krátke džínsy a oranžové táborové tričko. Nádherné blonďavé vlasy jej voľne vejú vo vetre.
,, Ahoj.'' Povie.
,, Ahoj. Vraj si ma hľadala?''
,, Áno. Chcela som ti niečo povedať. Poď.'' Chytila ma za ruku a ťahala smerom k pláži. Aj keď s komplikáciami, sadli sme si na mólo.
,, Tak, čo si mi to chcela povedať?''spýtam sa.
,, Keďže si mi nechcel povedať, čo medzi nami bolo a myslím, že mi to nepovieš ani teraz, poviem ti niečo ja.'' Preglgol som. Boli sme tam sami. Samozrejme. Ostatní sa asi už začali zhromažďovať na boj o vlajku. Aspoň že tak. Nikto ma neuvidí, keď sa totálne strápnim. A myslím, že taká situácia nastane.
,, Neboj sa. Nepoviem ti, že som harpyja ani nič podobné.'' Zasmiala sa.
,, No to dúfam.''
,, Vieš, premýšľala som.''
,, To neznie dobre.'' Udrela ma do ruky. ,, Aaaau.To bolelo.''

Z pohľadu Annabeth

,, Mala som sen. Predtým ako som sa zobudila z kómy. Chcela som o tom niekomu povedať.... Mala som pocit, že som o svojich snoch niekomu hovorila, ale neviem komu. Tak mi napadlo, že jediný ,na ktorého som zabudla, si ty.''
,, To bolo milé.'' Odvrkne Percy.
,, Prestaň! Je to pravda či nie?''
,, Áno. Hovorila si mi o nich.''
,, A môžem ti povedať aj o tomto? Ale sľúb mi, že to nikomu nepovieš.''
,, V poriadku ,nikomu ani slovo.''
,, V tom sne som bola pripútaná k pavučine. Bola tam aj Arachné. Vravela niečo ,ako že mám trpieť a tak. Tomu som rozumela ,ale jednu vec som nechápala. Keď som bola skoro celá obalená v pavučine, ukázala na jednu tapisériu. Vravela, aby som sa pozrela na to, čo som najviac milovala a teraz som to stratila.''
,, Čo bolo na tej tapisérii?''
,, Boli tam dvaja ľudia. Jeden z nich som bola ja a ten druhý... najprv som tomu nechápala, ale teraz už áno. Ten druhý človek si bol ty Percy. Boli sme pod vodou a...  preto si mi to nechcel povedať?'' Percy si vzdychol. Veľmi sa bojím čo na to povie.
,, Nechcel som, aby si bola so mnou len preto, že to tak bolo predtým. Chcel som-'' nenechám ho dohovoriť, ale namiesto toho ,ho pobozkám. Cítim sa ako najšťastnejší človek na zemi. Už v tom mám jasno. V mojich pocitoch. Viem ,čo k nemu cítim. Už to viem. Odtiahnem sa.
,, Milujem ťa.'' Poviem mu. Znova ma pobozká.
,, Milujem ťa.'' Povie. Usmejeme sa a oprieme sa o seba čelami.
,, Vieš, že toto je to miesto, z tej tapisérie? Tu dole.'' Ukázal na vodu. ,, Keby som nemal zlomenú nohu, tak ťa tam vezmem.''
,, Tebe by nemala voda pomáhať? Možno ťa úplne uzdraví.''
,, Vieš, že máš asi pravdu?'' Postavili sme sa. Percy zhodil barle na zem, chytil ma za ruku a skočili sme do vody. Vytvoril okolo nás  vzduchovú bublinu. Presne takú, aká bola na tej tapisérii. Pozerali sme sa na jeho nohu.
,, Asi to pomáha.'' Povedal.
,, To som rada.''
,, Ale budeme tu musieť chvíľu zostať, pretože sa to nelieči až tak rýchlo.'' Zasmiali sme sa.
,, S tebou aj navždy.'' Povedala som a myslela so to úplne vážne.

Po niekoľkých hodinách sme znovu vonku z vody. Vydržala by som tam aj dlhšie, ale Percy na tom trval. Nohu má už skoro zahojenú, takže sa už nepopiera o barle ,iba trochu kríva. Držíme sa za ruky a prechádzame sa spolu po pláži. Do bosých nôh, ktoré sa nám zarývajú do mokrého piesku, nám narážajú vlny a zapadajúce slnko sa odráža na hladine mora. Takýto nádherný deň ,som už dlho nezažila. Keby to tak zostalo navždy. Keby..... vyruší ma zo zamyslenia nejaký krik.
,, Čo sa deje?'' Pozriem sa na Percyho. Obaja sa pozrieme smerom odkiaľ ten krik išiel.
,, Neviem. Poď.'' Vydali sme sa tým smerom. Keď sme dorazili do jedálenského pavilónu, všetky oči sa obrátili na nás.
,, Kde ste boli?'' Pribehla k nám Hazel. ,,Hľadáme vás ,už minimálne dve hodiny.'' Piper k nám príde tiež aj spolu s Jasonom.
Pozrie sa na naše prepletené ruky a usmeje sa. ,,Hazel nechaj ich. A vy na čo čakáte, rozíďte sa. Už sme ich predsa našli. Choďte si všetci po svojom.'' Všetci sa rozchádzajú, iba Grover beží smerom k nám.
,, Vy dvaja ste sa asi načisto pomiatli. Najprv si ty nepamätáš jeho, potom on ti to nechce povedať a teraz obaja zmiznete. Mňa z vás raz naozaj trafí šľak.'' Znovu začujem krik. Teraz však úplne iný. Niekto sa sem blíži a kričí.... nie niekto, je to Juniper, Groverovo dievča. Dlho som ju tu nevidela.
,, Grover!'' Kričí Juniper.
,, Juniper. ''Otočí sa k nej Grover. Juniper na neho skočí a pohozká ho. ,, Kde si bola?'' Spýta sa jej Grover.
,, To ti poviem potom. Teraz ma hlavne nepúšťaj.'' Všetci sme sa zasmiali a nechali ich tam samých.
,, Takže jeho trafí šlak z nás?'' Povie Percy uštipačne.
,, Nechaj ich. Nie sú jediní, ktorí sa dnes dali znovu dokopy.'' Poviem a chytím mu ruku pevnejšie. Vedľa nás kráčajú Piper a Jason.
,, Takže si si spomenula?'' Spýtal sa ma Jason.
,, Nie. Znovu som sa zamilovala.'' Odpoviem mu a zahľadím sa Percymu do očí.

Takže ďalšia kapitola. Hádam sa vám bude páčiť.:-)
Prepáčte za chyby a Bey:-):-):-)