ŽIVOT POLOBOHOV

Odporný sen

Niekoľko rokov po porazení Gai

Z pohľadu Annabeth

Toto nie je ani možné. Znova ten istý sen (sníva sa mi už asi tri týždne). Všade je tma, iba v kúte obrovskej miestnosti sa leskne malé svetielko. Pomaly sa k nemu približujem, keď to uvidím. Celá stuhnem, nemôžem sa ani pohnúť. Štyri červené oči na mňa vrhajú vražedný pohľad. Osem obrovských nôh sa ku mne začal nebezpečne rýchlo približovať. Bola to Arachné. Chcela som sa otočiť a utiecť, ale moje nohy sa ani nepohli. Načiahla som sa po svojom bronzovom noži, ale nebol tam. Zrazu som už len cítila, ako ma niečo uštiplo do krku. S ľakom som sa prebudila.

Tvár som mala celú mokrú a triasla som sa. Ten sen sa mi sníval už veľakrát, ale vždy to vo mne vyvolalo rovnaký pocit. ,,Keby tu tak bol Percy", pomyslela som si. Ten by vedel ako ma upokojiť. Tak rada by som šla za ním, napriek tomu, že je hlboká noc a máme zakázané navštevovať iné ubikácie (s výnimkou inšpekcie), ale nebolo by to po prvý raz. Dnes mám ale väčší problém ako riskovať, že nás pristihne Cheirón. Včera totiž dorazil Tyson. Mám ho rada, ale nevybral si práve najlepší čas. Vie síce o mojich ,,prechádzkach za Percym" , ale cítila by som sa dosť trápne, keby sa zobudil a videl by mňa a Percyho ležať vedľa seba v objatí.

Takže zase jedna z prebdených nocí.

Z pohľadu Percyho

Nedokážem zaspať. Teraz sa to ale netýka mojich nočných môr. Ide o Annabeth. Viem že je to hlúpe (a v tábore aj protizákonné), ale posledných pár nocí sme spali pri sebe a zostať zrazu v posteli sám... tá posteľ sa mi nikdy nezdala taká veľká. S Annabeth sme toho už veľa prežili a boli od seba odlúčení, preto sme vďační za každú chvíľku čo sme spolu, a taktiež sa snažíme byť spolu čo najviac. Najlepšie osamote. Čo sa nám aj celkom darí. Napríklad pri poslednom boji o vlajku, sme tak trochu zmizli pod vodu a takmer po nás vyhlásili pátranie. Ale nebolo to až na tak dlho. Alebo namiesto večere sme si zašli do lesa na piknik, alebo na hodine lukostreľby som... Veď vieš ako to myslím. No proste mi chýba. Chcel by som, aby tu bola teraz so mnou. A ešte navyše aj tie zlé sny. Annabeth neznáša pavúky a od kedy bojovala s Arachné, tak sa ich priam desí. Ani sa jej nečudujem. Ako tak o tom premýšľam, myslím, že keby tu nebol Tyson, tak by tu už bola. Povedal som jej síce, že on vie o tom, že tu sem-tam spáva, ale asi ju to nepresvedčilo. No dúfam, že sa aspoň trochu vyspí a ja tiež.

No tak a 1. Kapitola je na svete dúfam že sa vám páčila, tak volte a príjmam aj komenty:-)
Sorry za chyby.
Zatiaľ Bye:-):-):-)