ŽIVOT POLOBOHOV

Niekto mi ju chce vziať

Z pohľadu Percyho

Nemyslel som si, že budem takýto šťastný. Som zamilovanejší, ako kedykoľvek predtým. Annabeth si na mňa spomína. Ale aj keď si nespomínala, milovala ma. A preto ju milujem ešte viac.
Sme spolu v hlavnej budove. Ostatní odišli, ale vyhovuje mi to. Sedíme na sedačke, tesne pri sebe, držíme sa za ruky a rozprávame sa. Veľmi nevnímam, čo mi Annabeth vraví. Vidím, že pohybuje perami, ale ja sa jej iba pozerám do očí a vychutnávam si jej prítomnosť.

Z pohľadu Annabeth

Hovorím Percymu o svojich obavách , a že som šťastná, že už všetko viem. Dokonca i to zlé. Mám ale pocit ,že ma veľmi nepočúva. Pozerá sa mi do očí, až mám pocit, že by sa do nich chcel ponoriť a zostať tam.
,, Percy. Počúvaš ma?'' Oslovím ho.
,, Čože?'' Odtrhne svoj pohľad. ,, Nie, prepáč. Ja len,... nemôžem tomu uveriť.''
,, Čomu?''
,, Všetkému. Tomu, že si pri mne, na všetko si spomínaš,...''oprie sa mi opatrne o čelo.
,, Po tom všetkom si to zaslúžime.'' Trochu sa odo mňa dotiahne aby sa mi mohol pozrieť do očí.
,, Pamätáš ,čo si mi povedala ,keď som sem prišiel prvý raz a konečne sa prebral?'' Zasmejem sa a on tiež.
,, Keď spíš, tak slintáš.''
,, Presne. Takže by som ti to mal asi vrátiť.''
,, No spusť.''
,, Keď spíš,....si nádherná.'' Usmejem sa a pobozkám ho. Po ,väčšej, chvíli sa odtiahneme.
,, Tak čo, obnovíme naše návštevy?'' Spýta sa.
,, Ideš na to nejako rýchlo, nie? Spomenula som si sotva pred niekoľkými hodinami.''
,, Takže už si mi to mala navrhnúť dávno.'' Udriem ho do ruky , ale on ma len znovu pobozká.
,, Chýbala si mi.''
,, To má byť argument?''
,, Mám ešte jeden, ale ten nie je taký silný.''
,, Aký?''
,, Stále sme v hlavnej budove.''

Z pohľadu Jasona

Sme pri táborovom ohni. Sú tu všetci, až na Percyho a Annabeth.
,,Už sú tam nejako dlho,nie?'' Poviem Piper, ktorá sedí vedľa mna.
,, Nechaj ich. Majú si toho veľa čo povedať.''
,, Nemyslím si, že sa len rozprávajú.''
,, Dobre, nemusia sa iba rozprávať. My, keď sme sami tiež nezostaneme pri rozprávaní.''
,, Ale v hlavnej budove?''
,, Pochybujem, že tam budú ešte dlho.''poviem.
,, Myslíš,že obnovia tie ich ,nočné návštevy,?''
,, Podľa mňa áno. Ale musí to zostať tajomstvom. Ak sa to niekto dozvie,... porušujú tým pravidlá, takže by ich mohli aj vylúčiť.''
,, Ich? Ich by nevyhodili ani keby... no keby urobili hocičo.''
,, Cheirón nie, ale pán D. si na nich už poriadne dlho brúsi zuby.''
,, Veď predsa zachránili svet. A to nie raz.''namietam stále.
,, Dobre, nechajme to tak. Proste to nesmieme prezradiť. A keď ti nie je dostatočným dôvodom ich vylúčenie, tak mám pre teba iný dôvod mlčať.''
,, Aký?''
,, Percy by ťa zabil.''povie Piper. Nemyslím, že by toho bol schopný, ale radšej nebudem riskovať.
,, To sa mi zdá ,ako dostatočný dôvod.''ako odpoviem, uvidím ako k nám kráčajú Annabeth s Percym. ,,No prosím. My o vlku, a vlk.....''
,, Myslím, že idú sem.''povie Piper.
,, Podľa mňa tu dlho nezostanú. Ukážu sa tu ,aby sa nepovedalo a odídu do Percyho ubikácie.''
,, Ja si myslím, že tu zostanú čo najdlhšie ,a keď už tu skoro nikto nebude a väčšina táborníkov bude spať, Annabeth pôjde s Percym k nemu.''
,, Stavíme sa?'' Spýtam sa.
,, O čo?''
,, Ten kto prehrá, musí tomu druhému celý deň slúžiť.''
,, Platí.'' Súhlasí. Budem rád ak vyhrám,ale podľa jej výrazu usudzujem, že vyhrá ona. Je si tým až príliš istá.
Annabeth a Percy prídu k nám a držia sa za ruky.
,, Ahojte.'' Povie Annabeth. ,,Môžeme si prisadnúť?''
,, Jasné.'' Povie Piper. Nakloní sa ku mne a pošepká:,, Vyhrala som.''
,, To sa uvidí ráno.''

Z pohľadu Percyho

Ako tak sedíme ,spomeniem si na svoj prvý táborák. Už vtedy som sa cítil ako doma. A teraz je to ešte lepšie. Dosť táborníkov už odišlo do svojich ubikácií. Annabeth má hlavu, ešte stále obviazanú, položenú na mojom pleci. Držíme sa za ruky a sledujeme oheň meniaci farbu. Premýšľam či Annabeth vie, že ju otrávili, alebo to ,že jej niekto prerezal lano. Nech už o tom vie, alebo nie, ja jej to pripomínať nebudem. Budem jednoducho s ňou a budem ju chrániť. Nedovolím ,aby sa jej niečo stalo. Annabeth zívne.
,, Nepôjdeme už?'' Spýta sa.
,, Môžeme, ale musíme si dať pozor, aby nás nevideli.''
,, No tak, naozaj si myslíš, že to nevedia?''
,, Je mi jedno, či to vedia, alebo nie, ale mali by sme si dať aj tak pozor.''
,, No dobre. Tak poďme.''postavili sme sa a šli smerom k ubikáciám.
Nikoho nestretnete, čo sa mi zdá čudné, ale nakoniec, už je dosť neskoro. Vojdeme do mojej ubikácie. Annabeth sa ide opláchnuť a ja jej musím sľúbiť, že nebudem špehovať. Idem do svojej izby a sadnem si na posteľ. Keď sa prezlečiem, začujem Annabeth ako na mňa kričí. Okamžite vezmem Anaklusmos a bežím za ňou. Annabeth stojí vo dverách. No skôr za dverami. Vidieť jej totiž len hlavu.
,, Čo sa deje?'' Spýtam sa.
,, Máme problém.''
,, Aký?''
,, Nemám tu nič na oblečenie.'' Úplne som zabudol. Všetky Annabethine veci vzala Piper vyprať, ešte keď bola Annabeth v kóme.
,, Mne to nevadí.''poviem a zatláčam smiech.
,, Ale mne áno.'' Povie rozhorčene Annabeth.
,, Dobre ,vydrž. Niečo ti nájdem.''poviem a idem so slabým smiechom ku skrini. Vezmem táborové tričko a krátke nohavice. Keď sa vrátim za Annabeth, stále stojí s hlavou vystrčenou z dverí. Podám jej oblečenie a ona zabuchne dvere.

Po chvíli príde za mnou do izby. Je krásna aj v tom čudnom oblečení. Príde bližšie a sadne si ku mne na posteľ.
,, Pristane ti to.''poviem jej.
,, No to určite. Hlavne sa chcem rýchlo zakryť, aby som sa nevidela v tých nohaviciach.'' Uspejeme sa.
,, Percy, myslíš, že by som tu mohla spať aj zajtra?''
,, To je otázka. Jasné, že áno. Prečo by si nemohla?''
,, Keď... už o tom vie príliš veľa ľudí. Nechcela by som ti spôsobiť problémy.''
,, Annabeth, myslíš, že mne to prekáža? Ja som rád, keď si tu. A keby na to prišiel Cheirón alebo niekto podobní, poviem, že som ťa sem dovliekol.''
,, To radšej nerob.''
,, Prečo nie?''
,, Pretože by vylúčili iba teba a ja by som tu musela zostať sama.''objal som ju.
,, Nechcem, aby sme s tým prestali. Doteraz ,keď som spala sama, to bolo hrozné. Nemal byť kto pri mne, keď som sa prebudila z nočných môr.''videl som, že sa jej tlačia slzy o očí , a tak som ju objal.
,, Neboj sa, ja tu budem vždy a nedovolím ,aby sa ti niekedy niečo zlé stalo.''ako som to hovoril, myslel som na ten jed, prerezané lano,.... a na to, že mi ju chce niekto zobrať. Ale to nedovolím. Nikdy to nedovolím. Nikdy.

Ahoj:-) dúfam, že sa vám nová kapitola páči:-):-):-) budem rada za každý koment a vote:-)
Prepáčte za chyby a Bey