ŽIVOT POLOBOHOV

Takmer vyslobodení

Z pohľadu Annabeth

Zacítim ako mi niečo trhá rukami. S ťažkosťou otvorím opuchnuté oči a uvidím pred sebou ľudskú siluetu. Keď konečne zaostrím pohľad, spoznám Nica.
,, Nico, '' poviem chrapľavým hlasom, ktorý takmer nepočuť, ,, ako to, že si tu?''
,, Pššššt. '' napomenie ma a snaží sa mi vyslobodiť ruky. Poslúchnem a na nič sa nepýtam. Som úplne vyčerpaná, preto len zase skloním hlavu a nechám telo bezvládne visieť. Nicovi sa podarí uvoľniť mi ruky a ja sa zveziem k zemi. Netuším ako sa mu to podarilo, ale nevládzem nad tým premýšľať. Ležím na zemi a počujem ako mi Nico vyslobodzuje nohy. Po chvíli zacítim ako sa ma snaží zdvihnúť.
,, Annabeth no tak,'' trochu ma podvihne, ,, pomôž mi trochu.'' Snažím sa postaviť, ale moje telo nevládze. Podarí sa mi sadnúť si a Nico ma vezme na ruky.
,, Fu, si ťažšia ako vyzeráš,'' povie. Napraví si ma a ja oviniem ruky okolo jeho krku, aby som mu to aspoň trochu uľahčila a nechám viečka klesnúť. Nesie ma niekoľko metrov. Keď začujem hlasy otvorím oči a Nico ma položí pri stenu.
,, Čo sa-?'' začnem.
,, Pššt.'' preruší ma. Opatrne kráča k rohu a zisťuje čo sa deje. Zrazu sa rozbehne poza roh a mňa tam nechá. Čo sa deje? Prečo to urobil? Možno už nevládal a chcel sa odtiaľto dostať. Musím sa zdvihnúť. Nemôžem tu takto zostať. Dám sa na štyri a snažím sa pozbierať zo zeme. Chytím sa skál na stene, zavriem oči a pomaly sa dvíham. Už takmer stojím, keď ma opäť premôže moje telo a spadnem na zem.
,, Annabeth,'' osloví ma Nico. Dvihnem hlavu. ,, Čo to robíš?'' spýta sa.
,, Myslela som, že si ma tu nechal.'' poviem mu zmorene.
,, Ako ti to napadlo? '' povie akoby to bola tá najstupídnejšia vec na svete. Zase ma vezme na ruky a akonáhle prejdeme dverami, všimnem si ležať na zemi dvoch rimanov. Znovu ma premôže únava. Tento raz až tak, že po chvíli zaspím.

Z pohľadu Percyho

Je to tu. Montreal. Už len nájsť to múzeum. Cez noc som šoférov ja, teraz som to znovu prenechal Groverovi. Veď nemôžem všetko oddrieť sám. Sledujem perlu, ktorú si predávam z ruky do ruky. Myslím na to, ako by sa asi zachoval Grover, keby ju použijem a vydám sa za Annabeth sám. Ale asi je to blbosť vzhľadom na to, že ju má Chrýsaór. Nebudem riskovať jej aj svoj život, len pre to, že ju chcem zachrániť. To by bola dobrá blbosť. Ach, čo mám robiť. Najradšej by som ju rozšliapol, ale čo ak by som tým všetko ešte zhoršil?
,, Sme tu.'' povie Grover a vytrhne ma zo zamyslenia. V okamihu strčím perlu do vrecka a vystúpim z auta. Grover ma nasleduje a ani sa nenazdám už sme vo vnútri. Prezerám obraz za obrazom sochu za sochou no nikde nič. Uvidím Grovera sedieť uprostred haly plnej obrazov, tak prídem k nemu a prisadnem si.
,, Podľa tvojho pohľadu, si toho našiel asi toľko koľko ja.'' povie.
,, Ach porazí ma. Musíme to predsa nájsť.'' rozčuľujem sa. Pozriem sa okolo a zaregistrujem pohľady ľudí. Stlmím hlas a vložím si hlavu do daní.
,, Čo mám, pre všetkých bohov, urobiť aby som tú poondiatu perlu konečne našiel?'' zahundrem si do dlaní a sklopím zrak a ruky založím tak, že sa opriem o kolená.
,, Percy,'' osloví ma Grover.
,, Čo mám došľaka spraviť?'' hundrem stále a dívam sa do zeme.
,, Precy, '' znovu ma osloví a trochu mi trhne ramenom.
,, Takto sa k nej nikdy nedostanem, neuvidím svoje dieťa, ne-''
,, Percy!'' trhne ma tak, až sa vystriem.
,, Čo?!'' pozriem naňho.
Naznačí aby som sa pozrel dopredu a má v očiach dosť vyjavený výraz, tak to radšej urobím. Toto nie. Uvidím to, čo videl aj on. V zrkadle oproti nám ju uvidím. Perla. Nečudo, že sme ju nevedeli nájsť, keď sme prehľadávali obrazy. Vstanem rýchlosťou Diovho blesku a pozriem nad seba. Visí tam obrovský bronzový luster, na ktorom je nie jedna perla, ale hneď dve.
,, Máme to kamoš, máme to. '' povie Grover.
,, No, už len ako ich dostať dolu bez toho, aby sme platili alebo sedeli za ničenie umenia.''
,, To už nechaj na mňa. Jediné čo od teba potrebujem je, aby si prinútil vodu v trubkách nad nami, trochu pokropiť našich drahých návštevníkov. A keď už budeš rozbehnutý, rovno vyraď aj kamery.'' rozkáže Grover.
,, Rozkaz, pane. '' poviem a pusím sa do toho.

Z pohľadu Piper

Leo zakotvil loď na pobreží pod nejakým útesom, takže ju takmer nevidno. Už pár minút kráčame po studených skalách, pripravení sa každú chvíľu biť. V ruke zvieram Katoptris a kráčam tesne vedľa Jasona. Pred nami ide Frank a za nami Leo s Hazel. Onedlho narazíme na vchod do jaskyne. Bojím sa. Naozaj sa bojím. Obzvlášť, keď sme doteraz nestretli žiadneho z Chrýsaórových mužov. Čo ak to má dôvod a Chrýsaór na nás niečo chystá. Začujem padnúť kamienky zo stropu a trhnem sebou. Jason ma chytí za ruku a pozrie mi do očí. V tej chvíli cítim akoby som mu videla do hlavy a ten jediný pohľad mi dodal dosť sily na to, aby som sa pozviechala. Prejdeme niekoľko ,, dverí'', veľkú sieň a stále nič. Začínam pochybovať, či sme na správnom mieste. Z poza rohu začujem zvuky. Obzriem sa za ostatnými, aby som zistila, či mi z toho ticha už nešibe, ale podľa výrazov v ich tvárach, to počuli aj oni. Niekto sa k nám blíži ťažkým krokom. Ja, Jason a Hazel sa oprieme o stenu naľavo od dverí a Leo s Frankom napravo. Zvuky stále silnejú a Jason s Leom si naznačujú, kedy zaútočíme. Tri dva jedna... Do dverí vojde osoba a chalani ju takmer dorazia, no v poslednej chvíľu sa spamätajú. Je to Nico držiaci Annabeth v náručí.
,, Ty vole! Skoro ste nás zabili! '' rozčuľuje sa Nico.
,, Kokos! Čo tu robíš? Skoro sme vás zabili.'' povie Leo. Nico sa zatvári trochu dive a pozrie na Lea.
,, To som práve povedal.'' povie mu.
,, Annabeth.'' spamätám sa a vrhnem sa za ňou. Nico ju položí a oprie o stenu. Snažím sa ju prebrať, ale nereaguje.
,, Čo tu vy robíte? '' spýta sa Nico.
,, Čo asi? Musíme ju odtiaľto dostať.'' poviem a otočím sa k ostatným. Vtedy zacítim ako mi stačila ruku. Hneď sa k nej otočím a keď uvidím, že otvára oči, snažím sa upútať jej pozornosť.
,, Annabeth,'' oslovím ju.
,, Piper,''povie a zťažka na mňa pozrie. Tuho ju objímem.
,, Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná, že si v poriadku.'' poviem jej do ramena. Ostatní sa s ňou chcú pomojkať tiež, ale nie je na to čas. Musíme odtiaľto vypadnúť. Nadopujem ju nektárom a ambróziou, aby sa čím skôr pozviechala a prenechám ju chalanom.

Jason a Leo pomáhajú Annabeth v chôdzi. Nico zťažka vydychuje, a tak idem k nemu a snažím sa zistiť ako to, že je tu, že oslobodil Annabeth a čo sa s ním stalo, keď zmizol z lode. Ani na jednu otázku mi neodpovedá. Len kráča ďalej, akoby ma ani nepočul.
,, Nico, no tak mi už odpovedz. '' dobiedzam.
,, Prosím nechaj ma vydýchnuť. Porozprávam ti to potom.'' povie znechutene a tak ho radšej nechám. Vkročím do veľkej siene a za mnou aj ostatní. Ako kráčame, z východu jaskyne sa ozve hlas.
,, To ste si vážne mysleli, že vás nechám odísť bez rozlúčky?'' vraví Chrýsaór a dramaticky sa vynára z tieňa, ,, kde je môj trojzubec?''
,, Nikde. Prišli sme si po svojich priateľov a nie vyjednávať s takým hadom ako si ty. '' ozve sa zozadu Hazel.
,, V tom prípade tu zostanete všetci. '' povie úplne pokojným tónom a spoza neho začnú vychádzať jeho muži s množstvom oblúd a nejakých sôch. A sme v riti.