ŽIVOT POLOBOHOV

Plán: UJSŤ A NAKOPAŤ OKIMU ZADOK časť 1.

Z pohľadu Reyny

Kde to do pekla som? Pýtam sa samej seba. Keď rozlepím oči zistím, že ležím v letiacom voze, ktorý riadi Lucy, moja priateľka, ktorú som nechala veliť v tábore.
,, Lucy, čo tu robíš?" spýtam sa.
,, Reyna, to som rada, že si už hore." povie Lucy.
,, Kde to sme? Ako si sa sem dostala a čo sa vlastne stalo?"
,, Všetko ti vysvetlím. Ale až o chvíľu. Musíme rýchlo nájsť nejaké miesto kde sa môžeme skryť. Blíži sa totiž búrka. A to poriadne veľká." Lucy má nejakú schopnosť vďaka ktorej dokáže predvídať búrky. Raz sa jej ju podarilo dokonca aj vyvolať. Nie veľkú, ale predsa a doteraz nevie ako to urobila.

Z pohľadu Franka

Premenil som sa na včeľu. Jasné Leo sa nezdržal a pokúsil sa ma plesnúť. Keby som nevedel, že po tom ako by som ho bodol umriem, tak to s chuťou urobím. Ale Jason nesklamal a plesol Lea po hlave. Smial som sa, ale bolo počuť len bzukot. Chalani otvoria dvere a ja vyletím a namierim si to na palubu. Obzerám sa, ale všade vidím iba Oktaviánových (alebo Okiho - ako mu hovorí Leo) poskokov. Akoby nestačilo, že ten smrad sa vrátil zo záhrobia (vlastne ani neviem či naozaj zomrel), on sa nám musí pomstiť. A potom prevziať moc, zbaviť sa toho a toho, bla, bla, bla... Vďaka bohom, sme nešli všetci len tak hore na palubu, lebo by nás všetkých pochytali. Stále neviem pochopiť, ako sa kmu mohli pridať toľkí polobohovia. Letím ďalej smerom ku kormidlu, keď začujem krik. Je to Piper. Zastanem a zisťujem odkiaľ to ide. Teraz zakričí Hazel. Akonáhle ju začujem, pustím sa k izbám ako najrýchlešie viem. Čím som bližšie tým sú výkriky silnejšie. Uvidím Oktaviána, ako prikazuje svojim gorilám, aby odniesli kričiace Hazel a Piper spolu s Annabeth v bezvedomí dolu do kajút. V poslednej chvíli vletím dnu. Dvere sa zavrú a ostatní mieria k Peryho izbe. Vôjdu tam a dievčatá zhodia na zem. Annabeth sa ešte stále neprebrala. Piper pomáha Hazel si sadnúť, pretože sa udrela o zem. Mám chuť sa premeniť a jednu tej hnusnej gorile vraziť, ale tým by som si veľmi nepomohol.
,, Ty už naozaj nie si normálny!"kričí Piper.
,, Hahaha!"smeje sa Oktavián, ,, ja som. Má si dávať väčší pozor."
,, Ty aaach!"zakričí Hazel.
,, Čo? No čo?!" zareve Oktavián. Všetci zostanú ticho. ,,Tak je to správne." povie, kývne hlavou a odíde aj s ochrankou. Ujistím sa ešte, či sú naozaj preč a premením sa späť. Piper s Hazel obe trochu vykríknu.
,, Pšššt!!" Poviem.
,, Ty tiež... Si normálny?!"povie Piper, ,,skoro som dostala infarkt."
Hazel sa mi hodí okolo krku. ,, Nepúšťaj ma. Prosím."
Ja urobím presne to čo chce a k tomu s veľkou radosťou.
,, Neboj sa. Som tu." poviem a objímam ju.

Z pohľadu Piper

Sledujem ako sa Hazel s Frankom objímajú a pocítim v sebe úzkosť. Ako by som len chcela byť na ich mieste. Držať Jasona v náručí. Nechcem ich rušiť, ale musím sa to spýtať.
,, Frank, kde sú ostatný?"
,, Sú v poriadku. V podpalubí čakajú na môj signál, že môžu vyliezť na palubu."povie Frank.
,, Tak na čo čakáš? Choď za nimi."poviem.
,, Tým mi chceš povedať, že vzduch je čistý? Nepovedal by som."
,, Ale tak dokedy ich tam chceš nechať?"
,, Piper, pokoj. Mám plán, ale na ten tu potrebujeme všetkých pri vedomí."
Všetci sa pozrieme na Annabeth. Takmer som na ňu zabudla. Prečo sa stále nepreberá? Nechápem.
,, Ako ju preberieme?"spýta sa Frank.
,, Na to by tu bol dobrý Percy. Prebudil by svoju šípkovú ruženku božtekom."povie Hazel a skloní hlavu.
,, Ale Percy tu nie je." poviem. Asi to vyznelo trochu odpornejšie. ,, Chcem povedať, že Percy... On by nechcel aby sme kvôli nemu smútili. Chcel by, aby sme všetko dotialhli do konca a hlavne sa mu postarali o Annabeth. Čo sa nám, ale ako vidím, vôbec nedarí."
,, V tomto máš pravdu." povie Hazel a sadne si k Annabeth. Chytí ju za ruku a zavrie oči. Annabeht zrazu otvorí oči a prudko sa posadí.
,, Čo sa stalo?" pýta sa. ,, Kde sú ostatný? A ako sme sa dostali do Percyho izby?"
,, Všetko ti potom vysvetlím. Teraz sa odtialto hlavne musíme dostať. Myslíš, že by si zvládla teraz bojovať?"spýta sa jej Frank.
,, Myslím, že áno. Prečo?"
,, O chvíľu zistíš."povie.
Spolu s Hazel pomôžem Annabeth vstať. Trochu sa zapotáca.
,, V pohode?" spýtam sa.
,, Hej." povie, ale zjavne jej nie je najlepšie. Pokúsi sa urobiť krok ku dverám a hneď ju to aj hodí späť. Prichytím ju aby nespadla. Tak toto asi nepôjde.
,, Čo teraz?"spýta sa Frank.
,, Necháme ju tu." povie Hazel, ,,to je najlepšia možnosť."
,, Hej!" ohlási sa Annabeth, ,,hovoríte akoby som tu ani nebola."
,, Prepáč. Ale budeme ťa tu musieť nechať." povie Hazel.
,, Bez ochrany? To nie. Čo ak sem niekto príde?"nesúhlasím.
,, Myslím, že Annabeth sa o seba vie postarať." povie Frank. ,,Nie raz to už dokázala."
,, To bolo predtým."poviem.
,, Pred čím?"spýta sa Frank nechápavo. No Annabeth to pochopila.
,, Piper, som v pohode. Dobre teda. Nepôjdem bojovať, ale tu zostať môžem aj sama. Nerobte zo mňa invalida. Mám dosť sily na to, aby som pár osôb pozabíjala."skočí do toho Annabeth.
,, Okej. Tak my ideme. Len pre istotu... zamkni sa."poviem.
,, Piper-"Annabeth chce niečo namietnuť, ale nenechám ju.
,, Len pre istotu." dokončím.
,, Fajn." prikývne. Usmejeme sa na seba a otočíme sa na odchod. Medzi dverami sa Frank ešte potichu spýta Hazel: ,, Pred čím?"

Ahojte čitatelia moji :) ospraveslňujem sa, že ste museli na novú časť koľko čakať, ale nemám práve najlepšie obdobie :) ďalšiu časť sa pokúsim pridať čo najskôr :) a ďakujem za reads, vote aj koment :) každý jeden ma veľmi veľmi potešil a budem rada keď v tom budete pokračovať :) tak do skorého videnia ;) prepáčte za chyby a Bey :) :) :)