Z pohľadu Franka
Vraciam sa k táboráku, zistiť, či je všetko v pohode a uvidím Annie sedieť na kuse dreva a niečo strúhať. Táborák ešte horí ale ani zďaleka sa nepribližuje tomu čo tu horel pred pár hodinami. Už tu nezostal nikto okrem nej. Podídem bližšie. Tvári sa akoby si ma ani nevšimla. Prisadnem si, lebo ma- okrem iného - zaujíma, čo sa to stalo s Billom. Nechápem prečo sa doňho púšťala, predsalen, je dvakrát taký, ako ona.
,, Ahoj." poviem. Neodpovedá. ,, Prečo si tu sama?"
,, Prišla som na táborák."
,, Hej. Keď už všetci odišli."poviem. Annie prestane vyrezávať niečo čo vyzerá ako šíp a zahladí sa do ohňa.
,, Prečo mi nedáte všetci konečne pokoj?"pozrie sa na mňa vyčítavím pohľadom.
,, Pretože priateľov neopúšťame. Keď si s nami prišla do tábora bola si... priateľskejšia."poviem. Annie sa ironicky usmeje.
,, To mi je ľúto, že som ťa sklamala."
,,Vytiahli sme ťa doslova z trosiek a ty sa k nám správaš akoby sme ti zničili život. Prečo?"spýtam sa.
,, Nemáš na práci nič lepšie?"spýta sa ma.
,, Ani nie."poviem.
,, Ale ja hej, takže ak dovolíš..."naznačí aby som zmizol. Ja nič neurobím, len sedím a dívam sa na ňu. Napravo od seba začujem kroky. Dovalí sa k nám Jason s pohárom v ruke.
,, Čaute, čo ste tu tak sami? Pri jazere je párty. Cheirón nám kázal sa trochu zrelaxovať tak konáme svoju povinnosť." povie, odpije si z pohára a pozrie sa na nás. Dosť ho motá. Niečo mi vraví, že tam nemá len džús či nektár.
,, Nech sa páči. Skvelé, že si prišiel aspoň si môžeš odvliecť kamoša."povie Annie a pozrie na Jasona. Ten sa nachvíľu zamračí, ale rýchlo zmení výraz.
,, Nie, nie. Prišiel som hlavne po teba."povie. Annie sa naštvane postaví.
,, Ja nikam nejdem. Už si to konečne uvedomte! S nikým z vás nechcem mať nič spoločné!" povie, prekročí moju nohu, odstrčí Jasona a odkráča.
S Jasonom sa na seba pozrieme. Prisadne si ku mne a znovu si odpije.
,, Čo to do nej vošlo?"spýta sa. Obaja hľadíme na miesto kde zmizla v tme.
,, Aspoň 100 čertov." poviem a vzdychnem si. ,, Mali by sme sa k nej nejak dostať."poviem.
,, Ale ako? Vidíš čo stvára. Už som to skúšal. Úplne ma odbila. Chcel som si ju získať tým, že jej poviem o Percym aby vedela, že aj my trpíme, ale nič. Ani som ju nenalomil."
,, Nieviem ako, ale mali by sme. Teraz keď sa dejú všetky tieto veci nechcem aby skončila na zlej strane. Je to predsa jedna z mojich sestier. Neviem prečo, ale mám pocit, že ju musím ochrániť." poviem Jasonovi. Potľapká ma po ramene.
,, Ach, braček. Nebude to ľahké. Ale keď už o tom hovoríš... tiež cítim niečo divné. Je to akoby... Som ju poznal už dávno len o nej neviem vôbec nič." pri posledných slovách sa smeje a ja s ním.
,, Hej, no. Chcem vedieť prečo ma to k nej tak ťahá."
,, Ja by som to tiež rád zistil, a to čo najrýchlejšie, pretože keď nám na toto prídu Piper s Hazel budeme mať poriadny prúser. Aj keď je to tvoja polovičná sestra."povie Jason a smeje sa. Obaja sa so smiechom zdvihneme chytíme sa okolo pliec a namierime si to k pláži.
Jason sa znovu napije.
,, Čo to piješ?"spýtam sa.
,, To nechceš vedieť."Z pohľadu Piper
Zobudím sa pod stromom neďaleko zničeného jahodového sadu. Ležím tu úplne sama a dokonca ani nikoho nepočujem. Všetci sú zrejme ešte na pláži. Včera tam bola poriadna žúrka a okrem toho ešte len vychádza slnko. Postavím sa a zamierim k pláži zistiť kde sú ostatní. Keď nájdem Jasona tak ho spucujem ako nikoho. Áno, má právo na zábavu. Nehnevám sa naňho pretože pil (a to nie málo) ani preto, že bol skoro stále s Leom a na mňa kašľal. Som naňho nahnevaná- nie, ja som úplne nazúrená- pretože sa s Leom bavili s tromi babami, z ktorých dve sa stále obšmietali okolo Jasona a on sa vôbec nebránil. Dokonca ich držal aj za pás a šepkal do ucha. Vôbec neviem čo urobím, keď ho nájdem, ale určite to nebude nič pekné. Už som skoro tam. Všade sú porozhadzované plechovky od coly, flaše od alkoholu a plastové poháre. Som zvedavá kto to bude upratovať. A zaujímalo by ma aj to, kde vyhrabali toľko chlastu. Napravo od seba začujem šušťanie. Zastavím a pomaly sa blížim k tomu miestu, ale nevidím tam nič okrem kríkov. Pomaly siaham po svojej dýke a nahýňam sa ponad jeden z nich, keď na mňa zrazu niečo vyletí. Vytasím dýku a takmer ju zabodnem do dezorientovaného Lea. Predtým ako skoro dopadne na moju dýku, zakričí a hodí sa dozadu o zem.
,, Leo! Ty somár! Veď som ťa mohla zabiť." rozčulujem sa a mávam pred sebou dýkou. Leo dvihne ruku pred seba a druhou sa posúva dozadu.
,, Ja? No neviem kto na koho vybehol s dýkou." hovorí sarkasticky. Škaredo naňho pozriem, ale on uhne pohľadom a upriami sa na dýku, ktorú stále zvieram.
,, Tak, skôr než poviem niečo ďalšie, mohla by si odložiť tú dýku. Keďže cítim ako ma prebodávaš už len pohľadom, trochu sa bojím o budúci počet svojich prstov na rukách." povie Leo a zotne ruky, ktorými sa opiera o zem, v päste. Prevrátim očami, zastrčím dýku na miesto a načiahnem ruku, aby som mu pomohla vstať. Nedôverčivo sa na mňa pozrie.
,, Neboj sa, ak by som ti chcela niečo odrezať, určite by to neboli prsty." poviem a Leo mi podá ruku.
,, Začínam sa ťa báť Mcleenová." povie, keď ho vytiahnem na nohy.
,, To by si mal." poviem mu a z diaľky sa ozve krik. Pozrieme sa na seba a rozbehneme sa k hlavnej budove. Je tam zhromaždená skupinka táborníkov. Snažím sa nájsť priateľov alebo Jasona ale nevidím ich, tak bežím ďalej za Leom priamo do davu. Pretláčam sa za ním na miesto kam sa všetci pozerajú a keď mi Leo uhne z cesty, uvidím pred sebou Cheiróna. Nechápem, ako som si ho nemohla všimnúť už z diaľky.
,, Cheirón," oslovím ho.
,, Piper, tak tu si. Práve teba som hľadal. Musíme sa porozprávať." povie mi a vykročí smerom k Tháliinmu stromu. Na druhej strane davu, oproti mne uvidím stáť Hazel, Franka a... Jasona. Vyzerá ako zbitý pes. Pozrie sa na mňa a ja znovu uvidím to, ako sa správal k tým babám a mňa úplne ignoroval. Doteraz som mu chcela vynadať, ale už mu nemám čo povedať. Úplne som stratila reč. Venujem mu neutrálny pohľad a vydám sa za Cheirónom.,,Čo sa deje? Prečo ste chceli hovoriť práve so mnou?"spýtam sa ho, keď ho dobehnem.
,, Si Annabethina najlepšia priateľka, nie?" spýta sa. Kráčame ďalej k Tháliinmu stromu.
,, Asi áno."
,, Asi?" pozrie na mňa.
,, Tak teda som. Prečo sa ma na to pýtate?"
,, Pretože potrebujem, aby si ju priviedla späť. A kto iný to dokáže ak nie jej najlepšia priateľka?"
,, Čo tak zrazu? Akoto, že ste sa rozhodli prezradiť mi kde je, keď doteraz som vás prosila a vy absolútne nič?"
,, Dajme tomu, že som zmenil názor."
,, Ako vás poznám, asi to nebolo bezdôvodne. Navyše prečo ste prišli kvôli tomu až sem?"
,, Mám svoje dôvody. A zjavne som urobil dobre, pretože ste tu narobili ešte väčšie škody."
,, Takže mi nepoviete čo sa stalo. No taaaak, Cheirón, aj tak to uvidím v Katoptrise."
,, Tým by som si nebol taký istý. Piper si chytrá a určite vieš, že ti to nepoviem, takže radšej počúvaj."
,, Fajn." Vzdychnem si a založím ruky.
,, Annabeth šla za svojím otcom, ktorý je v nemocnici. Vravela, že chce nastúpiť do školy, takže ju asi nájdeš na tej najťažšej. Chcel som jej dať viac času, ale žiaľbohom to nebude možné."
,, A toto ste predomnou tajili? Vážne? Chúďa Annabeth. Viete si predstaviť čo prežíva sama pri otcovi, alebo horšie, pri jej nevlastnej matke?"
,, Ona to tak chcela. A určite je v poriadku. Horšie to bude s nami keď sa nevráti."
,, Kde to vlastne je?"
,, Vo Washingtone."
,, Čo?''
,, Ako si počula. Tak pôjdeš, či nie?" spýta sa.
,, Jasné, že áno." poviem okažite.
,, Tak sa choď zbaliť. Stačia ti základné veci. Predpokladám, že tam nebudeš veľmi dlho. Máš na to polhodinu."
YOU ARE READING
ŽIVOT POLOBOHOV
RandomNiekoľko rokov po porazení Gai z pohľadu Annabeth Toto nie je ani možné. Znova ten istý sen( sníva sa mi už asi tri týždne). Všade je tma, iba v kúte obrovskej miestnosti sa leskne malé svetielko. Pomaly sa k nemu približujem, keď to uvidím. Celá st...