ŽIVOT POLOBOHOV

Tak dlho?

Z pohľadu Piper

Sadnem si k Annabeth. Leží v popole čo zostal po kyklopovi. Halez ju drží za ruku a má zatvorené oči.
,, Čo sa deje?''spýtam sa jej. Neodpovedá.
,, Lieči ju.''povie Frank za nami. Kráča k nám z lode.
,, Ako?''spýtam sa. Hazel prudko otvorí oči. Vyzerá dosť vyčerpane.
,, V pohode?''spýta sa Frank a chytí ju za plecia. Hazel prikývne.
,, Bude v poriadku.''povie Hazel. ,, A neviem ako to robím. Proste sa sústredím a ono to ide samo.''pozriem sa na Annabeth a potom na Jasona. Stojí v kope prachu a pozerá sa na svoj meč. Odkedy prebodol toho kyklopa nepohol sa z miesta. Postavím sa a podídem k nemu. Chytím ho za ruku ,v ktorej drží meč. Pozrie sa na mňa a ja ho objímem.
,, Bude to v poriadku.''poviem mu. ,, Vezmeme Aténu Parthenónsku, vrátime sa do tábora a všetko bude v pohode.''
,, O to nejde.''
,, Tak o čo ide?''spýtam sa ho.
,, Ja...''začne. Zrazu sa všetko zatrasie a pukliny na podlahe sa zväčšia.
,, Rýchlo! Musíme sa poponáhľať.''zvolá Frank. ,, Leo, Piper, vezmite Annabeth na loď. Hazel ty choď s nimi. My ostatní sa postaráme o sochu.''
,, Odkedy nám velíš?''spýta sa ho Leo.
,, Odkedy som jediný nezranený so zdravím rozumom. Čo ťa to napadlo? Odpáliť strop v rozpadávajúcej sa jaskyni.''
,, Ako vieš, že som to bol ja?''
,, Teba jediného môže napadnúť taká blbosť.''
,, Ak by som to neurobil, tak nás s tým tvojím orientačným zmylom nikdy nenájdete!''kričí Leo.
,, Ak si nespomínaš, tak to ja som našiel ostrov, keď sa tá tvoja nezničiteľná loď zrútila!''kričí na Lea Frank.
,, Tak už dosť!''zakričím. ,, Okamžite prestaňte a začnite sa správať ako normálni ľudia!''všetci stíchnu. Vydýchnem. ,, Dobre. Leo a Hazel vezmú Annabeth na loď-''
,, Ale-''začne Leo.
,, Ostatní sa postaráme o Aténu Parthenónsku-''nedovolím Leovi ,aby prehovoril.
,, Ale-''začne Frank.
,, Už aj!''zaručím a nedovolím namietať ani Frankovi. Všetci sa rozídu. Jason príde ku mne.
,, Páni.''povie.
,, Čo?''
,, Normálne sa ťa začínam báť.''povie Jason.
,, To by si sa mal.''poviem a vydám sa k Aténe Parthenónskej.
,, Čo?''zvolá za mnou Jason. Usmejem sa.

Upevníme sochu na laná a dostaneme na loď. Takmer som zabudla aká je veľká. Zaberá skoro celý nákladný priestor.
,, Sme tu všetci?''spýtam sa, keď vyjdem na palubu.
,, Áno, kapitán.''povie Leo. Pozriem sa naňho dosť škaredým pohľadom.
,, Ja nič. To Frank.''ukáže na Franka, ktorý stojí vedľa neho.
,, Čo?''povie Frank. Prevrátim oči a vydám sa do podpalubia.

Zacítim ako sa loď pohla. Predtým ako vojdem, sa otočím a zamierim k zábradliu. Uvidím obrovskú dieru niekoľko kilometrov od Ríma. Ako je to možné? Veď sme boli predsa pod Koloseom?
,, Čudné však?''ozve sa za mnou Hazelin hlas.
,, Hmm?''
,, To, že sme tak ďaleko odtiaľ, kde ste vošli.''
,, Áno. Čím ďalej, tým mám silnejší pocit, že-''
,, -sa má stať niečo zlé.''dokončí za mňa Hazel. ,, Aj ja to cítim.''
,, A už si v poriadku?''spýtam sa jej.
,, Dá sa to tak povedať.''
,, A...''začnem. Chcem vedieť či je Annabeth v poriadku, no nemusím ani dopovedať.
,, Spí. Ale bude v pohode.''
,, A dieťa?''
,, To neviem. Ešte je príliš malé na to, aby som ho cítila.''
,, A myslíš, že by oň mohla prísť?''
,, Možné to je. Bude si musieť dávať oveľa väčší pozor.''
,, Tak to, aby sme ju spútali a zamkli v izbe.''poviem. Obe sa zasmejeme.
,, Máš pravdu. Ona nebude len tak nečinne sedieť.''povie Hazel so smiechom.
,, Neprinútili by sme ju k tomu ani keby tu bol Percy. Nieto teraz, keď... tu už nie je.''poviem.
,, Nerozumiem tomu.''
,, Čomu?''
,, Tomu, že ho necítim. U vás sa snaží sústrediť, ale uňho nič. Akoby nikdy neexistoval.''povie Hazel.
,, Kto akoby neexistoval?''ozve sa za nami Jasonov hlas.
,, Nikto.''povie Hazel. Jason ku mne podíde bližšie a zozadu ma objíme.
,, Dobre, tak... ja vás nechám.''povie Hazel a odíde.
,, O čom ste sa rozprávali?''spýta sa Jason a ja sa otočím k nemu.
,, Nechaj to tak.''poviem a objímem ho. Nadýchnem sa. ,, Nechcem už takto žiť.''
,, Ako?''
,, Takto. Stále niekto umiera. Moji priatelia, ľudia okolo mňa... už nechcem bojovať. Mám toho dosť.''
,, Ale toto je náš život. A to nezmeníš.''
,, Chcela by som aspoň na jeden deň žiť ako normálne dievča. Chodiť do školy, do kina s priateľom, nadávať na učiteľov...''
,, Ale veď to môžeš robiť aj teraz. Priateľa máš a je skvelý.''povie Jason, ukazujúc na seba. ,, A nadávať môžeš. Myslím, že máme na to dosť adeptov. Pozri sa na Lea. Ten si za obeť vybral Franka.''zasmejem sa.
,, A Frank mu to opláca.''
,, Presne. Im škola asi nechýba.''povie Jason. Nadýchnem sa.
,, Ale aj tak. Chcela by som žiť normálny život.''
,, Ale to nie je možné. My nežijeme normálny život.''
,, Ja viem.'' Poviem a znovu ho objímem.
,, Som rád ,že si tu.''
,, Aj ja.''
,, Ale myslím, že si naozaj tu. Že žiješ. Neviem čo by som robil keby si na Percyho mieste bola ty. Keby som ťa stratil.''
,, Nemysli na to. Už sme odtiaľ preč.''
,, Ako dlho sme tam vlastne boli?''
,, Neviem, ale zdalo sa mi to ako večnosť.''poviem.

Z pohľadu Annabeth

Zobudím sa. Obzerám sa po izbe, keď si uvedomím, že naposledy som bola v jaskyni v kyklopovom zovretí. Sadnem si a chytím si brucho. Prosím bohov aby môjmu dieťatku nič nebolo. Postavím sa pred zrkadlo a nadvihnem si tričko. Vyvalím oči. Začína mi rásť bruško. Vystraší ma to, ale zároveň aj upokojí. Som trochu doudieraná a doskriabaná, ale to nie je nič oproti tomu, ako sa cítim vnútri. Som šťastná z dieťatka, ale zároveň aj zdrvená z pocitu, že už nikdy neuvidím Percyho. Nikdy nebude vidieť naše dieťa. Nikdy ma už nepobozká, nebudem cítiť jeho slané pery na mojich, už ma nikdy neobjíme a nebudem cítiť jeho vrúcne ochranárske náručie plné lásky a nežnosti. Veznem Percyho náhrdelník na mojom krku a prechádzam si ním po perách. Je slaný, tak isto ako Percyho pery. Podídem k dverám a pootvorím ich. Vyjdem zo svojej izby a zavriem dvere. Zamierim si to k Percyho izbe. Hneď ako vojdem zacítim akoby tam Percy stále bol. Akoby bol len v kúpeľni a ja tu naňho čakám. Podídem k jeho posteli. Má na nej položené táborové tričko. Sadnem si a silno ho zovriem. Pritlačím si ho k nosu a z hlboka sa nadýchnem. Ľahnem si na posteľ a pozerám do stropu. Otočím sa na Percyho nočný stolík a pozriem sa na hodiny. Keď uvidím dátum zarazím sa. Pod zemou sme boli viac ako deň.

Ahojte:-) Dúfam, že sa vám časť páči:-)
Prepáčte za chyby oneskorenie( v poslednom čase nemám čas)  a zatiaľ sa majte:-) Bey:-):-):-)