ŽIVOT POLOBOHOV

Najhorší sen v živote

Z pohľadu Annabeth

Je ráno. Zobudím sa pod prístreškom vedľa Piper. Ako som sa sem dostala? A kde je Percy? Sadnem si ,ale nikde ho nevidím. Nie je tu ani Leo a Jason.
,, Piper.''začnem ju budiť, no nepreberá sa. Otočím ju a uvidím, že leží v kaluži krvi. Zľaknem sa a začnem kričať. Bežím k Frankovi a Groverovi. Frank má v tele zabodnutý oštep a Grover zlomené väzy. Rozbehnem sa do lesa a zbadám Lea a Jasona na zemi. Po tom čo som videla sa k nim neodvážim priblížiť. Namiesto toho sa rozutekám hlbšie do lesa. Prídem ku kopcu a začnem utekať hore. Nie! Pred sebou uvidím to najstrašnejšie, čo som kedy videla. Na vrchu hory leží Percy. Priblížim sa k nemu. Je celý od krvi a v hrudi má zabodnutú moju dýku. Pozriem sa na svoje ruky a sú celé od krvi. Zrazu sa mi v hlave ozve hlas. Zabila si ho. Všetkých si zabila. Si vrahyňa!

Z pohľadu Percyho

Zobudím sa na Annabethin krik. Včera večer si ku mne ľahla a o chvíľu zaspala. Ja som to už nevydržal a zaspal som tiež.
,,Nie. Nie! Ja nie!''kričí Annabeth a metá sa. Sadnem si a pokúšam sa ju zobudiť. Ostatní sa zobudili tiež a teraz sa iba nechápavo prizerajú.
,, Annabeth. Annabeth!''prudko otvorí oči ,posadí sa a rýchlo dýcha. ,, Je to v poriadku! Bol to iba sen.''poviem a zvieram jej ruku. So slzami v očiach sa mi pozrie do očí. Hodí sa mi do náručia. ,, Ččč.''utešujem ju.
Zrazu sa odo mňa odtrhne, postaví sa a cúvne. ,, Ja som to nebola. Ty žiješ. Neurobila som to.''plače.
,, Žijem. Nič si neurobila. Je to v poriadku.''postavím sa.
,, Nie. Nič nie je v poriadku. Nesmie sa to stať.''hovorí. Chcem sa k nej priblížiť, ale stále ustupuje. ,, Nesmiem to urobiť!''zakričí a rozuteká sa do lesa. Všetci sa na mňa pozerajú, no ja si ich nevšímam. Rozbehnem sa za Annabeth.
,, Annabeth!''kričím na ňu. Uvidím ju, ako sa krčí pri strome a plače. ,, Annabeth...čo sa stalo?''
,, Nechoď sem. Prosím.''
,, Prečo?''
,, Ja... nie! Už nie! Ja nie!''stále kričí. Akoby jej niekto niečo veľmi zlé hovoril. Kľaknem si pri ňu. ,, Annabeth...''
,, Choď preč!''
,, Nikdy.''poviem, chytím jej ruky a pobozkám ju. Neodtiahne sa, čo vnímam ,ako dobré znamenie. Po chvíli sa odtiahnem. ,, Milujem ťa.''
,, Aj ja teba.''povie, s ešte stále slzavými očami.

Z pohľadu Hazel

Potrebujú pomoc. Dúfam, že to vydržia. Idem za Cheirónom do pracovne, ale nie je tu. Ak už niekoho poslal... vravela som mu, že chcem ísť. On na to, že ,, Porozprávame sa o tom zajtra. Dnes už nepôjde nikto. Nebudeme riskovať, že sa niekomu niečo stane. Ako vravela Annabeth, pár dní so zásobami ešte vydržia.'' Dúfam, že názor do rána nezmenil. Počkám ho tu, pretože netuším ,kde by mohol byť. Podídem k stolu, že si sadnem ,ale uvidím na stole niečo, čo ma zaujme. Zdvihnem starý tenký papier a pozriem sa lepšie. Je na ňom staro-grécky text. Keď si to prečítam vyvalím oči. Ako nám to mohol zatajiť?! Zrazu sa otvoria dvere. Rýchlo sa otočím a uvidím v nich stáť Cheiróna. Dám si ruky za chrbát, nenápadne zložím starý papier a zastrčím si ho do zadného vrecka džíns.
,, Potebuješ niečo?''spýta sa Cheirón.
,, Nie! Vlastne áno.''
,, Tak nie či áno.''
,, Sľúbili ste, že ma pustíte na ostrov za ostatnými.''
,, Nie. Nesľúbil som nič. Vravel som, že sa o tom porozprávame.''
,, Tak sa teda porozprávajme. Idem dobrovoľne.''
,, Ešte som ti to nedovolil.''
,, Cheirón, no tak. Ja musím ísť. Zanesiem im zásoby a vrátim sa.''
Vydýchne. ,, Hneď ako im ich zanesieš...''
,, Ďakujem.''poviem a vybehnem von ,aby si to Cheirón nerozmyslel, alebo mi nedal nejakú ďalšiu podnienku( ako to on zvykne robiť).

Z pohľadu Piper

Vďaka bohom, Annabeth sa už trochu upokojila, no odkedy sa vrátili s Percym z lesa, nepustila ho ani na krok. Stále sa držia za ruky. Neviem čo sa jej snívalo, keď sa tak správala, ale muselo to byť zlé. Mne sa tiež sníval hrozný sen, ale tie mávam často.
Dúfam, že nám sem niekoho pošlú. Nechcem tu zostať a stať sa druhým Robinsonom Crusoe. Aj keď ten bol na ostrove sám. Ako nad tým tak uvažujem, možno by to nebolo až tak zlé. Bola by som tu s priateľmi, s Jasonom, bez oblúd a iných hroz, ktoré na nás útočia pri každej príležitosti. No keby sme tu zostali, čo by bolo s ostatnými? Možno by na seba gréci a rimania zaútočili a vznikla by vojna.
,, Prečo je svet tak krutý?!''všetci sa na mňa pozrú, takže usudzujem, že som to povedala nahlas. To je super! Všade je ticho. Počuť iba vietor ,ako sa prediera pomedzi listy stromov a tiché rozhovory a ja do toho zakričím ,, Prečo je svet tak krutý?!''. Vyzerá to tak, že Annabeth nie je jediná, ktorej toto prostredie lezie na mozog.
,, Túto otázku si kladiem už asi dvadsať rokov.''povie Percy a tým ma vlastne zachráni. Vôbec som nevedela, čo nám povedať. Ako to povie, ostatní sa iba usmejú a vrátia sa do práce. Percy, Annabeth a Jason pomáhajú Leovi s prestavbou lode, Frank a Grover pre nás stavajú dočasné bývanie a ja som dostala na starosť zásoby. Nie je ich veľa, takže mi musia dôverovať (Groverovi to zveriť nechceli).

Z pohľadu Annabeth

Nechcem sa od Percyho odlúčiť, ale zároveň mi podvedomý hlas stále vraví -Drž sa od neho čo najďalej. Keď budeš pri ňom, je v nebezpečenstve. Čím si pri ňom bližšie, tým je to horšie. Neviem čo mám robiť. Či držať sa čo najďalej alebo byť pri ňom. Nechcem mu ublížiť, ale nedokážem sa od neho odlúčiť. Až priveľmi ho milujem. Keď nie je pri mne, cítim sa akoby mi chýbala časť seba samej. Viem, že je to asi egoistické, ale nedokážem to. Nie som taká silná, ako som si myslela. Nezvládla by som, keby som ho stratila.
,, Annabeth? Si tu?''vytrhne ma zo zamyslenia Jason. ,, Podáš mi konečne to kladivo?''
,, Čo?''
,, Kladivo.''ukáže na stôl za mnou. Podám mu ho.
,, Asi by si si mala ísť oddýchnuť. Prosil som ťa o to kladivo asi desaťkrát.''
,, Prepáč. Dnes nie som vo svojej koži.''poviem a zahľadím sa na podlahu.
,, To vidím. Bež, ja to tu dokončím.''
,, Určite?''
,, Jasné.''usmeje sa. ,, Chcem aby ti bolo lepšie.''
,, Ďakujem.''poviem, usmejem sa a odídem.
Idem sa poprechádzať po lodi. Možno sa mi trochu prečistí hlava. Vojdem do zničenej jedálne a pozriem sa na stenu v ktorej je, vlastne bolo, vidieť tábor polokrvných. Sme preč len dva dni a už mi chýba. Niečo sa predo mnou zaleskne. Podídem bližšie a uvidím na zemi nejaký náhrdelník. Zdvihnem ho a lepšie si ho prezriem. Je to medailón. Je celý zlatý a na prednej strane má sovu s diamantovými očami. Otvorím ho a začne z neho stúpať dym.

Ďalšia časť na svete:-) ďakujem za readings, votes aj komenty:-)
Prepáčte za chyby a zatiaľ sa majte:-) Bey:-):-):-)