Z pohľadu Jasona
Bežíme s Frankom k palube a celú cestu premýšľam prečo sa ku mne Piper chovala tak odmerane. Nič som jej predsa neurobil. Nemám veľmi čas viesť so sebou dlhý záživný rozhovor, lebo cesta je dosť krátka. Keď prijdeme ku dverám, začujeme hrozný hluk. Znie to, akoby niečo zas a zas narážalo do paluby. Frank otvorí dvere. A vážne. Mám dosť dobrý odhad. Na palubu sa hážu všetci Chrýsaórovi aj Oktaviánovi muži. Vyzerajú ako ryby na súši. Čo vlastne aj niektorí z časti sú. Ale nie. Oni sú delfíny a delfíny sú cicavce. Ale majú plutvy takže by sa to mohlo rátať...
,, Jason!"zareve na mňa Frank.
,, Aaaaa, čo je? Nerev na mňa!"
,, Kde lietaš prosím ťa? Ohlasujem ťa už dve minúty."
,, Ak si si nevšimol nelietam. Stojím. Len som sa zamyslel."
,, Teraz? Vidíš čo je pred nami?"
,, Ryby na súši."odvrknem.
,, Za nimi."povie Frank a ja sa pozriem dozadu. Všade je nejaká čudná hmla a vyzerá viac ako nejaký dym. Zadívam sa do dymu a uvidím Nika a Hazel ako na nás mávajú. Zamávam im späť, keď si všimnem ich pohľady. Oni nemávajú. Uvedomím si a pozriem sa nad seba. Skočia na nás nejaký muži a chcú nás spútať. Franka chytí okolo pásu a zablokuje mu ruky. Mňa sa pokúsi druhý chlap chytit tiež, ale vykĺznem mu a začneme spolu bojovať. Frank sa premení na hada a zahryzne sa tomu prvému do nohy. Ten sa zapotáca a narazí do mňa. Spadnem na zem a Frank v podobe hada na mňa. Jeden z mužov sa k nám rozbehne. Chytím Franka a omotám si ho okolo ruky. Poštípe aj druhého chlapa a premení sa späť na človeka. Pozrieme sa hore a k dvom poštípaným mužom zvíjajúcim sa od bolesti idú na pomoc ďalší. S Frankom sa postavíme do bojového postoja a čakáme na útok, keď zrazu niekto zareve. Všetci muži sa zastavia a pozrú sa na hornú palubu. Ja s Frankom tiež.
,, Držali ste sa dobre."ozve sa mi z hlave. Chytím si ju pretože je to na nevydržanie. Vôbec nevnímam čo sa deje okolo mňa.
,, Vzdajte sa. Aj tak vás porazíme." pokračuje hlas.
,, Zabudni!" začujem Leov hlas za sebou. Otvorím oči a uvidím pred sebou stáť Chrýsaóra. Prestane mi hučať v hlave.
,, Jason Grace. Syn Jupitera." povie.
,, Chrýsaór. Nepodarený syn Poseidona."pokračujem v zoznamovaní.
,, Leo Valdez. Syn Hefaista alebo Vulkána to už nechám na vás. Dobre. Už sme sa zoznámili, tak keby ste boli taký dobrý a odpálili aj s vašou polodelfíňou armádou preč z lode."povie Leo a ukáže palcom smerom k vode. ,, A vezmi so sebou aj Okiho a jeho poskokov."Z pohľadu Piper
Sedím vedľa Annabeth a rozprávam sa s ňou. Aj keď ma nepočuje lebo spí, je to lepšie ako by som mala byť ticho. Hovorím jej o Jasonovi, a že je odomňa hlúpe žiarliť na ňu.
,, Keby tu tak bol Percy. Všetko by bolo lepšie. Oni by sa líškali a mne by ani len nenapadlo žiarliť. Ale teraz..." hovorím a prechádzam sa po izbe. Zasmejem sa a prisadnem si k Annabeth na postel. ,, Asi začínam byť schizofrenická." zadívam sa s úsmevom na Annabeth. Ten ma však rýchlo prejde. Okolo krku sa jej niečo zaleskne.
,, Čo to..." nedopoviem. Chytím zlatú retiazku a vytiahnem jej ju spod trička. Prívesok. Sova. Ooo nie. Zase? Zase je späť ten medailón.
,, To preto bola taká. Ale počkať. To musí znamenať, že Arachné... Musí byť blízko." akonáhle to dopoviem Annabeth sa začne triasť, akoby mala nejaký záchvat. Z úst jej začne vytekať pena. Od strachu sa postavím ale netuším čo mám robiť. Tak som sa zlakla...som v takom šoku, že sa na to všetko len pozerám. Pena prestane. Trasenie tiež.
,, Všetko sa zmení. Už onedlho." povie čudným hlasom. Chvíľu sa nič nedeje.
Zrazu otvorí oči a prudko si sadne. Tentoraz tie oči patria jej.
,, Piper. Čo sa... Čo sa stalo?" pýta sa. Na perách a líci má stále penu. Utrie si ju a pozrie sa na svoju rukuPrisadnem si k nej a silno ju objímem.
,, Neboj sa." poviem jej. ,, Bude to v poriadku." Plače mi v náručí a snaží sa hovoriť, no pomedzi vzlyky nie je nič rozumieť. Trochu sa upokojí. Spýtam sa jej na náhrdelník ale ten tam už nie je. Zmyzol tak ako sa zjavil.Z pohľadu Reyny
Konečne je po búrke. S Lucy sme sa skryli do jaskyne medzi nejakými skalami. Keď sme ju našli, už pršalo ako by mal byť koniec sveta. Takže celé mokré ale nejako sa nám podarilo založiť oheň. Pýtala som sa Lucy na to, ako ma našla a prečo ma vlastne hľadala. Vravela, že moje psy vôbec nejedli, stále vyvádzali a chodili ako omámené. Vraj im zo zdravotného hladiska nič nebolo, tak jej napadlo či to nie je kvôli mne. Nejako sa skontaktovala s táborom polokrvným, teda konkrétne s orákulom Rachel. Tá jej vraj povedala kde približne sme. Nebola dosť silná na to aby to zistila sama a preto požiadala Juniper o pomoc nech sa spýta ostatných v lesocha riekach. Prebrali sme veľa vecí včetne situácie v tábore Jupiter, Oktaviána, mojich psov a Nika. V tábore si vedú celkom dobre z toho čo viem, a to ma teší.
Ahojte :)
Prepáčte, že som zase pridala časť tak neskoro, ale nejak mi chýba inšpirácia.. Dúfam, že to pochopíte :)
Ďakujem vám neskutočne za všetky čítania :D prekonali ste 10 tisíc ❤ a vote sme uz na tisícke ❤❤ ďakujem vám vážne.. Aj za komentáre.. Veľmi ma tešia.. Dúfam, že v tom budete pokračovať, a že sa vám nová časť páčila :)
Prepáčte za chyby a zatiaľ BEY :) :) :)
YOU ARE READING
ŽIVOT POLOBOHOV
RandomNiekoľko rokov po porazení Gai z pohľadu Annabeth Toto nie je ani možné. Znova ten istý sen( sníva sa mi už asi tri týždne). Všade je tma, iba v kúte obrovskej miestnosti sa leskne malé svetielko. Pomaly sa k nemu približujem, keď to uvidím. Celá st...