ŽIVOT POLOBOHOV

Po prvý raz

Z pohľadu Annabeth

,, A ty prečo nemôžeš spať?''Spýtam sa ho.
,, Neviem. Tento ostrov... vyvoláva vo mne čudné pocity.''povie a pozrie sa mi na krk. ,, Prečo máš stále ten medailón?''
Pozriem sa na svoj krk. Veď, keď som nad sebou zase získala absolútnu moc, strhla som si ho z krku. Prečo je tam znova?
,, Neviem. Ja som ho zahodila.''
Percy sa ku mne nakloní a zloží mi ho. Chytí ho do dlane a vyjde z miestnosti. Idem za ním. Zaženie sa a odhodí ho ďaleko do mora.
,, Čo ak sa znovu vráti?''
,, Tak sa nezastavím, kým ho nezničím. Ale nemal by sa tak skoro vrátiť.''
,, Ako to myslíš?''
,, Odnáša ho morský prúd ďaleko od nás.''podídem k nemu, chytím ho za ruku a pobozkám. Ešte stále prší.
,, Poďme dnu.''povie Percy. Vrátime sa a sadneme si vedľa seba na seno.
,, Ako si sa k nemu dostala? Myslím...k tomu medailónu.''
,, Našla som ho na zemi v jedálni.''
,, Ale ako sa tam dostal?''
,, Nemám tušenia. Ja som ho len zdvihla a potom som sa spamätala až v jaskyni, keď... som ťa prebodla.''poviem. Ešte stále ma to bolí. Aj keď viem, že Percy prežil.
,, Už som ti povedal, že ti odpúšťam. A navyše... zachránila si ma.'' usmeje sa.
,, No ja... stále si to kladiem za vinu. Mohla som ťa zabiť. Ak by pri tebe Piper nezostala, teraz by sme možno ani nevedeli, že žiješ.''
,, Ale vy to viete.''
,, A to je pre mňa najväčší dar na svete. To, že žiješ.''poviem a pobozkám ho.
,, Pre mňa zase, že žiješ ty.''pobozká ma.
,, Milujem ťa.''poviem, ale neodťahujem sa.
,, Milujem ťa.''povie Percy. Ľahneme si na deku a bozkávame sa.
Túto noc to bolo pre mňa po prvýkrát. A bolo to krásne. Táto noc bola tá najlepšia v mojom živote. Zobudím sa v Percyho objatí. Na sebe mám iba deku a pod sebou seno. Percy ešte spí. Za oknom uvidím prvé slnečné lúče. Posadím sa a oblečiem. Otočím sa a uvidím Percyho, ako sa na mňa pozerá.
,, Ako dlho si hore?''Spýtam sa ho.
,, Dosť dlho.''povie.
,, Mal by si sa obliecť. Nechcela by som, aby sem teraz niekto prišiel a videl nás takto.''
,, Prečo by sem mal niekto prísť?''
,, Pri našom šťastí, sem práve teraz niekto ide.''
,, Asi máš pravdu.''povie. Sadnem si k nemu na deku, podám mu oblečenie a pobozkám ho. Chvíľu sa bozkávame, keď začujeme nejaký rachot. Pozrieme sa k dverám. Postavím sa a vyjdem z miestnosti. Pozriem sa cez palubu a uvidím ...Hazel. To je Hazel. Priletela na Blackjackovi, Percyho pegasovi. Stojí na pláži a víta sa s ostatnými. Sú tam všetci okrem nás. Percy vyjde zo stajní.
,, Čo sa deje?''spýta sa.
,, Prišla pomoc.'' Poviem. ,,Je tu Hazel.''vezmem Percyho za ruku a ťahám ho smerom k pláži. Keď sme dolu z lode ,zakričím na Hazel.
,, Ale čo? Hrdličky už vyšli z hniezda?''zakričí Leo, keď nás uvidí.
,, Hazel.''poviem a objímem ju. ,, Chýbala si nám.''
,, Ahoj.''povie Percy a tiež ju objíme.
,, Kde ste boli celú noc?''spýta sa nás Piper.
,, Rozprávali sme sa.''povie Percy, pozrie sa na mňa a usmeje sa. Usmejem sa tiež a prepletiem si s ním prsty.
,, Jasné. To hovorte vieš komu.''povie Leo.
,, Nechaj ich.''zastane sa nás Piper. ,, Čo si priniesla ,Hazel?''
,, Poďte sa pozrieť.''

Z pohľadu Percyho

Ideme za Hazel obzrieť nové zásoby, keď uvidím Blackjacka. Ako sa máte šéfko? Povie.
,, Lepšie to už ani nemôže byť.''odpoviem mu a stisnem Annabeth ruku. Usmeje sa.
To som rád. Povie Blackjack. (No vlastne si pomyslí.)
,, A ty? Čo máš nové?''podídem k nemu. Annabeth a ostatní šli prezrieť zásoby.
No... je toho veľa. Dlho sme sa nevideli.
,, To áno.''
,, Už sa ti pochválil?''príde k nám Hazel.
,, S čím?''spýtam sa.
No, viete šéfinko...
,, Nášmu Blackjackovi sa včera narodil synček.''
Tadá. Prekvapenie.
,, To si kedy stihol?''
No... pred niekoľkými mesiacmi.
,, Takže, nás Blackjack je otec. Kto by to bol povedal?''
,, Čo sa deje?''príde k nám Annabeth.
,, Blackjackovi sa narodil syn.''poviem.
,, To vážne? To je skvelé. Gratulujem. Ako sa volá?''povie.
Ďakujem. Volá sa Jack. Perseus.
,, Hovorí, že ďakuje. A volá sa Jack Perseus.''
,, To naozaj? To je milé.'' objíme ho.
Mohla by si ma objímať ešte chvíľu?
,, Pozor na ústa!''
Tak pardon šéfko.

Ideme k ostatným. Hazel nám priniesla hádam celý obchod. Je tu všetko. Jedlo, voda, lieky, oblečenie, dokonca aj náradie a nejaké súčiastky. Všetci okrem Hazel a Franka sedíme v jedálni a riešime čo ďalej.

Z pohľadu Hazel

Prechádzam sa s Frankom po pobreží a držíme sa za ruky. Zastavíme a sadneme si neďaleko vody.
,, Prečo si prišla?''spýta sa.
,, Nie si rád, že ma vidíš?''
,, Áno, ale... tu je to nebezpečné.''
,, Ako by to tu mohlo byť nebezpečné? Hadov a pavúkov sa nebojím.''
,, Nejde o hady ani pavúky. Percy... včera skoro zomrel.''
,, Čože?''
Povie mi všetko ,čo sa stalo. To je strašné. Keby Percy zomrel.... to je ono. Preto som sa včera tak zle cítila. Kvôli Percymu. Cítila som ,že zomiera.
,, Preto som nechcel, aby si prišla.''
,, Ale teraz som tu.''
,, Ale dúfam, že tu nemieniš zostať.''
,, Vieš ako sa cítim, keď mi hovoríš takéto veci? Akoby si ma tu nechcel. Akoby som ti vadila.''postavím sa na odchod.
,, Tak to nie je.''zachytí ma za zápästie. ,, Ja len... chcem aby si bola v bezpečí.''
,, Ja viem.''objímem ho a pobozkám. ,, Ale, ja sa viem o seba postarať.''
Chytím ho za ruku a kráčame spolu k Argu II.

Z pohľadu Piper

Som s Annabeth v kuchyni a pripravujeme jedlo. Dnes je nejaká čudná. Stále sa iba usmieva. Akoby sme vôbec neboli na ostrove, kde skoro zomrela a jej chlapec tiež.
,, Čo ti je?''Spýtam sa.
,, Nič. Prečo?''
,, No... stále sa usmievaš...''nedopoviem, pretože na jej krku uvidím zlatý medailón. ,, Ty si ho nezahodila?''
,, Čo?''
,, Ten medailón.''
Pozrie sa naň. ,, To nie. Prečo sa stále vracia?''
,, Akože stále?''
,, Včera som ho zahodila ja, potom aj Percy a teraz sa znovu vráti.''
,, Ale už sa z teba nestane... no to bezduché telo, ktoré poslúcha jedinú obludu.''
,, Dúfam, že nie.''povie a zloží si ho. ,, Nepovedz to prosím Percymu.''
,, Prečo?''
,, Skrátka sa ten medailón na mojom krku znovu neobjavil. Jasné?''
,, V poriadku. Ale prečo?''
,, Nechcem mu pridávať starosti.''

Ahojte:-) som rada ,že to čítate, vote aj komenty:-) dúfam,že v tom budete pokračovať.
Prepáčte za chyby a zatiaľ Bey:-):-):-)